Keď som ako krpec istý čas vyhlasoval, že budem kuchárom na výletnej lodi, naozaj som netušil, kam všade ma zavedie varenie a písanie o jedle.
V apríli tohoto roku mali delikatesy 7 rokov. Beriem to ako orientačné číslo, pretože prípravy ku vzniku začali podvedome určite skôr. Najviac asi v Sydney, kde som pričuchol k vareniu aj káve. Domov som sa vrátil s jasným „syndrómom záchrancu“ – je tu všetko zlé a treba to tu celé opraviť. Prišlo samozrejme aj vytriezvenie, ale chuť objavovať našťastie zostala.
Od blogu po magazín a späť
Robil som vtedy v malom kreatívnom štúdiu, zalamovali sme mesačník Eva. V rovnakom čase som mal rozbehnutý blog na sme.sk, kde som čas od času pustil niečo jedle, najviac o káve. S kotyogom som postupne nakazil svoje okolie, takže na jednej z polopracovných debát v kaviarňach na Dunajskej sme s Mišom Durzcokom vymysleli pre Evu novú rubriku. Dostala meno Delikatesy. Mišo mal fotiť, ja písať, spolu si pocestujeme a objavíme niečo zaujímavé. Presne to sa aj stalo, prvý 4-stranový článok vyšiel v júni 2006 a bol samozrejme o káve. Naša rubrika pokračovala až do konca 2008 a našli sme veľa dobrého tu aj za hranicami. No najviac, mali sme voľnú ruku pri výbere tém a šťastie, že nám nikdy nediktovali smer. Len som občas dostal po hlave od jazykovej korektorky. Písanie na blogoch v sme.sk sa od jedla postupne preklopilo na srdnatejšie témy, tak som chcel kormidlo strhnúť späť. Vznikli delikatesy.sk a začal som písať výlučne o jedle. Najviac recepty, ale aj recenzie z našich potuliek s milovanou. Srdnatosť ma neopustila a občas sa dostala von napríklad cez články o podradných potravinách.
Priznám sa, na začiatku som mal ambíciu nájsť podobne uvažujúcich autorov a vytvoriť z delikatesy.sk magazín o jedle. Boli tu Lenka Jíleková a Miro Kubečka, mihol sa tu Varič Daniel, dokonca aj jeden autor pod pseudonymom a mnohí ďalší. Čoskoro som zistil, že tade cesta nepovedie. Neviem, či to bolo mojou tvrdohlavosťou alebo rozdielnou motiváciou autorov, ale viem úplne presne, koľko času stojí udržiavanie blogu vo forme. Napísať a nafotiť jeden článok trvá v priemere 2-3 hodiny, urobiť to 3x týždenne a navyše udržovať v chode redakčný systém sa už nazbiera na polovičný úväzok. To som ešte zabudol započítať všetky doplnkové veci, hľadanie inšpirácii a stretnutia, z ktorých nebol článok.
Po troch rokoch intenzívneho písania prišlo teda logické rozhodnutie, delikatesy.sk si museli na seba začať zarábať, vreckové už od rodičov ťahať nemohli. Všimol som si, že s Trendom sme sa zopár krát chtiac-nechtiac trafili do rovnakej témy, tak som predhodil Radovi Augustínovi, či by zvážili spoluprácu. Zvážili aj sme sa dohodli. Ale doteraz sa ma ľudia pýtajú, či som delikatesy predal Trendu. Nepredal, má len výhradné právo na umiestňovanie reklamy na týchto stránkach. Mimo toho si len kolegiálne občas dohadzujeme tipy na dobré podniky.
Písanie mi otvorilo dvere na miesta, kam by som sa normálne možno nikdy nedostal. Tak sa stalo, že som sa napríklad začal ocitať v degustačných porotách kávových súťaží. Dali mi mnoho za čo som aj vďačný. Postupom času sa veci okolo kávy zvrhávali zvláštnym smerom, až som začal mať intenzívny pocit, že sa toho nechcem ďalej zúčastňovať. Vtedy prišiel Coffee Fest a veľa nového nadšenia. Nakoniec aj to opadlo. Dôvody som v článkoch popísal síce nie veľmi priamo, ale kto scénu sleduje, pochopil možno aj bez vysvetľovania. Ostatných zaťažovať nebudem. Nasledovali aj bežné novinárske radosti a starosti. Tlačovky, ochutnávky a bombardovanie z PR agentúr. Išiel som len na miesta, kde sa mi to zdalo zmysluplné alebo som tomu produktu veril. Ostatné poťahovanie za rukáv som najčastejšie ignoroval. Taktne som vysvetlil postoj len vtedy, keď sa objavil v agentúre nováčik neznalý pomerov, zato statočný v spamovaní.
Recenzii podnikov tu postupne ubudlo. Dôvod je veľmi prozaický. Voľakedy som uverejňoval aj vyslovene kritické hodnotenia, resp. písal o podnikoch, na ktorých by ste len ťažko hľadali niečo dobré. Na oplátku som zopár krát počul slovo súd, niektorí požadovali stiahnutie recenzie alebo si len chceli zanadávať. Sureálnejšie zážitky s majiteľmi sú na iný článok, ale našlo sa pár osvietených, ktorí zavolali, aby si to rozumne predebatovali. Postupne som si uvedomil, že „prevýchova“ v tomto smere nefunguje. Aj preto som sa prestal zaoberať podnikmi, ktoré skrátka za to nestoja. Ak som už mal venovať čas recenzii, tak len o podniku, kde aj prípadná kritika má zmysel. Za celých 7 rokov som ale nestiahol ani jeden článok.
Keď písanie začalo byť až príliš osobné
Toto boli všetko veci, ktoré sa točili okolo stránky samotnej, ale blog sa stal aj pevnou súčasťou nášho rodinného života. Napríklad výlety sme si plánovali vždy podľa podnikov, málokedy podľa atrakcii. Rovnako si doteraz plánujem cestu do kancelárie okolo zaujímavej alebo novootvorenej prevádzky. Doma som bol zopár krát okríknutý, že mám prestať fotiť a dať to jedlo sem. Ani moje kuchynské pokusy, ktoré sprevádzali smradľavé a lepkavé špeciálne efekty, sa nezaobišli bez pindania. Len pindania, pretože všetci okolo mňa mali so mnou úžasnú trpezlivosť, a tak vlastne nepriamo podporili ďalšie fungovanie blogu.
Najviac sa písanie o jedle dotklo nášho rodinného jedálnička. Napríklad sa postupne zmenilo na úplne sezónne. Viac ako dva roky pečiem doma kváskový chlieb, dnes mám z toho chlebový automatizmus. Aj bez kalendára viem presne, kedy mám nakŕmiť kvások, aby sme mali čerstvý hneď, keď dojeme ten starý. Nehovoriac o tom, že pri pečení si minútky nastavujem už len so zvyku. K remoske automaticky prídem pár minút pred dopečením. Domáci chlieb nám vyriešil pár zažívacích problémov a po čase aj moja drahá v sebe objavila schopnosť rozpoznať v kupovanom pečive chuť pomletého starého chleba.
Pečenie ma chytilo až tak, že som sa chvíľu hral s myšlienkou otvoriť si vlastnú pekáreň. Nezostalo len pri myšlienke, minulý rok som testoval kváskové koláče v jednej kaviarni. Vyladiť receptúry naozaj nebola sranda, takmer všetky recepty som nakoniec uverejnil v článkoch (napríklad tu). Ale sranda nebola ani so zákazníkmi. Keď vám desať ľudí povie, že chce jesť zdravšie veci, v skutočnosti si ich nakoniec kúpi možno jeden. To platí aj pre kaviarnikov, kde-kto má dnes veľké oči, že bude predávať natur-bio veci, a nakoniec u neho nájdeš krémeš za centy. Predtest tiež ukázal, že kým do koláčov nezačnem dávať horu cukru, nepredám ani jeden. To by som cez srdce nepreniesol, takže pečiem už len pre rodinu a občas pre známych.
Kávu som tento rok konečne prestal brať ako posadnutosť, osveta sa už šíri sama. Na Slovensku máme tuším viac ako 30 malých pražiarní a všetko je na dobrej ceste. Zvykol som popíjať slušné množstvá kávy v akúkoľvek dennú alebo večernú hodinu, až som sa postupne prepil ku dvom denne. Pri tretej už začínam nebezpečne svietiť. Pražím si stále sám a nie, napriek silnému priateľstvu so Števom Vargočkom sa nechystám otvoriť si čokoľvek podobné. Akurát si musím pozvárať ešte jeden prototyp väčšej pražičky, lebo ma prestáva baviť verklíkovať 2x týždenne kvôli 100 gramom kávy. Prvý prototyp skončil u môjho dobrého priateľa Vlada a verím, že mu dodnes funguje. Zatiaľ nereklamoval. Poznámka pre seba: nabudúce kratšiu kľuku a to horné sklo musíš vymyslieť inak.
Najťažšia skúška pre delikatesy boli dve udalosti. Narodenie nášho krpca a výrazné obmedzenie rodinného rozpočtu. Obe sa ukázali ako veľmi dobrodružné aj poučné lekcie. Z minútkového varenia sa stali mixované kaše a triky typu: „papaj, to je biela mrkva“, keď krpec špekuloval nad petržlenom. Chrúme ho dodnes, ale na podobné triky už nenaletí. Neskôr som si v rámci rodičovskej dovolenky spravil nadstavbovú školu polievok, dnes ich varíme každý deň. S peniazmi to bola iná story. Zliezť z Afrodity a Fou Zoo dolu do dedinských potravín pôsobí blahodárne proti vráskam a najmä na mozog. Späť hore sa mi už príliš nechce, navyše sa stalo niečo, čo som ani sám nečakal. Jedného krásneho dňa sme si milovanou uvedomili, že sme už mesiac nezjedli ani kúsok mäsa. Neviem jednoznačne povedať, či za to môžu delikatesy, príliš veľa informácii o potravinách alebo niečo iné. Intenzívnym domácim varením z prvopotravín sme začali konzumovať viac strukovín aj zeleniny, tak mi mäso jednoducho prestalo chutiť aj tráviť. Od čistého vegetariánstva ma drží len občasná pečená ryba na nedeľný obed. Milovaná si dopraje o trochu viac, ale stále sú to smiešne množstvá oproti tomu, čo sme zvykli jedávať roky dozadu.
Zmena jedálnička mala ešte širšie následky, prestalo mi postupne chutiť aj víno. To som ešte pred rokom chcel zakladať vinohrad a dorábať rodinných 300 litrov rizlingu. No tak sme vysadili marhule, broskyne a jablone. Tých zmien bolo nakoniec omnoho viac. Napríklad definitívny koniec ponocovania, veľmi skoré ranné vstávanie, viac pohybu aj majstrovania v garáži. Možno aj vďaka tomu viem ustáť, keď zvyšok rodiny doma vyhlási lazaret.
Čo ďalej? Podľa mňa písanie o jedle má len dve logické vyústenia. Buď sa vypíšete alebo začnete variť naozaj. Jeden príklad za všetky, Tomáš Babinec – jeho foodisimo.eu je teraz už viac Čongrády. Vypísanie mi občas hrozilo a vareniu naozaj sa snažím priblížiť prakticky stále, nielen tým pokusom o kváskové koláče alebo partizánskymi vianočnými trhmi. V tomto smere ma napríklad mrzí, že som za roky nevedel postaviť na nohy projekt podobný českému Scuku. Má celkom jasnú koncepciu aj vlastnú doménu, ale čosi mu stále chýba. Na ďalšie vypísanie nečakám a medzičasom sa snažím robiť znovu niečo s jedlom a nie virtuálne. Toto leto to bude napríklad Festival chutí Nitrianskeho kraja. Jeho gastronomickú časť organizujem spolu s Marekom Lörinczom a mestom. Teším sa, že sa nám podarilo nájsť dostatok zaujímavých vystavovateľov, tak verím, že všetko dobre dopadne.
Keď spomínam Mareka, musím dopovedať ešte poslednú vec. Bez ľudí ako on by delikatesy možno ani neboli. Aj keď to tu občas vyzerá ako one-man-show, nikdy to tak nebolo. Delikatesy fungujú v tomto takmer ako noviny, majú svoju sieť nenápadných priaznivcov, ktorí mi dávajú informácie aj veci na testovanie bez nároku na čokoľvek. Rovnako tak bez čitateľov by to tu bolo len také hundranie od plotne.
Sám som zvedavý, čo prinesú ďalšie roky. Jedla je všade odrazu neskutočne veľa. Aj preto čakám, čo sa bude variť, keď tento mohutný príboj opadne. Lebo písať každý apríl o medveďom cesnaku alebo o poctivých trhoch sa donemoty nedá…
Ešte jedna vec
Chcem vedieť, čo dali delikatesy vám. Budem sa tešiť, ak mi to napíšete do komentárov pod článkom (netreba sa ani registrovať). Na oplátku aspoň niektorým rád pošlem niečo vlastnoručne vyrobené, jedlé aj nejedlé. Nebudem to volať súťaž, len poďakovanie.
P.S.
Teraz ma upozornili, že v článku boli vypnuté komentáre. Celkom nepochopiteľná vec pre mňa, pretože sú povolené paušálne pre všetky články. Ký ďas ich tu zrazu vypol naozaj netuším.
Viktor, v prvom rade vsetko najlepsie k sedmicke! A dakujem za paradny clanok, za nahliadnutie do „CeVecka“ Delikates, ako aj do zakulisia… Deli mi dalo a stale dava vela,a budem sa opakovat – aj napriek tomu ze za posledne roky sa okolo jedla resp. pisania o jedle zacalo motat strasne vela ludi, pre mna je stale tvoje pisanie (a Zuzkine z Natanieri) top na Slovensku – obaja mate svoju tvar, svoju chrbticu, ste skromni, ale uplne vo veci. Ziadne pozerstvo, za kazdu cenu in a trendy, pchanie sa do medii, sutazi, kupovanie likeov… proste vies o com pises a na nic sa nehras. A tak je to super a tak je to fajn ;-) Prajem tvoriveho ducha do kuchyne aj do pisania a dufam, ze vypisanie nikdy neohrozi fungovanie delikates.
Btw. vdaka za recenziu na New York v Pesti, usetrili sme si vcera cestu, dali sme prednost inej ;-)
Viktor, mna tvoje clanky o kave „donutili“ zamysliet sa nad jej konzumaciou. Kavu som zacal pit ked som mal cca 25-26 rokov, cervena neska, lyzica cukru a deco mlieka, no kakavko. Potom som zistil ako sa ta neska vyraba a uvedomil si, ze pit nesku to je to iste ako jedavat instantne cinske polievky. Teraz mam doma 3 kavovary, kavu kazdy mesiac kupim od ineho prazica na SK i CZ, pomeliem si na hariu, skusam, objavujem, niekedy nadavam. Ale vysledok stoji za to. No a este si nasu rodinu naucil robit chlieb, pomaly kvaseny. Sice „len z drozdia“, ale aj tak je to ina chut. Urcite je nas takych viac a to by mala/mohla byt pre teba motivacia do dalsieho pisania. Netreba to prezivat, pis trebars kludne kazdy april o medvedom cesnaku. Zivot nie je neustala zmena, bezna rodina vari mozno 20 – 30 receptov dookola cely rok. Casopisy pre mamicky kazdych 9 mesiacov pustaju „odznova“ serial o priebehu tehotenstva a zakazici na to su. Lebo vzdy sa najde niekto, kto si prave dava cervenu nesku a hryzie k nej gumeny dopekany chlieb zo supermarketu!
Ahoj Viktor.
Neviem kedy presne a ako som Delikatesy objavil, mohlo to byt mozno tak 2 roky dozadu. Kazdopadne som hned nafollowoval Twitter ucet a odvtedy mi snad vela clankov neuniklo. Oslovil ma format, ze clanky pise jeden clovek, a su to vlastne vacsinou jeho skusenosti. Priznam sa, ze kave neholdujem, a tak clanky venovane tejto tematike viacmenej preskakujem, ale naopak si vzdy precitam recenzie podnikov, v ktorych sa ‚ocitas‘ so svojou rodinou. A celkovo tento rodinny faktor je dalsia vec, ktora sa mi na tomto webe paci. Clovek tak nejak nasava informacie a prakticke postupy z domacnosti, ako sa da kazdodenne pripravovat kopec jedal a potravin doma, ako riesit niektore ‚potravinove situacie‘. V dobe kedy ludia robia kazdotyzdnove najazdy na supermarkety je dobre inspirovat sa kde a ako sa daju zohnat lepsie potraviny, a trochu sa zamysliet nad pristupom k jedlu a stratovaniu.
S Delikatesami som tiez ‚konzultoval‘ aj kupu keramickej panvice, konkretne som studoval clanok o teste panvic a zistoval co vsetko taka panvica ma mat. Sice som kupil inu znacku, ale Greenpan je stale na mojom nakupnom zozname :)
Drzim ti palce v dalsich rokoch pisania Delikates, novych receptov a skusenosti, a takisto drzim palce aj tebe samotnemu a tvojej rodine.
Miro
Ahoj,
píš ako doteraz a hlavne subjektívne. To je najlepšia inšpirácia pre nás ostatných.
Ahoj Viktor ! Asi pred dvoma rokmi som našla v ženskom časopise článok o blogeroch. Odvtedy tvoju stránku pravidelne navštevujem. Čítam všetko, aby som mala prehľad a aby som si v kaviarni, alebo rešteurácii zaplatila ozaj za skvelé jedlo a kávu. Je to fajn, keď mladým ľuďom nie je jedno, čo sa u nás ponúka. Veľmi sa mi páčia články, kde porovnávaš výhody a nevýhody kuch. panvíc a pod. Aj články o kváskovaní. Vďaka Tebe idem vyskúšať piecť s kváskom a mám veľkú chuť kúpiť si REMOSKU.
Držím Ti palce, aby si mal stále veľa dobrých nápadov. Teším sa na Tvoje nové články. Nech sa Ti darí. Jana
Aj nam Tvoj blog rozsiril obzory najma v oblasti kavy (aj ked k domacemu prazeniu mame este daleko) a pecenia (uz vyse roka pecie manzel kvaskovy chlieb podla Tvojho casoveho rozvrhu) :) takze spolocne blahozelame k sedmicke a tesime sa na tu najblizsiu! :-)
Dakujem som pravidelnym citatelom a tesim sa vzdy na novy clanok.
Chcem Ta len upozornit, ze nejest maso nie je stastne riesenie pretoze zelenina strukoviny ho zial nenahradia. No ak ho fakt nechces jest tak nezabudni pravidelne uzivat vitamin b 12
Niektore tvoje clanky z delikates mam doma vytlacene a odlozene Link na clanok o tom jako ustat mesacne stravovanie trojclennej rodiny s minimom penazi som poslal najmenej stovke ludi. Je to tu naozaj skvela praca, blahozelam tebe aj kolektivu.
Mna tvoje pisanie inspirovalo najma k skusaniu novych veci. Som hrdou majitelkou koťoga, cim som sa vratila k pitiu kavu. Zaujali ma najma recepty, medzi najoblubenejsie patria polievkoveee, fazulkovy indiansky salat, coko-fazulova torta a bremsky klat. Nehovoriac o tom, ze som si zacala doma aj kvasky pestovat a chlebik piect, hoc mi to nevydrzalo dodnes.
Pacili sa mi aj rozne kuchynske tahaky a minikucharska knizka na stiahnutie, ktoru mam medzi ostatnymi v policke. V neposlednom rade to boli recenzie na rozne kuchynske nacinia, ktore mi sluzia zaroven ako odporucania pre znamych, naposledy to bol Bamix. Tesim sa na dalsie rady a postrehy od sporaku :)
Neviem, ako som objavila delikatesy, ale pamätám si, že v deň objavenia som študovala zopár hodín isto. :)
Ako písali viacerí, ak napíšeš článok o kaviarni, kde si bol a páčilo sa Ti, automaticky ide do môjho zoznamu, kam chcem ísť aj ja!
Ak hľadám recept – kvalitný recept – idem sem. Verím, že to, čo varíš je to, čo to má byť a preto najskôr idem sem a keď nenájdem taký recept, idem so zmätkom v duši hľadať inde.
Pre mňa sú delikatesy inšpirácia, kvalitné recepty a tipy na kaviarne.
Lebo ašpirujem na titul „kaviarenská povaľačka“! :)
Tento blog bol asi prvy,ktory som zacalatpravidelne sledovat a stale sa tesimna nove prispevky. Tiez uz dva roky pecivo nekupujeme,pestujem kvasok. A viacere vase recepty mam zaradene v mojom receptari. A urcite ma delikatesy inspirovali v obmedzovani cukru ,) (aj ked u nasho trojrocneho potomka/a starych rodicov/ s tym strasne bojujem). A teraz uvazujem o tej zeleznej panvici (drevenu kuchynsku linku uz rok natieram).nech sa dari!
Už tento blog sledujem zopár rokov (ani netuším koľko) a viem, že to bol môj prvý foodblog, ktorý som začala navštevovať. Ešte som ti nikdy nič nenapísala do komentárov, ale teraz som mala túžbu to urobiť, soo .. Vďaka tomuto blogu som sa naučila mať lásku k jedlu a pôžitok z neho, učil ma prvé finty vo varení a pripravovaní kávy a ukázal mi,že môžem byť kritická a nenechať si stúpať v všakovakých podnikoch po svojich chuťových pohárikoch. Páči sa mi aké sú tvoje články priame a osobné a že nemáš potrebu sa na niečo hrať, ale si to čistý ty (aspoň myslím, tak to vyznieva) a je to srdcu lahodiace. Vlastne asi súhlasím s Adushou čo napísala.
Vďaka za to, že robíš to čo robíš :)
tento blog je aj v mojej „top 10“ – kvalitné recepty, milé recenzie podnikov – je to skrátka z kategórie „blog s dušou“ :)
Recepty rada skúšam, a verím, že ku kváskovému chlebu sa prepracujem tiež – chýba zatiaľ ten prvý krok k zaobstaraniu prvého kvásku…
tak držím palec… a vidíme sa tu :)
Ahoj Viktor,
ja som ta zacala citat este na sme.sk, dnes delikatesy sledujem pravidelne. Rada citam tvoje clanky o slovenskej food scene, co je kde nove a co sa ako vyvija. Casto mi je luto, ze restauracie/cokoladovne/zmrzlinarne o ktorych pises, nemam ako otestovat. Priznam sa, ze kvasok nemam (mam pekaren na konci ulice), sem-tam ma chyti obdobie robenia jogurtov, nakupujem v supermarkete (ale sezonne a snazim sa aj lokalne). Citam rada aj recenzie na produkty, hoci mam doma vsetko, co treba :)
Prajem velku motivaciu pokracovat, vela inspiracie a nech drobcovi chuti!
Delikatesy mi dali určite veľa ale v poslednej dobe je to najmä chlebík z remosky. Študujem a bývam na intráku v BA a väčšina ľudí absolútne nechápe ako tam dokážem upiecť chlieb, potom je ešte skupinka ľudí čo nevedia čo je remoska, miesto toho rozumejú termoska a tí potom nechápu už vôbec :D to je potom zábavného vysvetľovania ako to s tým chlebom vlastne je.
Tiež banánový chlebík sa u nás pravidelne vyskytuje a je vysoko chválený a recept som už musela tiež posunúť ďalej, lebo pre zmenu staršie ročníky v našej rodine nedokázali spracovať spojenie banány a chlebík, ale tú vôňu čo máme v byte keď ho čerstvý vytiahnem z rúry, s tou sa skamarátili rýchlo.
Nech sa delikatesám naďalej darí, ja za ne skladám veľkú vďaku.
Delikatesy mi dali rozumnosť. Rozumnosť v jedle aj káve.Neznie to až tak pochvalne ako to naozaj je.Ale ja som človek čo sa hltá všetko čo sa naučí a prejde si všetkými neviem teóriami, učeniami o jedle o zdraví a skákala z extrémov do extrémov.Preto tvoj blog mi ukázal že pôžitok z jedla , a kvalitné suroviny a radostný prístup sú to čo hľadám. Za krátky čas som prečítala skoro všetky tvoje články , začala si užívať kávu oveľa viac a obmedzila trochu jej pitie pretože 16 ročný človek by zrejme nemal piť 5 káv denne.Ale o to väčší je to pôžitok.Svojím vekom som len chcela podčiarknuť že sa z Delikatés tešia rôzne vekové kategórie. Takisto ma to len podnietilo vytvárať si čo najviac vecí doma , a kedže milujem pečenie a doma pečený chleba články o ňom si rada čítam s celoražným kváskovým a kávou.Som rada že takéto niečo existuje a že na slovensku máme ľudí ktorí kvalitne píšu o jedle a jedlo prežívajú a nie sú len módnou vlnou.Ďakujem
Ahoj Viktor, hľadala som nejaky recept a našla som tvoj blog, smiala som sa, aj obdivovala, ako si piekol vianocku v remoske (inak už mi nerobí problém kysnuté cesto, odkedy som ju vyskúšala aj ja), brownies torta mala úspech, čítam recenzie, mám tvoj blog na záložke v počítači aj v mobile
Držím palce, do čítania zase niekedy
Ďakujem, kotyogom ste nakazili aj mňa. :)
Nepamätám si už, ako som natrafila na Delikatesy, je to predsa už sedem rokov. Ale ako prvé si pamätám,že som vďaka nim objavila kuchárku Z kuchyne starého Prešporka,ktorá je úžasná, tak ako „naša“ stránka Delikatesy. Vždy ma tu prekvapia nové veci, ako nap. Verjus, neokukané recepty a veľa veľa iného.
Vďaka Viktor !
nejako sa mi podarilo vymazat predchadzajuci este neodoslany text, tak long story short – Delikatesy su super, mas talent na pisanie, je to vtipne, trefne a uplne mi sadne. Drzim palce, aby Ta/Vas kreativita neopustala. Neviem najst sk alternativu, ale Delikatesy vnimam ako „unpretencious, but delicious“:) Drzte sa
Ahoj Viktor! Len tak dalej, sledujem tvoje blogy asi uz od zaciatku. Som tvoja fanusicka. Jedlo je nekonecna inspiracia. Drzim palce do dalsej prace a dobru chut!
Ahoj Viktor,
Tvoj blog je mojím spoločníkom už jeho začiatku. Dozvedela som sa o ňom prostredníctvom Vlada Zlatoša, ktorý propagoval Tvoje recepty, keď robil mojím deťom výživové plány. Mám rada Tvoje komentáre o jedle, káve, aj podnikoch a vyberám aj zo skvelých receptov. jednoznačne najgeniálnejšia dlhoročná topka je u nás recept na Tvoje čokoládové brownies, ktoré kto ochutná už nikdy nechce žiadne iné. Tvoje názory ma zaujímajú aj preto, že bývaš neďaleko a tak často navštevuješ podniky v okolí, ktoré potom môžeme vyskúšať. Ďakujem za roky dobrého čítania a držím palce do ďalšieho rozletu a skvelých nápadov.
Dakujem vam vsetkym za komentare aj za priania.
Dokoncujem par loparikov z bukoveho dreva (jeden je na fotke v clanku) a chystam sa naprazit aj par vreciek kavy. Potom to bude len o nahode, ktora vyberie niekolko z vas, komu ich poslem.
Čakáme na vyhodnotenie :)