Táto otázka nesmeruje ani ku kríze, ani k šetreniu, ale paradoxne ku kvalitnejšiemu vareniu aj stravovaniu. Vďaka letu a bohatej sezónnej ponuke sme si to na pár mesiacov skúsili doma. Nehladovali sme, nejedli sme humus aj sme si pošmakovali.

Na začiatku si rozvrhnime situáciu. Mladá rodina znamená dvaja dospelí a jedno malémal dieťa vo veku 14 mesiacov, čiastočne kojené. Inak konzumuje to čo jeho rodičia, žiadne pokračovacie mlieka a iné umeláky. Celá rodina sa stravuje prakticky stále doma, dospelí pracujú z domu.

Čo vypadne z nákupného zoznamu

Obmedziť mäso

V prvom rade asi mäso. To však neznamená, že vypadne úplne. Stále sa dá za tie peniaze kúpiť napríklad domáce kura (cca 5,00€). Prsia naporcujem a odložím do mrazničky krpcovi na príkrmy. Celé stehná a krídla nechám tiež zamraziť. Zo stehien môže byť hlavné jedlo, krídla sa dajú jednotlivo použiť do bežného varenia. Napríklad prihodiť na chuť do polievky. Z koží a trupu uvarím vývar, ktorý zamrazím a používam na dochucovanie a podlievanie iných jedál.

Ďalšia možnosť, ako zostať pri mäse, sú malé králičie klobásky. Dve nožičky stoja cca 0,75€. Môžem ich prihodiť napríklad ku kelovému prívarku alebo falošnému gulášu. Pokrájané na väčšie časti okamžite dochutia prakticky akékoľvek jedlo. Dajú sa tiež mraziť a používať podľa potreby.

Keď som spomínal vývar, občas zvyknem kúpiť hovädzie kosti alebo chvost. Krátko ich treba opiecť v rúre, potom uvariť s koreňovou zeleninou na hutný vývar.

Mínus na zozname má množstvo spracovaných potravín.

Raz za pár týždňov kúpim v Metro čerstvých pstruhov, kilo stojí do 5,00€. Robíme si ich väčšinou ako nedeľný obed, jeden stačí dvom. Ančovičky stoja tiež málo a urobíte si z nich kyslé ryby. Akurát sú prácnejšie na prípravu, ako jedna väčšia upečená ryba.

Veľa sa zabúda na vnútornosti. Kuracie pečienky sú vďačná surovina, relatívne lacná a potešia sa jej ľudia s nedostatkom železa aj malí špunti. Najčastejšie z nej robím domácu paštétu. S bylinkami, ktoré mi rastú v záhrade. Pečienky s jačmennými krúpami veľmi dobre naimitujú zabíjačkovú žobrácku kašu.

Mínus na zozname má množstvo spracovaných potravín. Iné sa zasa dajú vyrobiť doma, za polovičnú sumu, lacnejšie a kvalitnejšie. Za všetky spomeniem napríklad jogurty, ktoré sú beztak nefunkčné, aj keď tam papierovo aj reálne tie dobré baktérie pridali. Už dávno si robíme doma vlastný živý kefír. Konzumuje ho aj náš malý. Buď samostatne alebo ako ovsenú kašu. Liter mlieka z automatu stojí 0,60€, mám z neho kefír zhruba na týždeň. Občas ho pridávam do chlebového cesta, inokedy sa dobre pije k pečeným zemiakom alebo domácim haluškám namiesto acidka či kyslej smotany.

Zohnať kefírové zrná nie je najľahšie. Na druhej strane, tá sranda stále rastie, tak ich ľudia zvyknú vo svojom okolí rozdávať ako štence. Robím to aj ja, zhruba raz za mesiac niekto nafasuje.

Zo zoznamu vypadli všetky sladkosti, zostala len tmavá čokoláda. Namiesto sladkého konzumujeme viac ovocia alebo si upečieme koláč. Ten zároveň slúži ako desiata alebo jedlo na cestu. Jediná vážna “sladkosť” je občasná mousse au chocolat zo šľahačky, aj keď do nej nedávame cukor.

Na zozname neboli ani predtým balené vody, takže ani nemohli vypadnúť. Pijeme vodu z kohútika alebo neďalekého verejného prameňa, prípadne čaje. Niekedy si do karafy so studenou vodou prihodíme kúsok ovocia alebo bylinku zo záhrady. Mäta, medovka, levandula, a šípky chutia najlepšie.

Zo zoznamu definitívne vypadol chlieb. Pečivo tiež, aj keď občas sa predsalen objaví a skončí v rukách neposedného dieťaťa. Na chlieb sa nemôžem sťažovať, v našom obchode majú dobrý dedinský chlieb, kilový bochník za 1,53€. Ale od istého času chlieb pečieme doma. Používam hladkú chlebovú múku (0,45€), ražnú z bio-obchodov (cca 1,50€), štipku kvasníc a sem tam prihodím za hrsť ľanových semienok alebo pomletej špaldy (½kg/cca 1,00€). Chlieb zo 750g múky (650g pšeničnej+100g ražnej) váži 1,4kg a spolu s energiou na upečenie ma stojí 0,50-0,60€. Prakticky na každom upečenom chlebe 1€ doma.

Čokoľvek budete kupovať, v duchu poďakujte za povinnosť uvádzať cenu za kilo. Vďaka nej sa veľmi rýchlo zorientujete, čo je výhodné a čo nie. Mnohokrát budete prekvapení, ako zdanie, “akciová cena” a šikovne navrhnutý obal dokážu klamať.

Čo pribudne na zoznam

Strukoviny, obilniny, zemiaky a väčšie množstvo zeleniny. Strukoviny aj obilniny vedia urobiť dvojakú službu. Voda, v ktorej sa varili sa dá použiť ako polievkový základ, namiesto mäsového vývaru. Samotné strukoviny nemusia skončiť vždy len v polievke alebo prívarku. Zo šošovice sa dá spraviť napríklad teplý šalát s mätou. Varená špalda zasa dobre chutí s tvarohom nasladko, alebo naslano s cottage cheese a restovanou cibuľkou. Niekedy stačí strukoviny jednoducho rozvariť a podávať s kyslou kapustou a údeným jazykom.

Zemiaky sú klasika, veľa lacnej vaty, len občas je to horšie s kvalitou. Vyskúšajte si ich nie podľa varného typu, ale podľa konkrétnej odrody a snažte sa kupovať tú, ktorá vám bude najviac vyhovovať. Naposledy som od lokálneho pestovateľa zohnal nové slovenské zemiaky odrody Impala. Boli múčne a výborne sa hodili na zemiakové pampúchy. V podstate malé “lievance”, ktoré sa dajú jesť naslano aj nasladko, dajú sa zobrať so sebou aj zamraziť na neskôr. Sú dosť sýte, nato aké sú malé.

Hotové pampúchy s maslom a džemom

Do jedálnička pribudlo množstvo polievok, podľa toho, aké suroviny sa podarilo zohnať. Robíme ich väčšinou hutnejšie a sýtejšie, iba v lete ľahké. Pribudli tiež nátierky z čohokoľvek. Cícerový hummous, baklažánový baba-ganoujh, cottage-cheese s domácou pažítkou, bôbová, tvarohová verzia šmirkasu (v lete samozrejme bryndzová). Niekedy začneme suroviny mixovať a zelenina skončí napríklad v koláči.

Nikdy sme neprevekslovali z masla na margarín. Naopak, rozmýšlame začať kupovať maslo zo salaša. U nás na trhovisku ho majú 0,5 kg za 3,50€.

Veľa spraví logistika a stratégia

Nakupujeme väčšinou na trhovisku, niekedy si nákup konkrétnych vecí naplánujeme v rámci cesty na rodinný výlet. Najlepším príkladom sú ovčie syry. Priamo na salašoch sa dajú zohnať lacnejšie a samozrejme aj kvalitnejšie a čerstvejšie.

Nakupovanie občas robíme aj v malom a spájame ho s prechádzkou s malým. Vďaka tomu sa dajú robiť aj malé nákupy výhodne. Po veľké balenia a ryby chodievam do Metra. Obrovské 5 kg balenie talianskych cestovín Divella stojí cca 7,60€. Nič lacnejšie tejto kvality v prepočte na kilo nezoženiete.

Logistika znamená aj to, že jeden týždeň sa kúpia drahšie položky tak, aby sa použili aj na ďalší týždeň. Napríklad domáceho králika malému kupujeme len raz za mesiac, stojí okolo 10-11€.

Veľa pomáha, keď si urobíme jedálniček na celý týždeň. Následne sa nakupuje len podľa neho. Samozrejme, nie všetky jedlá sa dajú naplánovať. Občas treba počítať s tým, že človek narazí na lokálnu, sezónnu a výhodnú potravinu. Rozumné nakupovanie vás automaticky dovedie k sezónnym potravinám, pretože sú spravidla lacnejšie alebo sa k nim viete dostať vďaka rodine a priateľom.

Domáce potraviny

Rodina, priatelia a výmenný obchod sú na nezaplatenie. Tento rok sme mali veľké šťastie na broskyne, slivky, fazuľové lúsky a tekvice, ďakujeme. Na oplátku som darcom vypekal koláče. Bez domácich zdrojov je stále možnosť nájsť v okolí sad alebo pestovateľa, kde sa dajú kúpiť dobré veci vo väčšom množstve a za lepšiu cenu.

Porcovanie jahňacieho mäsa

Priatelia vám vedia pomocť aj inak. Môžete sa s nimi spojiť a kúpiť spoločne trebárs jahňa. Naporcujte si ho, rozdeľte a rozrátajte účet. Jahňa sme takto kúpili v priemere za 8-9€ za kilo. Ak si ho “necháte doviezť” z opačného konca sveta, výjde vás na 15€. Najbližšie sa takto chystáme kúpiť 50kg múky priamo z mlyna.

Niektoré potraviny si viete zamraziť, usušiť, zavariť, iné sa dajú dopestovať. Nám sa tento rok nepodarilo pestovať nič, urodili sa len ríbezle a marhule. Na jeseň budú možno orechy a gaštany. Zato bylinková záhradka výdatne pomáhala pri dochucovaní masla a nátierok (pažítka), ale aj pri mäsových jedlách či polievkach (hlavne šalvia).

Bylinkový záhradka

Ešte viac spraví vnútorné nastavenie

Asi si poviete, že náš jedálniček sa zúžil na pár jednoduchých jedál. To je len zdanie, v skutočnosti je pestrejší ako predtým. Rozmýšľanie núti hľadať nové kombinácie a možnosti. Jeme síce jednoduchšie jedlá čo sa zloženia týka, ale zato ich častejšie obmieňame. Vďaka týmto jedlám sa človek objaví, ako jednotlivé suroviny majú chutiť a ako ich správne spracovať.

Človek si postupne vyšlape chodníčky, nájde pestovateľov, zdroje aj kvalitnejšie produkty. Pretože je donútený hľadať.

V článku som samozrejme nespomenul všetky jedlá, chýba tu napríklad kopa šalátov zo sezónnej aj zimnej zeleniny. Nespomenul som ani rôzne kaše zo pšena či pohánky. Vynechal som aj občasnú fľašku červeného alebo krčah piva z miestnej krčmy.

Priznám sa, obávam sa trochu zimy a jari. Nebude toľko sezónnych potravín a jedálniček sa dočasne zúži. Nie je to však niečo, čoho by som sa významne bál. Človek si postupne vyšlape chodníčky, nájde pestovateľov, zdroje aj kvalitnejšie produkty. Pretože je donútený hľadať.

Musím doplniť, že jedna z vecí, ktorá sa zmenila, boli porcie na tanieroch. Senzácia článku sa nekoná, sú menšie. Plný tanier vyzerá síce fajn, ale ak počas práce presedíte väčšinu dňa za monitorom (môj prípad), potom toľko jedla skrátka nepotrebujete. Nepotrebujete ho mimochodom ani pri aktívnejšej práci. Pretože ak prejdete na doma varenú stravu z prvopotravín, dostanete do tela viac výkonu z menšieho množstva paliva. Fakt sa netreba nacpať, aby ste mali energiu, finta je čím sa nacpať.

Variť doma

Celá zmena je aj o zmene myslenia a zmene zvykov. Skrátka jednu sadu vymeníte za druhú. Nehovorím, že je to ľahké, ale každopádne možné. Nepríjemná správa je, že pokiaľ sa nevyberiete cestou kupovania horších potravín, potom ušetríte len vlastnou prácou. Keď si budete takmer každé jedlo pripravovať doma a vo vlastnej réžii. To zaberie nejaký čas, ale s praxou prídu zručnosť aj rutina. Upiecť chlieb je prakticky nulová námaha (ale zato veľká zručnosť).

Najzaujímavejší poznatok pre mňa je, že ani zníženie rozpočtu nezabráni tomu, aby sme objavili nové a zaujímavé jedlá. Tak čo, vedeli by ste z týchto peňazí niečo vymyslieť?


Viktor Klimo

66 komentárov na
Ak vám dám 33€ na týždeň, budete vedieť nakŕmiť mladú rodinu?
Napíš komentár

  1. Monika hovorí:

    Akurat som minule vravela muzovi, ze uz mesiac som nebola u nas na trznici vdaka nasej, rodicovskej a pribuzenskej urode. Maso uz v obchode nekupujem, maximalne sem-tam morcacie.
    Zaujal si ma s tou mukou, nebojis sa moli? Totizto minuly rok som si naobjednavala rozne muky z nejakeho mlynu, co cez web posielaju, boli tam aj take zaujimave ako hrachova, cicerova a kedze toho bolo viac, tak trvalo dlhsi cas, kym som niektore spotrebovala a kvoli tomu som aj postupne vela povyhadzovala, kedze sa mi tam dostali mole, hoci to bolo vsetko vzduchotesne uzavrete.
    Dalsia vec je Metro – v okoli ziadne nie je a ist cielene na nakup potravin do BA by sa riadne predrazilo.
    A posledna vec je cas – vo vasom pripade je to este idealne, ale my sme 5clenna rodina, tych potravin sa zje podstatne viac a bohuzial dve deti su vo veku, kedy nezjedia hocico (napriek tomu, ze ako male zjedli aj pohankovu kasu, aj baklazan a podobne, ako skolaci to proste nezjedia- tym chcem povedat, ze to nie je o tom, ze by take veci nejedli rodicia a nevideli to doma, proste pride urcity vek a dovi dopo.) Takze stravou sa casto prisposobujeme im, kedze chceme aby aspon cosi zjedli a na mnohe zaujimave veci mozem zatial zabudnut, kedze naozaj nemam cas varit na dva ci tri krat. Takze tym chcem povedat, ze uz rok sa chystam na kvaskovy chlieb ale jednoducho nie je kedy, sice vacsinou si pecieme sami, ale len taku klasiku v pekarni. Aj jogurty mam v plane si robit sama, mlieko z automatov sme isty cas kupovali ale logisticky to bolo pre nas neunosne. Jednoducho by to napr. v nasom pripade chcelo velmi podrobne vypracovany logisticky plan a k tomu sme sa zatial nedopracovali.
    U vas je este fajn, ze sa tej strave a vareniu venujete asi obaja, takze vam to fajne odsypa.

    • Viktor Klimo hovorí:

      Muky sa nebojim, pretoze s nou denne manipulujem a vsetky zasoby drzime vzdusne a pristupne.
      Sam som zvedavy, ako to s nasim krpcom dopadne. Ako vravite, doma bude vidiet len dobre, ale aj tak je sanca, ze sa skratka zatne.

      A ano, priznavam, ze dvom to lepsie odsypa. Tym skor, ak su zladeni a maju podelene veci. Viem si predstavit, ze keby som bol napriklad sam, urcite by som mal vacsi problem zvladnut niektore veci. Drzim palce celej rodinke aj kvaskovemu chlebu a logistike. Niekedy to skratka chce len cas, tiez som s tymi vecami nezacala naraz, ale postupne.

  2. germa hovorí:

    Ja som už napr. neraz písala v diskusiách na sme, že ľudia nie sú ochotní/nevedia sa stravovať lacno. Keď je chuť variť, dá sa najesť skutočne lacno a dobre a zdravo. Presne ako píšeš, ľudia zabúdajú na strukoviny, myslím že aj kyslá kapusta a kapusta vôbec sa už nejako “nenosí”, sem tam nejaká vnútornosť…. Určite je jednoduchšie nakúpiť polotovary, hodiť do hrnca/na panvicu a plakať ako je všetko drahé.
    Lenže problém je aj v tom, že ľudia nie sú ochotní skúšať nové potraviny, nové chute a gro si myslí, že bez mäsa by neprežilo. Detto bez salám. Poznám okolo mňa veľa ľudí, pre ktorých je naj-jedlo rezeň a pečené mäso. Zelenina nie, ryby nie . Poznám chlapov, ktorí ak toto nedostanú, tak si dajú chlieb so slaninou. Takže v prvom rade treba zmeniť myslenie a to je veľmi veľmi ťažké.

    • Viktor Klimo hovorí:

      Ked budu ludia donuteni, zmena pride aj sama ;-) Len este tu nie je ta doba.

    • Martin hovorí:

      No len k tomu par poznamok: Jedna vec je chut varit, druha je moznost. Ja v praci tu moznost nemam a vo vseobecnosti, ked si chcem uvarit nieco vecer, tak sa nenaveceriam pred deviatou. Ale dobre, nie kazdy je v praci od siedmej do siedmej. Dalsia vec je, ze autor pise, ze jedneho pstruha zjedia dvaja. To u mna nehrozi, polka pstruha je pre mna hladovanie. Bez masa v pohode prezijem, v podstate ho jem viac-menej iba cez vikend, ale pri akejkolvek fyzickej praci ci uz rubanie dreva, betonovanie alebo hocico ine ho potrebujem, v takom pripade mi ho zelenina nenahradi. Takze nie je to celkom len o mysleni.

      • Viktor Klimo hovorí:

        Veceranie o deviatej by som ako velky problem nevidel, teda zalezi od toho, kedy sa potom chystas spat. Tiez sme takto isty cas fungovali, ked sme obaja chodili denne do prace do ineho mesta. Spolocne varenie vecer bol relax, popri tom sme pokecali a dobre sa najedli. Samozrejme, nic prehnane tazke na travenie, vacsinou stir-fry alebo nieco podobne hlavne zeleninove.
        Nehovorim, ze zelenina doda vsetku energiu na manualnu pracu. Ale tuto sluzbu ti celkom dobre urobi tvaroh (hojne ho tlacia aj kulturisti) a kvalitne tuky konzumovane tak ako su, cize nie upravene tepelne. Tvaroh je rychlo stravitelny, daj k tomu kolienka alebo si sprav halusky s pridanim spaldovej muky, budes mat vydatne aj rychle jedlo. Idealne je cerpat energiu z tukov a nie cukrov.
        Tvaroh si vies spravit aj sam, nechaj si na linke skysnut cerstve mlieko z automatu, a potom ho podhrej. Pamatam si, ze volakedy sme doma tvaroh absolutne nekupovali, vzdy sa robil doma. To som uviedol len jednu alternativu k masu a chybajucim proteinom, je ich samozrejme viac.

    • Jozafat hovorí:

      ja mam tiez rad pecene mäso, ale kupujem zasadne len v akcii a potom rovno viacej a hodim do mrazaku. aj ked najlepsie chuti, ked je upecene cerstve…
      co sa tyka pecenia, bol som isty cas donuteny piect chlieb, lebo v tej krajine, kde som bol, boli iba toastove za pristupnu cenu, a poriadny chlieb stal prepocitane od 4 eur za kg. mimochodom kvasnice boli tiez dost drahe, ale dalo sa… kupil som 1kg a do mrazaku. a tak sme mali kazdy druhy den cersvy chlieb. ja som vecer po ulozeni malej popri kecani s manzelkou miesil na chlieb, kym vykysol, som este posurfoval alebo ine… a potom ona isla spat, a ja som upiekol chlieb a rano bol cerstvy, uz vychladnuty na stole. (mimochodom chladenie: ked peciete chlieb, najlepsie vychladne na drevenej doske prikryty utierkou:-) ale to asi vie dnes uz kazdy… ;-)
      clanok sa mi paci… len v dnesnej uponahlanej dobe nema nikto na taketo veci cas…

    • Milan hovorí:

      Este drobnost k tvarohu.
      Nikde som nenasiel recept, ktory pouzivame pri jeho vyrobe.
      Kysle mlieko nezohrievame na sporaku.
      Nechame mlieko skysnut vo vacsom hrnci (5L napriklad v 10L hrnci) pri izbovej teplote.
      Preto do takeho velkeho, lebo donho budeme dolievat.
      Konkretne vriace sladke mlieko.
      Vzdy 50% z objemu kysleho mlieka (napr. 5L kysleho + 2,5L vriaceho sladkeho)
      Jemne premiesame, nechame v klude vychladnut scedime.
      Nevarime, nezohrievame!
      Vznikne nam stavnaty a chutny tvaroh.
      A prekvapivo aj dost velke mnozstvo.
      Ale kto ma radsej suchsi, pre toho to nebude.

      Mam taky dojem, ze je cas na sulance s tvarohom.
      Dik za pripomenutie tvarohu.

      • Viktor Klimo hovorí:

        Zaujimavy recept. U nas sa vzdy len “podhrievalo”. A co urobis so zvyskom mlieka, ktore ti zostane po odluceni tvarohu v sitku?

    • Milan hovorí:

      Nic.
      To je na tom to najzaujimavejsie.
      Po sladkom mlieku nie je ani stopa, zostane len srvatka.
      Ta sa da pouzit na 1000 sposobov, ved vies.

      Co sa tam udeje je otazka mozno na chemika ;-)
      Hlavne sa to tam ma vliat nasup, ziadne hranie sa s tym.
      Pozor na obarenie!

  3. Majka hovorí:

    Skvelý článok, vďaka! Aj keď mnohými vecami sa už teraz riadime, ale takéto zhrnutie je fajn :) A ešte musím poznamenať, že v tomto smere mám úžasného manžela, ktorému mäso k šťastiu nejak nechýba :)

  4. farfalla hovorí:

    Z vlastnej skusneosti viem, ze sa to da a je to este celkom znesitelny limit.
    Inak to asi vies, ale v uplnom extreme sa to riesilo vo fore na cuketke (Strava pod 30 Kč na den), Kami tam ukazala aj jedalnicek na tyzden a chytila sa toho aj internetova verzia Novy, akoze senzacna reportaz, “ako nasytit stvorclennu rodinu za 20 kc na osobu denne”. Tzn. doslo sa k tomu istemu, nekupovat robotu druhych, urobit a nazbierat toho sam co najviac – ci uz upiect chlieb, alebo vyskvarit si mast, ci nazbierat v opustenom sade jablka do zasoby. A aj tak sa da.

    Ale k tej tvojej teme – tu v Prahe sa za 33 eur da urcite vyzit, ale napriklad na farmarskych trhoch su potraviny o dost drahsie (teda hlavne maso, pokial cloveku ide o nejaky ten normalny pristup ku zvieratam, si nuteny ho naozaj obmedzit, lebo inak si ho v meste tazko zadovazis). Zelenina je na tom pomerne dobre, ta sa da, ale samozrejme, supermarketovym cenam konkurovat nemoze, tym ze farmarske trhy niesu mestske trhoviska, musia predajcovia platit najmy organizatorom a tym naozaj malym pestovatelom sa ani neoplati prist a predavat nejaky nadbytky. Kedze nemas zahradu, vypestujes si maximalne tie bylinky (ale aj to je celkom fajn, ked prorovnas s rychlenymi bylinami z obchodu). Mliekomaty su v Prahe drahsie (okolo 20-25 kc liter), takze ak sa niekto naozaj snazi setrit, kupuje (trvanlive) z obchodu (alebo ak pracuje alebo ma cosi ine mimo Prahu, nakupi o ceste naozaj priamo u dodavatelov, ale vasina ludi to ma skor naopak a jazdit von len pre to je neefektivne), domace vajcia okolo 5-6 kc/ks.
    Takze ano, da sa, ale ak zijes vo velkom meste a zrovna sa ti “postasti” byt dlhodobo priskrteny, si mozno nuteny znizit svoje naroky napriklad na kvalitu (alebo mozno skor etiku “vyroby”) zivocisnych vyrobkov, na druhu stranu, naozaj to cloveka moze naucit varit kvalitnejsie, ak sa vie zamysliet.

  5. Milan hovorí:

    Pekny clanok, len mi tam nesedi do Metro.
    Co si pamatam, tak bolo len pre podnikatelov, ako je to teraz neviem.
    Ak je to nezmenene, tak je trochu nefer porovnavat to s beznymi zdrojmi.
    Taktiez nie vsetci maju moznost zohnat si nieco lacnejsie cez rodinu, znamych.
    Ale netvrdim, ze sa neda stravovat lacnejsie.
    Da sa a este aj slusne, pestro a zdravo.
    (dokonca aj ked vynecham zdrave materinske mlieko v krasnom obale…;-) )
    Je k tomu nutnych zopar uprav a priprav.
    Velka mraznicke, spajza a u nas napriklad tri 50L sudky na kvasenie.
    Jeden na kapustu, druhy na kvasenu zeleninu a treti na calamadu.
    Recept na kapustu je vari jasny.
    Kvasena zelenina je velmi podobna, len sa zredukuje mnostvo kapusty na cca 10-15 kg a zvysok sa nahradi inou zeleninou (mrkva, karfiol, zeler, paprika-baranie rohy…take tuhsie druhy zeleniny, inak sa rozpadnu)
    Nakraja na primerane kusky, premiesa, osoli ako aj kapusta, natlaci do sudka a necha sa kysnut presne ako kapusta.
    Calamadu asi tiez netreba spominat.
    Ale ked ju robite zaroven s paprikou nakladanou v oleji a jej zvysny nalev pouzijete do calamady….manna nebeska.
    Bravcovina sa objednavala bud na farme (1-2 polovice prasiatka)
    To sa spracovalo aj na vyrobky a aj na ciste maso, kosti…
    Sliepky a morky z dedinskeho zdroja.
    Par krat sa nam postastilo spojit sa s niekym znamym na dedine a spolocne vychovat prasiatka.
    Bud za peniaze, alebo za protihodnotu.
    (kukurica, zito, zemiaky,…aby nas to vyslo zhruba narovnako a nemali si co vykrikovat)
    Vyroba sirupov, dzemov a pod je tiez samozrejmost.
    Najst dnes sirup bez umelych sladidiel je nadludsky vykon.
    Nespomenul som ani hlivy a sampiony.
    Hlivy sa daju “dopestovat” aj v malej zahradke, staci na to vhodny klat dreva (a aby do nej nemal pristup kazdy okoloiduci).
    Ak je aj dost velky, tak na 2-3 roky je o urodu postarane.
    Nahradi maso a da sa velmi dobre skladovat, aj zmrazovat.
    O jej protirakovinovych ucinkoch sa uz tiez popisali tony papiera.

    Je toho naozaj vela a na dlhu debatu.
    Zakladom je ale navrat k sporakom, spolocna priprava jedla, spolocne stravovanie.
    To sa nalepi aj na deti a s tym sa uz neskor da pracovat.
    Aj ked sa neskor cuknu a skusia zmenu (ved puberta plieska s kazdym), vratia sa ku korenom.
    Chut dobreho sa z hlavy nevytrati a casom si ju telo a hlava bude pytat spat.
    Vlastna skusenost, vdaka ktorej som sa pustil do kibicovania okolo varenia, pomahania manzelke, az je z toho prijemne traveny rodinny cas a chut aku som si pamatal zo skoreho detstva.
    Niekedy je to fuska, ale stoji to zato.
    Aj sa usetri, aj je clovek zdravy, to je na nezaplatenie.

    • Viktor Klimo hovorí:

      Metro: praca z domu znamena v preklade podnikanie, takze to je dovod, preco mam kartu a pristup. Na druhej strane, nechodievam tam az tak casto. Ak by som nemal kartu, potom sa vzdy najde niekto v okoli, kto by nam to bol ochotni kupit. Su to relativne male polozky, takze tam by som nevidel problem. Samozrejme, cestoviny sa daju urobit aj doma, daju sa tiez mrazit (najlepsie tie plnene, raviolli atd.)

  6. germa hovorí:

    Mne sa zdá, že variť a rozmýšľať sa nechce hlavne tým, ktorí majú hlbšie do vrecka. Je tu už dnes uvedomelá vrstva často takmer s rovnakými príjmami, pre ktorú je varenie trochu aj koníčkom. Ešte v paneláku som pozorovala zvyky v rodinách – žili sme dosť otvorene, malý panelák – kupovali sa hlavne mäsové výrobky a potom kadejaké lakoty či už na večer k TV alebo len tak, aby bolo čo chrúmať. Do školy keksy na desiatu. RObiť pomazánky a variť sa nejako nenosilo, lebo nebolo kedy sedieť na dvore a klebetiť. Oklebetená som bola aj ja, že stojím pri sporáku a nechodím medzi ženy.
    V mnohých rodinách ani nie je zvykom spoločne jesť. My sme každý deň zasadli všetci ku stolu (pokiaľ manžel nebol na služobnej ceste) a pri jedle sa vlastne debatilo o tom, čo sme zažili, deti o škole…..
    Pokiaľ si niekto len tak niečo uchmatne z chladničky a ide s tým ped TV, ani netuší čo je.
    Ale aby som neubližovala len tým, čo majú hlboko do vrecka. Niektorí zbohatli a aj keď si predtým uvarili doma lekvár, zavarili niečo, teraz povedia, že nie sú blbí, kúpia v akcii v Tescu!
    Viktor, aj napriek tvojej odpovedi si dovolím tvrdiť, že aj keď budú donútení, tak sa budú napchávať najlacnejším svinstvom. Pretože si dovolím tvrdiť, že veľa rodín už ani nevie, čo je skutočné varenie . A ak budeš mať pravdu, budem len rada :)

  7. Lenka hovorí:

    Pekný článok, presne si to vystihol. Realita je ale žiaľ skôr taká ako vidím v obchode – napr. príde partia robotníkov v čase obeda a každý odchádza s 3 bielymi rohlíkmi a kúskom točenej. Chápem, že nie každý má čas a možnosť stále variť ale ono je to asi hlavne o tom chcení.

  8. Lalo hovorí:

    Skint Foodie ma blog kde podrobne rozpisuje ako sa da jest za 30 libier tyzdenne, s tym, ze vsetko kupuje. Myslim ze sa ti bude pacit cely jeho blog.

    • Milan hovorí:

      To nie je jedenie, ale tyranie tela.
      To co minie on na tyzden, ma Viktor tiez na tyzden, ale aj s rodinkou.
      A urcite ovela pestrejsie, zdravsie, chutnejsie a aj viac.

      Ale ano, na anglicana je to slusny vykon, poznam ich.

  9. jana hovorí:

    Trufam si povedat,ze doma varime zdravo, vacsinou od zakladu, polotovary nepouzivam,ak nemusim. Maso- vacsinou z volneho chovu mame ca 1-2x do tyzdna. Ryby 1-2 .Do limitu 33 euro na tyzden by som sa nezmestila ani nahodou. Mam pracu na plny uvazok, ktora ma bavi a varenie mam ako konicka.
    Tvoj rozpocet moze na Slovensku celkom dobre fungovat, za predpokladu,ze clovek ma pristup k zahrade, alebo jeho pribuzni/kamarati ju maju. Matky na 3 rocnej rodicovskej maju tiez dost casu a casto dost obmedzeny rozpocet, urcite by sa mohli tvojim pocinom inspirovat. Vysli by z penazi a zaroven urobili nieco pre zdravie celej rodiny.Je to ako pises-o voli.

  10. zuzana hovorí:

    u mna je pruser to, ze priatel naozaj vela zje :-D tak ako pises, ze vam staci jeden pstruh pre dvoch, u nas je to opacne, na zjem polovicu, priatel toho svojho, dopapa po mne a vidim na nom, ze by si este nieco dal :-D

    • Milan hovorí:

      Zuzka, nie je pruser ak pruser.
      Ak ma fyzicky narocnu pracu, nic ine ako zvyseny apetit necakaj.
      Je predsa normalne, ze ked telo energiu vydava, potrebuje ju aj docerpat.
      Dalsou moznostou je rychly metabolizmus.
      Mam ho aj ja.
      Mozem zjest vola, aj tak nepriberiem.
      Vyse 20 rokov mam rovnaku hmotnost, bez ohladu na to kolko (vela) zjem.
      Sranda je ale aj to, ze hmotnost je rovnaka aj ked jem menej….
      No a najcastejsou pricinou je roztiahnuty zaludok.
      Doslova.
      Je to nasledkom toho, ze clovek neje, ale zerie.
      Trochu vulgarne, ale vysostne pravdive.
      Moznostou su aj zle stravovacie navyky.
      Male-ziadne ranajky, nevyvazena strava, nevhodna strava, malo tekutin…je toho viac, ale so vsetkym sa da pohrat a dosiahnut primerany vysledok.
      V 90% staci prestat zrat a zacat jest.
      Ale poznas nas chlapov, niekedy sa spravame ako hlupe rozmaznane deti a trucovito trvame na svojej uchylke (maso kazdy den-ved to je to prave pre chlapa, pivko k tomu, tlacenka, slanina, vysmazane, udene…) a hlavne nech je toho vela!
      Cestoviny, salaty, ovocie…to je predsa pre kozy…ked ovocie, tak hlavne tekute ;-)
      Ryba…no moze byt, ale aspon kilovy losos.

      Co k tomu dodat?
      Aj fyzicky tazko pracujuceho chlapa dokazes nakrmit lacno, zdravo, syto, ked chce!
      Ked nechce, nastupuju vyhlasenia typu “ved na to mam, co sa mam co obmedzovat, ja nechcem dietu, neotravuj s tym…”
      Zranie je dobrovolna samovrazda.

      Tu mas jeden pekny clanok, ktoreho podtitulok znie:
      “Neber si chlapa, ktoremu je jedno co zje”
      Preco?
      Precitaj si to ;-) je v tom velky kus pravdy.
      http://lesk.cas.sk/clanok/34848/igor-bukovsky-zdravo-zit-je-lahke.html

      • Viktor Klimo hovorí:

        Ked sme pri tom mase, zaujimave bolo pozorovanie ucinku pemikanu. Susene chude hovadzie zmiesane s hovadzim tukom. Mala tycinka (velkostou asi ako Koko) a nepotreboval som jest pol dna. A to som makal na zahrade. Ziaden plny tanier omacky s polovicou knedle.
        Potom je to naozaj zaludok a mnozstva, na ake si dokaze privyknut. U nas su ranajky a desiata prakticky najdolezitejsie jedlo dna. Bez ranajok nech odo mna nikto nic nechce. Este viac ako zaludok ale “keca” do jedla nasa hlava ;-)
        Milan: taky metabolizmus mam presne aj ja, x rokov rovnaka vaha, ci na veceru zjem pol plechu kolacov alebo iba pohar kefiru. Lenze bacha nato, priberanie moze ist aj na organy, nielen na viditelne sadlo a pupek.

    • zuzana hovorí:

      hmmm, fyzicky namahava…je to IT muzik, takze vela fyzicna tam nieje :-)
      ale za to je uzasne, ze 90% veci zje, co mu dam. a chvalabohu nejde o to, ze zje hocico, prisposobujem jedla tomu, co ma rad

    • Milan hovorí:

      Pemikan som zatial neskusal (nenam na to potrebne kvalitne suroviny) ale urcite funguje.
      Hovazdie je naozaj syte a dava vela energie.
      V kombinacii s tym tukom je to jasne.
      Ja ked mam “sajbu” a chut na steak, tak 750 gramovy steak s opecenymi platkami jablk, ananasu, 3 volske oka k tomu a 3-4 krajce chleba (pripadbe opecebne zemiaky) ma zasytia na 24-30 hodin.
      Telo si nic ine nepyta, necitim hlad, len sa dolievam tekutinami.
      To vsetko pri normalnej praci, daka ta fyzicka namaha a tak.
      Priberanie na organy…neviem.
      Podla mna je jedno ci priberies navonok, ci vnutorne, musi sa to zakonite prejavit na vahe.
      Ale poskodenie organov z nevhodnej stravy, nahradenie svaloviny tukom (aj obrastenie srdcoveho svalu tukom) to ano, to poznam, na to fakt bacha.
      Nastastie litre olivoveho oleja tomu nedaju ziadnu sancu.
      Vedci sa tvarili velmi prekvapene a dolezito, ked zistili ze olivovy olej paradoxne odplavuje z tela tuky.
      Stredozemie s vynikajucim zdravim a dlhovekym obyvatelstvom je toho zivym prikladom.
      Zazil som tam 2 hostiny.
      Olivovy olej tiekol potokom, hned vedla potoka s vinom….;-)
      Vela ovocia, zeleniny, syrov, cestovin, peciva a pomenej masa.

  11. Vlado Zlatoš hovorí:

    No Viktore, pekne citanie, hlavne uzitocne. Modelom domacnosti (dvaja + male dietatko) sme na tom podobne. Okrem prace z domu vsak riesime aj pracu v terene a priznam sa ti, ze len samotny protein na tyzden ma stoji cca 15 eur, aby som zvladal treningove nasadenie zregenerovat a podavat vykony ked treba a nesiel na ukor svalovej hmoty. To som sa este nenajedol iba pridal trochu hodnoty do bezneho jedla. Nehovoriac o tom, ze mala Amelka spapa za tyzden detsku vyzivu (prasok + detske vyzivy) za cca 10 eur (+ ja jej specialne pridavam tekuty rybi tuk, domaci kefir a trochu vlakniny – no a k tomu este aj kojime samozrejme). No clovek nikdy nevie kedy bude musiet spekulovat podobne ako to opisujes ty. V kazdom pripade pekna inspiracia i praca ;)

    • Milan hovorí:

      Vlado, porovnavs neporovnatelne.
      Viktor predsa pise ze je to pri nizsej fyzickej namahe (praca pred monitorom…)
      Ak si sportovec, tak to je nieco uplne ine.
      Ale za dceru ti trochu “vyhubujem”.
      Naco prasky a vyzivy?
      Ak varite a este aj zdravo, staci jej podavat to iste jedlo ake je aj pre vas.
      Trochu rozpucit vidlickou, pripadne mixer a ide to.
      Sami sme to tak robili a deti su zdrave ako lusk.
      Nase deti sunar, vyzivu z obchodu a pod. ani neokostovali, nie je na to ani 1 dovod.
      Treba akurat dat trochu pozor na koreniste a naduvajuce jedla, inak zjedia vsetko.
      Mozno si to vyzaduje trochu viac casu, ale cas investovany do vlastnych deti a ich zdravia sa neda zaplatit.
      Sorry, ale pri detoch a ich stravovani som trochu citlivejsi a ostrejsi.

      • Viktor Klimo hovorí:

        Milan: Vlado je nas bratranec a zaobera sa vyzivou (mimo toho je aj trener atd.). Som si isty, ze na to ma svoje dovody a zrejme ti ich aj napise. Nemam pocit, ze by nepochopil rozdiely v zivotnom style a stravovany, ktore medzi sebou mame.
        Moj clanok nie je diktat, ze takto jest. Na druhej strane, velmi podobne podla mna vyzeral jedalnicek ludi, ked sa este hojne pracovalo fyzicky a na poli. A ti ludia to zmakli. Rovnako v prirode nie je bezna hojnost. Ak je, potom to nevedie k dobrym veciam. Obcasne hladovanie je na uzitok, aj ked je to pre mnohych nepredstavitena vec.

    • Milan hovorí:

      Jasne Viktor, ja jeho postoj chapem a neodsudzujem.
      Ved som napisal ak je sportovec ze je to ine.
      Spotrovca poznas hned z pouzitych slovicok “svalova hmota, proteiny, trening…” ;-)
      Tam su naozaj ine naroky na stravu.

      Ani clanok neberiem ako diktat, beriem ho ako nazor v stravovani “spriaznenej duse”
      Tiez som vyrastal na dedine, praca na poli, v lese, na lukach, so zvieratami mi nie je cuzdia.
      Fakt sa zilo skronmejsie a na dnestnu dobu je neuveritelne ake vykony pri akych malych davkach jedla sa podavali.
      Telo bolo naozaj nastavene na obdobia hojnosti a aj skromnosti.
      Telo si pamata co kedy nastane a zbytocne nestrajkuje.
      Vie ze ked teraz vyda zo svojich zasob viac, tak neskor pride obdobie ked zasoby dostatocne a spolahlivo doplni.
      Pozri sa na telo dnes.
      Je stale syte, neznasa vykyvy, pri miernejsej diete, hladovke sa trasie, nie je schopne podavat bezne vykony….nasledne je tym ovplyvnene aj myslenie.
      Nastupuje nervozita, nesustredenost, stres…
      Tie piatkove posty a postne obdobia mali nieco do seba.
      V tom (aj v tom) mas uplnu pravdu.
      O zabudnutych jedlach, ich vyzivnosti, sile, prospesnosti pre telo je skoda pisat.
      Dnes si moze snad kazdy najst nieco uzitocne na nete, vybrat si z toho nieco, zacat…
      No ale zacat s tym je asi to najtazsie.
      Patri ti velka vdaka za snahu o sirenie osvety medzi ludmi.
      A to ze ides vlastnym prikladom je nieco, co sa bezne nevidi.
      Ukazal si cestu a to je podstatne.
      Kto chce, vyda sa po nej, kto nie, najde si 1000 vyhovoriek.
      Najhorsie je to s tymi, ktori nemozu zo zdravotnych dovodov.

  12. paanda hovorí:

    Ako to už niektorí písali, ak má niekto rodinu so záhradou a od nej prebytky, tak je úžasná úspora peňazí. My ako čisto mestská rodina bez príbuzných na vidieku sme také nikdy nemali, a v byte sa toho tiež veľa dopestovať nedá. Navyše mám už nejakú dobu problémy s trávením lepku a laktózy, takže väčšina vecí z článku je pre mňa nekonzumovateľná:), navyše potom musím variť dva typy jedál takmer vždy, jedny normálne, druhé špeciálne pre mňa, to možno nejde až tak do peňazí, ale časovo je to určite náročnejšie. Ale inak určite fajn článok, s množstvom podnetných nápadov.

  13. Danko Beran hovorí:

    Viktor,
    od prvej vety tento clanok milujem. Je to presne to k comu sa snazim postupne dopracovat. Ten clanok by mal visiet v kazdej dopmacnosti ako ukazka toho kadial vedie cesta.
    Ja mam niekolko jedal, kotre si varim aj na tri styri dni a ktore mi zacali uzasne chutit. Napriklad zapecene krupy so sosovicou a spenatom. Toho si spravim obrovsky pekac, naporcujem a jem cely tyzden. :)
    Dakujem za clanok myslim, ze ho budem velmi aktivne odporucat.

  14. saxana hovorí:

    super, ja to praktizujem tiez uz niekolko mesiacov (ale z financnej nudze) a nikdy som sa lepsie necitila :) schudla som 5 kilo a prestala som pouzivat kremy, aj na tvar, lebo aj moja plet je super a nepotrebuje umelu vyzivu.

  15. ddddddddd hovorí:

    Vikino:
    Pridaj si kacacie/husacie chrbty, ktore si raz za mesiac vyskvaris na mast. Je tam aj minimum masa na veceru pre 3 osoby ale ta mast + skvarky su z toho najlepsie a dlho to vydrzi. Hned usetris na 1-2 maslach a tiez sa da na tom aj varit ked dojde olej, napr. volske oko je fantazia na takejto masti.

    Dalej neviem co robis so starym chlebom, ale u nas ide po 2 dnoch vonku do sacku a chladnicky a tam vydrzi aj 2 tyzdne. Takmer ziadny chlieb tak nevyjde nazmar alebo “prasatam”. Z chladnickoveho chleba sa potom daju robit perfektne hrianky v hriankovaci alebo sendvice v sendvicovaci. Zakladom do sendvica su 2 tenke krajce chleba a syr, ostatne veci si dopln sam podla chuti a moznosti (cibula, paprika, salama). Ku sendvicu a hriankam s mastou a solou treba zeleninu, najlepsie “bielu mrkvu” (bielu redkovku), cervenu redkovku, paradajky alebo papriku, podla toho, co je v sezone.

    Raz za cas dobre padnu na ranajky najlacnejsie extrudovane KUKURICNE LUPIENKY z velkeho balenia s 2 lyzicami kokosu a 1 lyzicou cukru, zaliate mliekom tak, aby boli aspon spolovice zaliate. Pomiesat a mas rychle ranajky ked nestihas skakat okolo drobceka. Ver tomu, ze to zgrna to bude tiez milovat ked dorastie. Recept z USA, kokos som pridal sam.

    Svetove slovensko/madarske jedlo su LANGOSE. Vcera sme ich mali s udenym syrom a domacim kecupom (*z 2x zahusteneho pretlaku z Lidla j333333j). Takto sa robia, fakt primitivny a lacny recept. Jediny problem, ktory s nimi mam, je ten, ze sa nimi vzdy strasne prezeriem.

    Z jablk sa da rychlo urobit detska vyziva: dat do mraznicky, netreba sa babrat a zavarat. Sluzi aj ako jablkova dren pre vacsie deti.

    Ak si este na nieco spomeniem, dopisem. Ja toto volam “umenie zit”, je to sposob, ako pripravovat chutne a lacne jedla s vyuzitim invencie a zodpovednosti nasich predkov. Dakujem, stary otec, dakujem stara mama – myslim na vas kazdy den a chybate mi, velmi.

    • Viktor Klimo hovorí:

      Tie kacacie chrbty je super napad, niekedy skusim.

      Starych chlieb prakticky nemame. A ak mame, nikdy ho nedavam do chladnicky. Je to ziva potravina a v chladnicke vezme skazu, pisal som o tom davnejsie. Starsi chlieb najcastejsie putuje do klasickych bundasov, alebo ako krutony do polievky. Ak ho polejes smotanou a pridas par dalsich veci, da sa zapiect v rure na fajn jedlo.

      Kukuricne lupienky neoblubujem, celkovo extrudovane veci. Ale obcas si dam na ranajky klasicke ovsaky a pouzivam presne tvoj tuning s kokosom ;-). Dalsia dobra vec je pseno. Uvarene je za chvilocku, do toho maslo, lyzica domaceho dzemu, hotovo. Este sa nestalo, ze by som pri malom nieco rano v kuchyni nestihol, bezne rano pekavam chlieb, kym sa on tmoli po kuchyni, hra sa s pokrievkami, alebo mi nieco ukazuje a ja mu popisujem co to je a naco to je ;-)

      S langosmi mam problem, ze ich milujem len cesnakove a sa daju jest len doobeda, poobede uz padnu zatazko, potazmo mi komplikuju manzelsky zivot ;-)

    • ddddddddd hovorí:

      Este som si spomenul na 2 veci:

      nezjedene varene/pecene/prazene zemiaky od vecere odkladat do mraznicky. Tam vydrzia. Ked sa ich nazbiera pol kila, navarit za hrniec cesnakovej polievky, do ktorej sa pridaju, mozu sa trochu este popucit, ked sa zohreju v polievke. Cesnacka je tak “lacna” – az na ten cesnak, vyborna je s mrkvou a kari korenim.

      Ked sa vari gulas z mastnejsieho masa, je dobre maso poobkrajovat od tuku a nakrajany tuk na mensie kusky na slabom ohni vyskvarit na bravcovu mast odkial po 10 minutach pozberas drobne skvarky. V polovici vyprazania tuku je dobre ho popucit dlavicou na zemiaky. Sam sa budes cudovat, kolko tuku zo skvariek vylezie. Po pozberani skvariek pokracovat vo vareni gulasu na tej masti a pripecenom vypeku, staci pridat cibulu. Netreba ziadny olej.

    • ddddddddd hovorí:

      Jo a nezabudni z tych kacacich/husacich chrbtov+trupov povykrajovat z trtacov tie mastne zlazy: pokazili by chut masti, pretoze tie trupy mozu byt aj zo starsich vtakov, ktore maju zlazy velke a plne aromatickeho maziva. Vodne vtaky ho roztieraju po peri pred plavanim, aby nenavlhli. Ale vo velkochove im voda chyba, tak su zlazy spravidla preplnene.

  16. soya hovorí:

    toto je sice pekne a rada by som praktizovala aj ja, no pri troch malych detoch (skolak, predskolak a babo) a manzelovi non-stop v praci tazko realizovatelne. Naviac mam alergiu na velmi velke mnozstvo “beznych” potravin (vsetko nase bezne ovocie, bylinky a cast zeleniny, ryby, orechy, zrna) a tym ze sme z velkeho mesta pristup k doma vypestovanym/chovanym :) potravinam nehrozi vobec. Proste nemame zahradu, rodicov na dedine, ani kamaratov z dediny.
    Nie som nadsena z toho humusu co sa predava v obchodoch a snazim sa co najviac varit doma, ale casto nemam ani energiu, ani chut. Hoci vôľa by bola.

    • Viktor Klimo hovorí:

      Tvoja situacia urcite nie je lahka. Napriek tomu sa aj v mestach objavuju rozne predajne a budky, kde sa daju zohnat sezonne veci priamo od pestovatelov. Ako priklad – v Nitre pri nakupnych centrach ma takuto budku na zemiaky a jablka jeden sad z blizkej dediny. Trhoviska su dalsie miesto na hladanie dobrych veci.

      Predpokladam, ze si sa pytala po okoli. Mam tu skusenost, ze sa mi par krat stalo, ze som mal zdroj dobrych potravin pod nosom, len som o nom nevedel. Lebo som sa neopytal.

      Urcite robis maximum a niekedy to chce skratka len cas. Nas tiez neoziarilo zo dna na den, popravde, tento proces sa zacal hadam 9 rokov dozadu, postupne a cez pokusy a omyly. Mozno strasne cislo tie roky, ale nad tym sa ani nezamyslam, dolezity je vysledok. Skusat, spekulovat, postupne sa clovek niekam dostane. Aj ked ma toho obcas plne zuby ;-)

  17. Renata hovorí:

    Akurát včera som čítala článok (u svokry v Živote z augusta), ktorý poukazuje na to, že cena všetkých potravín neustále stúpa a bude stúpať. Hlavne ide o potraviny spracované. Veľa ľudí (aj ja konkrétne) sa vracia naspäť ku koreňom :o) a to tým, že sme začali obrábať pôdu – záhradku, sadíme zeleninu, máme vlastné ovocie a keby sme to mali bližšie (je to 100 km od Bratislavy – Nitra), resp. tam bývali, tak určite minimálne sliepky chovám. A varíme.
    Ináč v tom článku bol napísaný aj možno “vizionársky pohľad” a to, že v skorej budúcnosti určite sa kríza prehĺbi a veľa ľudí bude bez práce, alebo v dôsledku zdražovania základných potravín budú mať menej peňazí, preto sa začnú buď sťahovať/vracať naspäť na vidiek a budú si pestovať vlastné potraviny, variť doma a viac vymieňať (ja tebe zemiaky, ty mne vajíčka), alebo horší prípad, budú vyhľadávať lacné potraviny s nízkou kvalitou.

  18. tomas hovorí:

    Zdravim,

    clanok uvadza hovadzie chvosty, kde sa daju kupit? V zivote som ich nevidel v beznom masiarstve…

    • Viktor Klimo hovorí:

      To bude asi preto, ze z tak velkeho zvierata je vela masa, ale len jeden maly chvost. Ked dostane masiarstvo tovar, tak vacsinou 1-2 chvosty na tyzden. Treba sa popytat, pripadne objednat.

    • BaNi hovorí:

      V BA bezne na Bottovej, Suchohradskej, L. Fullu a iste aj inde. Treba sa pytat. Robim aj polievku aj dusene a maso nie je problem kupit.

  19. Stravovať sa pestro a kvalitne za málo peňazí možné je, chce to presne ako píšeš, hodne veľa premýšľať. Všetko je o energii, ktorú do toho, čo vykonávame, vkladáme. Tento spôsob premysleného a plánovaného stravovania si veľa energie vyžaduje (pri zostavovaní jedál, nákupe, zháňaní surovín, hľadaní alternatív, príprave jedál) – ale je to všetko energia, ktorú venujeme iba sebe, svojej rodine, tzn. je to to najviac, čo v živote môžeme robiť, to najviac, čo má zmysel. Ostatné je energia, ktorú vynakladáme na zbytočnosti (počnúc prácou a všetkým ostatným), ktoré si zväčša neuvedomujeme. Ak si to niekto nemyslí, klame predovšetkým sám seba. Zmena v myslení prichádza zväčša so zmenou v našich životoch (väčšinou nejakou negatívnou, ťažkou, neočakávanou) – ale o tom je život. Všetko, čo si napísal je najmä o spôsobe myslenia. Je pár jedincov, ktorí premýšľajú podobne ako píšeš, ale veľká väčšina, tá masa, veľmi nepremýšľa – o jedle, o živote, o filozofii, atď. Ľudia dnes primárne zleniveli. Je to problém celej spoločnosti. Všetci chcú všetko rýchlo (najlepšie hneď) – od “kvalitného” jedla, nákup na jednom mieste, veľkého množstva peňazí za nič, úspechu, atď. Žijeme rýchle životy, do čoho nás núti doba a spoločnosť, ale je možné sa z tejto mašinérie vymamiť a žiť si spokojný plnohodnotný život. To je zväčša spojené s nepochopením okolia, rodiny, kamarátov – potom je to už len na jedincoch, ako sa s tým vedia vyrovnať a či im na názore ostatných záleží. Poznám to veľmi dobre, s väčšinou ľudí sa nemôžem baviť o spôsobe života, aký vedieme, lebo som pre nich čudná, divná, ale hlavne nepochopená. Najmä, nechce sa mi nikomu nič vysvetľovať a obhajovať, či zdieľať svoju filozofiu – s tými, čo na ňu nie sú nastavený (je to strata energie). Darmo, plávať proti prúdu je ťažké, ale zato skvelé a neuveriteľne oslobodzujúce. Držím všetkým inak premýšľajúcim palce a teším sa spolu s nimi zo života, aký vedú. Vieme, prečo to robíme :-)

  20. Daniel hovorí:

    Výborný článok.

  21. Markus hovorí:

    Raz darmo nie je nad domáce a kvalitné výrobky. Akcie v obchodoch len devalvujú kvalitu potravín, beztak k nám vozia treťotriedny odpad. Výrobcovia na západe vyrábajú potraviny pre východný a západný blog. Sem na východ nám pravidelne posielajú nekvalitný odpad, ktorý je predražený a škodí nášmu zdraviu.

    • Zaujímavá je jedna vec, a to poľský tovar. Kamarát sa pred pár týždňami vrátil z dovolenky z pobaltia a hodne veľa času aj kilometrov strávil v Poľsku. Poliaci síce vyrábajú šuntový tovar, ktorým nás zaplavujú, ale u nich tieto potraviny moc nevidieť. To kvalitné, to čo dopestujú, nespančujú – nechávajú doma. Ostatný brak vyvážajú. Hm, vcelku zaujímavý postup, ale dosť zarážajúci a smutný pre naše (slovenské a české) trhy. Je to k ničomu, u nás ľudia nerozmýšľajú :-(. Zrejme k nám ešte nedorazili všetky choroby spojené s dnešnou šuntovou stravou, bojím sa, čo bude o 10 rokov.

      • Viktor Klimo hovorí:

        Ale to iste predsa robi tucet krajin a narodov. Staci jedna navsteva Slovenska, a kazdemu rozumnemu napriklad Talianovi bude jasne, ze sem vozit dobru kavu jednoducho netreba. Ked nie je kto by ju vychutnal. Niekde inde su Cinania, ti si svoje najlepsie caje strazia a daju sa kupit len tam, prakticky nikde inde.
        U nas opacna strategia – co je dobre, vyvezie sa prec. Jahnata do Talianska, sem sa dovezu z Noveho Zelandu. Rozum cloveku zastava. Ale dopoviem to. Tunajsie obchody a restiky stale fnukaju, ze domaci producent nevie zabezpecit celorocne dodavky tovaru. Spomeniem skusenost znameho, ktory chova jahnata.
        Chcel prestat predavat von. Nasiel slusnu restiku, ktora chcela celorocny odber. Ano, ano, zobrali par jahniat a koniec. Tak sa nam chovatel nasral a jahnata supol do talianskeho kamiona. Bude tu este nejaka restika fnukat, ze nema celorocneho dodavatela jahnacieho? Zacarovany kruh toto. Ide ma rozdrapit.

      • Snorlax hovorí:

        Do polska chodim jest uz niekolko rokov, mam to kusok 50km. U nas ludia nerozmyslaju, boja sa noveho a nevedia a nexcu spolupracovat. Tu na vychode to vidiet este lepsie.
        Ked chodim do Polska, tak prechadzam cez nakupnu dedninu Leluchow, 80% aut zastane v Leluchowe a ludia nakupuju ako hluchy. O 10km dalej je mestecko Muszyna, kde je tovar pestrejsi a casto lacnejsi a urcite aj kvalitnejsi, lebo by miestni by obchodnika odignorovali na druhy den by nic nepredal.
        Jednu z najvacsich budov v Leluchowe ma firma Vijofel z Bardejova.

      • Viktor Klimo hovorí:

        Silne mi to pripomina najazdy Slovakov na Hainburg a Kitsee po pade opony… Len smutne je, ze to bolo 20 rokov dozadu a nic sa odvtedy nezmenilo.

      • Marek L. hovorí:

        Stačí jeden prípad choroby, trocha postrašenie v médiach a ľudia sa zobudia, síce zase len na týždeň, možno mesiac ale predsa. Smutné je to, že aj tak sa po čase vrátia k lacným šmejdom so zahraničia.

      • Marek L.: Ja si myslím, že chorôb je už naozaj dosť, len si ľudia nezačali spájať, s čím tie ich choroby súvisia. Alergie, astmy, kožné choroby, rakovina atď. – všetky sú výsledkom života, ktorý ľudia vedú. Sme tak prechemizovaní, že je to až na plač. Ľudia do seba začali hádzať tabletky ako cukríky (na hlavu, na zuby, na žalúdok, na alergie, na tlak, … na všetko!) a t len preto, že lieky sú absolútne dostupné (myslím fyzicky, nie finančne). Prúser je, že liečia iba vzniknuté vady, nie príčinu (po tej radšej nepátrajú). Chémia: v domácnosti sa začalo používať toľko chemikálií skrytých v kuchynských prostriedkoch, práškoch na pranie, kozmetike dennej spotreby, kadejakých osviežovačoch, ktoré si ľudia pichajú do zásuviek. Nechápem ten nerozum, fakt si niekto myslí, že tieto prostriedky pomáhajú a nemajú na nás žiadne vplyvy??? Z toho podľa mňa všetky “akože” alergie. Najhoršie sú podľa mňa Supermatky, ktoré deti chemizujú od prvého okamihu. Umelhomotné plienky, prevoňané vlhčené utierky na riťky, utierky na ruky, na tvár – jedna kravina za druhou. A bude horšie. Jedlo: absolútny junk a pokus výrobcov uľahčiť ľuďom rýchle životy. 2mesačná trvanlivosť na jogurty? Pol roka na pečivo? 1 rok na syr? Čo za sajrajt sa musí skrývať vnútri, aby potraviny toľko vydržali. Všetky E-xyz – myslím budú mať vplyv na “zdravie” tak do 10 rokov a až potom sa ľudia začnú chytať za hlavu. Masové médiá sú dosť manipulujúce, neviem si predstaviť, že v nich niekto začne s osvetou a po skončení osvety začne reklama (to je predsa výsmech) :-)
        Prúsery a zdvihnuté prsty sú už tu, len ich treba vidieť.

      • Viktor,
        zo začarovaného kruhu ide rozdrapiť aj mňa. Je to u nás prúser nad prúser. Nech sa hovorí o Čechoch čo chce, v gastronómii sú aspoň o 1 krôčik pred nami. Vznikajú koncepty, ktoré si svojich zákazníkov nájdu, lebo ich majitelia vedia, že zákazníci by aj boli, len im treba dať to, čo vyžadujú. U nás na to ešte gastromágovia nedorástli, tak ponúkajú brak a ľudia im ho žerú.
        Že vyvážame kvalitu von? – áno, robíme to. Jednou z právd bude, že u nás kvalitu ľudia ešte nevyžadujú – alebo aspoň nie v takom meradle, aby našich výrobcov uživila. Druhou pravdou je šachovanie s exportom a importom štátu. Už hodne dávno som počúvala na SRo jednu reláciu, kde hovorili presne o tomto fenoméne. Napr. Počet kureniec, ktoré vyvezieme do Čiech sa rovná počtu kureniec, ktoré z Čiech dovezieme. Dôvodom je čisto bilancovanie makroekonomických údajov a získanie rôznych výhod touto nezmyselnou transakciou.
        Sme globálne blbo nastavení. No a Slováci navyše, nevidia hodnoty a nevedia oceniť kvalitu. To však podľa mňa pramení z dávnej minulosti a pôvodné príčiny by sme mohli hľadať stovky rokov dozadu. Na jednej strane sa Slováci budú hrdo biť do pŕs, na druhej strane – nie je moc za čo. Veľa sme toho ako národ nedokázali a situácia sa nezlepšuje. Skôr mám pocit, že po páde komunizmu chcú našinci všetko zameškané dobehnúť a mať všetko hneď (najlepšie, bez vlastnej reálnej práce). Chýbajú nám rodinné hodnoty, tradície remesiel, rodinné podniky, ktoré niekto z dávnych predkov vybudoval z ničoho a generácie by pokračovali v začatej práci. Tam sú hodnoty, tam vzniká hrdosť, úcta k práci a tradíciám. Toto nikdy nedobehneme a nikdy u nás nebude. U nás sa úspech meria rýchlymi peniazmi, typom auta, domom na úver a najnovším mobilom.

  22. Paulína hovorí:

    Článok sa mi tiež páči. Ja som momentálne mäsový typ, kojacia mamička. Keď nezjem mäso, ako by som ani nejedla. Ale som kľudná, lebo dva krát do roka kupujeme od gazdu sviňu a robíme zabíjačku. Kurence máme od svokrovcov domáce. Zeleninu tiež, ale len sezónne. Ryby máme od kamošov rybárov, väčšinou kapra. Viete na čom miniem najviac v obchode? Na sladkostiach, nedarí sa mi zbaviť toho zlozvyku. Sem tam ma to chytí a potom sa pri pokladni čudujem, koľko veľa platím a nič v košíku. Čo ma ale zaujalo v článku je, že si robíte sami jogurty? Zverejníš postup?

  23. tamara hovorí:

    VYROBTE SI DOMÁCÍ JOGURT

    DOMÁCÍ JOGURT – RYCHLE A JEDNODUŠE – VLASTNÍ VÝROBA Z MLÉKA OD ZEMĚDĚLCE
    DOMÁCÍ JOGURT – rychle a jednoduše
    VLASTNÍ VÝROBA Z MLÉKA OD ZEMĚDĚLCE

    Mléko kupuji od zemědělce – 1l stojí 15Kč. Vyrábím z něj jogurt – úplně jednoduše a rychle a chutná výborně. Když spočítám náklady, tak mi cena jogurtu z 1l mléka vyjde na 23Kč. Nepočítám svoji práci cca 10 min. Z 1l mléka uděláte 6 skleniček jogurtu – do každé se vejdou 2 sběračky mléka.
    1 sklenička jogurtu= 1 kelímek jogurtu co známe z obchodu – vyjde na cca 4Kč.
    Výrobní postup:
    Mléko zahřeju na cca mezi 80-90°C – stačí cca 1 min.
    Pak přeléváním z hrnce do hrnce ochladím na teplotu mezi 40-50°C.
    Pak na 1l mléka přidám 2 lžíce bílého jogurtu Choceňského (musí to být klasický bílý tuhý kvalitní jogurt) – kupuji v krámu za cca 8Kč – tím dám mléku očkovací látku, aby se vytvořil jogurt.
    Promíchám s mlékem a naleju do toho, v čem chci mít jogurt – zkoušela jsem do skleniček – do 1 se vejdou 2 sběračky mléka nebo do misky – do ní jsem nalila 1l.
    Pak jsem to zabalila do ručníku a dala přes noc pod deku.
    Pro kontrolu teploty používám teploměr, co používám na zavřování.
    Ráno vyndám hotový jogurt -nechám dochladnout – přes noc mléko ztuhlo a vznikl výborný jogurt.
    pro další výrobu vlastních jogurtů si ponechte zase 2 lžíce vlastního jogurtu (na 1l mléka).

    AŽ HO OCHUTNÁTE, TAK MI BUDETE VĚŘIT, ŽE JE TO SNÍDAŇOVÁ LAHŮDKA.
    ZKUSTE TO, ZA TĚCH PÁR MINUT PRÁCE TO FAKT STOJÍ ZA TO.

    Zdroj: http://rucnipracehk.blog.cz/1205/domaci-jogurt-rychle-a-jednoduse-vlastni-vyroba-z-mleka-od-zemedelce

  24. tamara hovorí:

    pre kefírové zrná píšte na ttammarra7@gmail.com

  25. Boba hovorí:

    Veru tak, krásny článok, schvaľujem. Začala som pred časom kupovať všetko z miestnej slovenskej rodinnej farmy, a neviem si to vynachváliť. Naozajastné paradajky, uhorky, paprika, kurčatá, zajace, holuby, mak, cesnak, cibuľa, ovčie syry, parenice, klobása s chuťou mäsa, no paráda. Raz týždenne veľký nákup, rozujem asi 35 euro, ak kupujem mäso, 16-20 euro, ak nekupujem mäso. A všetko bez chemických hnojív, zvieratá vo voľnom chove. Dokúpim len chlieb, mlieko a jogurty.

    Som rada, že nie som sama, kto ide touto cestou. Meníme sa, k lepšiemu, pozorujem rovnaké kroky u viacerých mojich známych, vznikajú domáce farmy “pre susedstvo”, žiadne HYPER či SUPER markety s jablkami z Holandska, uhorkami zo Španielska a podobne.

  26. janovska hovorí:

    Je faj čítať, ako si mladí kontrolujú, čo zjedia.Je to ako s autom, keď natankuješ kvalitnejšie, auto vydrží dlhšie. Som zo staršej generácie a to, čo pre nás bola samozrejmosť(ovocie, zelenina z vlasrej záhrady, sliepky, kačice z vlastného chovu)dnes už vobec samozrejmé nieje.
    Ale aj starší ludia by mali rozmýšlať nad tým, čo zjedia.Zvlášť v dnešnej dobe, ked sa všetko kupuje a vlastne často nevieme, čo kupujeme. Ako sa naše potraviny vyrobili a dopestovali.
    Takže:držím palce,som rada za takéto články.

  27. Peter Brookenlegg hovorí:

    Perfektny nápad s tým spoločným kupovaním potravin za priajateľnejšiu cenu.Ešte raz ďakujeme,dobrý tip!

  28. Gabriel hovorí:

    Dakujem za uzasny clanok,ale aj za plodnu diskusiu!Fakt som uz davno necital tak vela uzitocnych veci ohladne lacneho/zdraveho stravovania.Ja vela prejem,aj som velky kus prakticky od mlada. Mam aj zahradu,aj viem varit,len chodim na tyzdnovky do Blavy a tu sa mi proste nechce pripravovat jedlo( lenivost,unava)…Ale vyrazam do boja! :) Inac vynechavate jednu lacnu verziu a to klicky(naklicovanie fazul,zrn)!Lacne a vela vytaminov….

  29. Milan Šefčík hovorí:

    Palec hore Viktor,
    k tomu dodám ešte aj vlastnú skúsenosť: už roky pomáham ľuďom s degeneratívnymi ochoreniami tradičnou stravou (podľa metabolického typu). Vhodná strava, ako to hlásal ujo Hipokrates, neslúži iba ako prevencia pred chorobami, ale aj ako liek. Samozrejme, nie je zanedbateľné ani ekonomické hľadisko, ktoré spomínaš.

  30. GAGA hovorí:

    Som z rodiny-v ktorej ne učili variť.Variť nie moja dobrá stránka. Ale život k tomu prinútil, a môj manžel pomáha .Teraz varím-vo veľkom :boršč,polievku,plnená paprika,fašírky,buchty/4 plechy/,rybu zabalená / listové cesto zo špenátom/-pečená…všetko dám do krabíc – a šup v mrazničku.Zavárame- čalamádu ,cviklu,kapustu:dusenú a kvasenú,papriku,cibuľu,mrkvu…v kysele-sladkom .Kupujem-. zlacnený tovar-chlieb,maslo,syr.rybu,špenát,listové cesto,kurací pečeň, údené kurací stehná-dám v mrazničku.Palacinky zo špenáta,nátierky,varený zemiaky a mrkva,varená cvikla /z mrazničky/…tak mám vyber -len malé porcii/ja v tom snažím sa/.Moje poznatky v zošite: 1.Varím. 2.Zavárame. 3.Pečieme.Tak ja robím od 1981 roka, varím/v 35 rokov/.Správne? ! Rada poznať vaše ozvy…

  31. maja hovorí:

    nechce sa mi vsetko citat, ale myslim si, ze 33e za tyzden nie je az taky zly limit. my sme tiez mala rodina a ked sa trosku uskromnime, da sa to.
    no zial, nie vzdy su na to podmienky. mala ma dietu a hrozi nam este dalsia a vacsinu z toho, co som si tu precitala, nemoze. napr. nemoze kura, ryby, hocijaku zeleninu, strukoviny, cokoladu, nic ysle, ani vacsinu ovocia a sladkosti a kopu inych potravin.

  32. Anumati hovorí:

    33 € je úplne reálna suma pre rodinku ako vy. Varím podobne a tiež neminieme viac, a kvalita pritom netrpí. Dokonca kupujem v biopotravinách nie najlacnejší tempeh, miso, rastlinné mlieka, tahini, celozrné cestoviny a ryžu jedine nelúpanú a kvalitnú. Mám mliečnu intoleranciu, takže musím byť aj kreatívna pri mnohých jedlách a všetkým chutí. Trvalo mi to chvíľu, kým som odbúrala z nákupov rôzne sladkosti, pochutiny, polotovary… veď viete… A trochu som sa pozlostila, všetko sa mi zdalo časovo náročné a komplikované, ale nepovolila som a podarilo sa mi časom dostať sa do stavu, keď mám vo všetkom systém od varenia, zháňania kvalitných potravín a skladovaní. Neminieme veľa a stravujeme sa lepšie. Ak mi niekto tvrdí, že nemajú na to, aby sa stravovali zdravo, tak už ani nereagujem. Ľudia vám neuveria, že to môže byť dokonca lacnejšie. Teším sa vždy keď natrafím na niekoho s rovnakým myslením :-)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>

Subscribe without commenting