Základy gastronavigácie v Chorvátsku (+fotogaléria)

Doteraz sme na dovolenku vždy išli na iné miesto. Tento rok sme po prvý krát skúsili ísť tam, kde sme už raz boli. Čo bolo dobré, sa tam nezmenilo, navyše pribudlo pár nových dobrôt. Alebo som si len začal všímať iné veci…

To miesto je Kaštel Stari, presne na polceste medzi Trogirom a Splitom. Šesť rokov dozadu som písal o tom, ako sme tu prežili na rybách. Ryby sme mali aj teraz, ale vyhrala zelenina s ovocím.

Kúpte si miestny gastro časopis

Magazín Gourmet Story

Keďže sme išli na známe miesto, vedeli sme kde je pekár, kde trh a koľko zhruba stoja potraviny. Zato som na druhý deň kúpil v novinovom stánku Gourmet Story. Nepamätám si, že by som ho videl pri predošlej návšteve, ale v každom prípade je to parádny materiál, ktorý vás relatívne rýchlo zorientuje v miestnej gastro-scéne. A ak si články prečítate 3x za sebou, dá sa z nich pochopiť veľká časť obsahu.

Omnoho podstatnejšie je, že hlavné témy sú napísané priamo od kuchárov, nie redaktorov a redaktoriek. Reklám je málo a na začiatku je super register všetkých receptov. Každá položka má aj označenie podľa druhu (mäso, ryby, dezert), takže nemusíte listovať všetkých 210 strán. Jedno číslo stojí 25 kún a časť článkov sa dá prečítať na webe, tak to omrknite.

Všetko z magazínu by sa samozrejme dalo zistiť aj pomocou smartfónu, Tripadvisoru a podobných služieb. Nič z toho som ale nepoužil a na jednom mieste som sa dozvedel všetko, čo som potreboval vedieť. Jedlo, víno, pivo aj problémy miestnej scény.

section divider

Info z magazínu v praxi

Zistil som napríklad, že sa v Chorvátsku pomaly rozvíja scéna minipivovarov, tak už nemusíte piť kukuričné Karlovačko, prípadne český import. Jeden z novších pivovarov je hneď v Splite, volá sa LAB a zatiaľ varí len jeden druh piva. Ochutnali sme ich pale ale Barba. Príjemné pitie, takmer žiadna pena a jasná pomarančová dochuť. Na stránke majú mapku, kde všade sa dá ich pivo kúpiť. Fľaška v pube stojí 18 kún.

Pivo Barba z LAB Split

V inom článku zasa riešili to isté čo u nás – že majú na trhoviskách kopu priekupníkov. Kuchár tam mal jednoduchú radu: „…sezóna danej zeleniny alebo ovocia je vtedy, keď ti ich tvoja tetka, mamka a babka pošlú zo svojej záhradky“. Plus k tomu nafotili ako majú vyzerať domáce zemiaky, jablká, mangold aj redkvičky.

Túto info sme si hladko overili na miestnom trhovisku. Fungovalo aj počas víkendov, pričom pondelok bol asi najslabší. Jablká boli dovozové, ale našli sme aj starú sortu malých letných. Tie, čo majú žiarivo bielu dužinu a sú príjemne kyslé. Pravidelne sme kupovali blitve, čiže mangold (14 kún zväzok). Raz sa podaril starší, inokedy mladší. Tak ako tak, vždy bol chutný. Stačilo len opláchnuť, nasekať a hodiť na rozpálený olivový olej spolu so strúčikom cesnaku. Fantastické ako príloha k rybám, vareným zemiakom alebo pečenej zelenine. Rovnako chutné mali aj zelené fazuľové lusky. Krátko oblanšírovať na masle a vode, k nim natrhanú mozarellu. Milovaná si dala svieži syr, čiže tvaroh. Predávali aj variantu zmiešanú so smotanou, bola obzvlášť jemná a výborná.

Takto vyzerala každodenná prechádzka na trhovisko.

Samostatnou kapitolou boli smokve, teda figy. Doteraz som im nevedel prísť na chuť, ale tento rok sa vo mne zlomilo viac vecí. Začal som jesť džemy, egreše a najnovšie aj figy. Kilo stálo od 11 do 15 kún. Mávali ich len skoro ráno, o desiatej ste ich už len márne hľadali. Jedli sme ich len tak na pláži, večer k tvrdému syru a vínu a domáca nás naučila výborný džem. Chcel som spraviť aj dezert, ale naša kuchynka nemala rúru. Tak som z nich spravil obrátený koláč na panvici. Na masle som zľahka upiekol karamel, pridal prepolené figy, nechal chvíľu zatmavnúť, pokvapkal citrónom a zalial palacinkovým cestom. Akurát treba predtým odobrať šťavu, ktorú figy pustia, inak budú cesto aj koláč príliš premočené. Šťavu pre boha sladkého nevyhadzovať, dá sa použiť ako sirup, napríklad do jogurtu.

Smoothie z fíg, hrozna a broskyne

Z fíg sme si robili aj parádny smoothie. Spolu s hroznom a broskyňami som ich rozmixoval tyčovým mixérom, na konci podľa chuti pridal biely jogurt. Išli sme sa potrhať.

section divider

Ryby

Aj po šiestich rokoch som pri stoloch s čerstvo ulovenými rybami našiel tie isté tetky. Brancin (morský vlk) bolo zrejme to najlepšie čo som od nich zobral, za dve ryby som dal 65 kún. Doma som ich vykuchal, poriadne osušil, nasolil a pridal trochu mediteránskeho korenia (rozmarín, estragón). Upiekol som ich na elektrickom grile a boli jedným slovom fantastické.

O trochu horšie dopadla ušata, teda oblada čiernoškvrnná. Menšia ostriežovitá ryba ma trochu potrápila aj popichala pri kuchaní a po ugrilovaní chutila trochu horkasto. Za 5 kúskov som platil 30 kún. Dve mi prihodila grátis, pretože boli posledné.

Ušata na grile

section divider

More bieleho chleba

Na cestu som napiekol kysnutý makový závin aj menší peceň kváskového chleba. Remosku ani kvások však už so sebou neťahám a ochutnávame výlučne miestny chlieb.

Pekára sme mali blízko a počas dovolenky sme sa prehrýzli asi piatimi pecňami. Najvtipnejšie na tom bolo, že čokoľvek som kúpil, vždy to bolo nakoniec biely chlieb. Akurát niektoré mali väčšie alebo menšie bubliny v striedke. Domaći kruh, crny pogač aj velika peka sa líšili len tvarom a farbou kôrky. Chuťovo bola najlepšia asi peka. Mala hustú striedku a vydržala pomerne dlho čerstvá. Neviem, či sa tak len volala, alebo ju naozaj robili v peke. Tak sa totiž volá ťažký liatinový zvon, ktorým sa v ohnisku prikryje pekáč s jedlom alebo chlieb, zahrnie sa uhlíkmi a nechá piecť. Vyzerá to takto a predávajú ich popri cestách ako u nás kotlíky na guláš. Budúci rok si ho asi kúpim.

Velika peka

Ku koncu dovolenky som v miestnych delikatesách objavil pult s chlebom a crny pogač tam bol skutočne čierny, pretože bol integralni. Tomu zodpovedala aj cena. Kým všetky tie biele bochníky u pekára stáli do 11 kún, tmavý peceň ma vyšiel na 18. Plnoražný a vlhký vydržal cestu autom domov aj pár dní navyše. Balený bol len v hnedom papierovom sáčku. Takmer všetky chleby, ktoré sme ochutnali, boli nedosolené. Najviac ten ražný.

Trhovisko počas víkendov slúžilo na kultúrne akcie a koncepty. Prvý víkend to bola klapa s mužskými spevákmi, ďalší víkend zasa folklórne súbory z celého Chorvátska a opäť jedna klapa.

section divider

Káva sa nekonala

Espresso Heissenberger v kaviarni TinČokoľvek sme na mieste ochutnali bola čistá zhorenina. Podľa mňa nám len chceli priniesť kávu z džezvy, ale niekde na polceste k nášmu stolu si to Boh vždy rozmyslel a bolo z toho espresso. Franck aj Hausbrandt, talianske zmesky som takmer nevidel.

To najpitnejšie som videl a ochutnal na odmorišti Brinje v reštaurácii Lika. Bolo to Streto Franck urobené na parádnej Faeme Emblema R. Ale cappuccino by som si tam nedával, trysky mali špinavé jak fras.

V malých mestečkách to s kávou skrátka nie vždy vyhráte, ale napríklad v Splite sa dá nájsť aj kaviareň s filtrovanou kávou. Volá sa 4 coffee soul food a dostal som na ňu tip potom, ako sme sa vrátili z dovolenky.

Remosku som síce nebral, ale kempingový varič, moku, mlynček a vlastnú kávu áno. Pili sme ju aj cestou v Keszthely, kde si pravidelne robíme medzizastávku v parku pri jazere. Vlastná káva je tam nutnosť, pretože obvykle sa tam objavíme v nedeľu ráno, kedy je  všetko zatvorené. S parkovaním nebol problém a automaty berú aj eurá (platí sa takmer všade a každý deň od ôsmej). Večerná zastávka na ceste domov už taká príjemná nie je, vyženú vás komáre.

section divider

Miestne delikatesy

Slavónsky silván zelenýV prístave bola predajňa Dalmacijavino, kde som k rybám aj syrom zobral fľašku slavónskeho silvánu zeleného, ročník 2013, 13% alkoholu. Trochu suchšie, plné a príjemne kyslé. Sedmička stála 39,90 kún.

Hneď vedľa námestia s trhoviskom bol obchod s chorvátskymi špecialitami. Samozrejme pršut a rôzne miestne syry. Tie sa dali kúpiť aj v bežných obchodoch. Skúsili sme crnogorsky syr a varaždinsky Trapist. Prvý spomínaný sa dobre hodil k silvánu, druhý sme ešte nestihli načať. Na pohľad vyzerá ako náš volovec, kilo stálo do 80 kún.

Prišlo aj na olivový olej. Od domácej sme objednali litrovku, zohnala nám ju od zdroja, odkiaľ si ho kupuje aj ona. Trochu viac trpkastý, než som zvyknutý, ale zato mimoriadne aromatický a ovocný, fľaša nás vyšla na 70 kún.

section divider

Rastlinstvo na zjedenie

Rastie, kvitne a dá sa tu zjesť niekoľko známych rastlín. Všadeprítomný rozmarín, portulaka, levandula aj kapary na stenách starých budov z kameňa. Je tu však ešte jedna rastlina, ktorá okupuje hlavne skalnaté pobrežia a nebojí sa ani morského kúpeľa. Volá sa motar prímorský (Crithmum maritimum), prezývajú ho tiež morský fenikel a patrí do čeľade mrkvovitých. Táto zelená rastlinka má mäsité šťavnaté lístky a kvitne na žlto. Lístky sa dajú konzumovať surové v šalátoch, môžete ich nakladať do octového nálevu a pridať ich napríklad aj k vareným zemiakom miesto petržlenovej vňate. Neuškodí im ani krátke blanšírovanie.

Ku koncu augusta sa v Dalmácii chystal kvitnúť, čo je už neskoro na zber, ale našli sme pár rastliniek, ktoré nemali nahodené púčiky. Chutí podobne ako fenikel, vďaka moru mierne slano a aj trochu pikantne.

Motar niekedy radia ku slanorožcom, čo sú však sukulenty. Chutia podobne ako motar a aj ich príprava je rovnaká. Zatiaľ  sa u nás dá zohnať tuším len v Metre, ale musím si to overiť.

section divider

Pár cestovných postrehov

Chorvátsko sa môže zdať ako otrepaná destinácia, duplom ak ide človek na rovnaké miesto. Že to tak nie je, sme si celkom úspešne overili tento rok. Rovnaké miesto totiž znamená, že človek ušetrí čas orientáciou a relaxuje prakticky okamžite. Pri týždňovej dovolenke je to na nezaplatenie. A aj v rovnakom mieste sa vždy nájde dostatok vecí, ktoré sa dajú objaviť. Stále máme v pláne zastaviť sa cestou vo Varaždine, možno sa nám to budúci rok podarí.

Druhý postreh sú bicykle. Bez nich sa už na dovolenku ani nepohneme. Máme nosič na guľu, z ktorého sa pomerne ľahko skladajú. Dá sa s nimi dostať každý deň na inú časť pobrežia a striedať pláže. Ak ste s dieťaťom a zrelaxovaný až moc, často sa stane, že krpcovi chýba na pláži povedzme šnorchel. V takej situácii je bicykel opäť na nezaplatenie. Zamykal som ich len na noc, inak sme ich nechávali len tak opreté. Na druhej strane musím spomenúť, že jeden je takmer 25-ročný horský veterán po generálke bŕzd a čerstvom občasnom nátere Hammeritom, druhý 130-eurový plážový single speed vytunovaný na 3-rýchlostnú mašinu. Ale nedávno stratil výkon 1,5 klimov, keďže krpec už jazdí na vlastnej bmx-ke. Ale jak sa vraví, kasňa nie je podstatná, kým je motor v poriadku…

Počasie nám po celý čas prialo, len zo začiatku nám pár dní fúkala nepríjemná bura. Ušli sme pred ňou na ostrov Drvenik Mali. Počasie aj more tam bolo o poznanie lepšie. Len si treba nabaliť pitie aj jedlo, pretože Jadrolinija sem premáva málo a bufety sú tu (ako na každom ostrove) s patričnou prirážkou.

Cesta domov bola rovnako príjemná ako tam. Počúvali sme chorvátsky rozhlas, pustili toto:

A po prvý krát sa nám stalo, že nám na diaľnici blikli a zakývali neznámi, ale našinci s rovnakou ešpézetkou. Od začiatku až po koniec dobre naladená dovolenka.

P.S. Recepty

Článok by bol príliš dlhý, ale z dovolenky som si priniesol aj kopu nových jedál. Tu sú články s receptami:

Obrátený figový koláč a figový džem s pomarančom

Baklažánové pesto a Baklažán plnený klobáskou, rajčinou a mangoldom

section divider

Fotogaléria

Share on FacebookTweet about this on TwitterPin on PinterestEmail this to someonePrint this page

Komentáre (1)

  1. Viktor, ďakujem za tento krásny článok, ktorým som sa preniesla do mojej milovanej zeme. Pekne spracované, ďakujem za nové obzory, o motare som ešte nepočula, zato slanorožec sa márne snažím zohnať – po tom, čo som ho mala česť ochutnať u Ottolenghiho v Londýne.
    Teším sa aj na ďalšie články šmrncnuté Chorvátskom! ;-)

    Odpovedať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *