Pre nás prekvapenie, pre miestnych tradícia. Keď sme si raz pri poháriku vínka pochvaľovali jarmok v Pukanci, tak sme dostali odporúčanie ísť sa pozrieť na Baďan, vraj je to viac než jarmok. Baďan bol pre mňa len nejaká dedinka na úpätí štiavnických vrchov. Ťažko odhadnúť, čo od toho očakávať. Tak sme v onú letnú sobotu (21.7.2012) sadli do auta a nasmerovali to do Baďanu (alebo ako sa u nás hovorí – na Baďan).
Pri príchode nás pristavili krojované devy, ponúkli kalištekom páleného a vyzdobili svadobným pierkom (pierkovné bolo 1 euro). Prišli sme na svadbu. Už pri príchode nás prekvapilo množstvo svadobných hostí a stále pribúdali ďalší, nuž veľká svadba to bola. Hostia sa zišli zo široka-ďaleka, ako tomu nasvedčovali ŠPZ-tky. S parkovaním problém nebol, na začiatku obce bolo vyhradené pole na ktorom odstavovali autá. Ako sme sa neskôr dozvedeli, na tomto poli sa konala súťaž ťažných koní (2.6.2012), túto akciu sme prepásli, ale možno o rok. Ale 6.10.2012 je ešte šanca vidieť súťaž v orbe.
Po odstavení auta sme sa teda vrhli rovno do svadobnej hostiny a ako správni nedočkavci, poďho rovno na svadobné koláče. Pečú ich miestne gazdinky z obcí Baďan a Klastava, poplatok dobrovoľný.
Jednalo sa o akciu v rámci Podsitnianskych dní hojnosti, ktoré majú za cieľ priblížiť tradície regiónu v okolí Sitna. Konajú sa každý rok, pričom téma sa obmieňa. Toho roku bola témou tradičná svadba. Že to nie je obyčajný jarmok, o tom sme sa presvedčili už pri koláčoch, keď okolo nás prešla mamička v tradičnom vlniaku a s dobovým kočíkom, lamentujúc, že jej dieťa nechce spať.
Posilnení z nášho prvého stanovišťa sme sa pobrali prezrieť si jarmok a dedinu. Stánkov bolo síce menej ako v Pukanci, ale jednalo sa predovšetkým o tradičné výrobky, takže spokojnosť. Dedina je tiež zaujímavá. Mňa najviac zaujal malý kostolík, ktorý stojí na miernom návrší. Jedná sa o neskoro-renesančný evanjelický kostol. Žiaľ v čase našej návštevy nebol otvorený. Známi nám však povedali, že je tam veľmi milý pán farár, ktorý ich povodil po kostolíku a priblížil im jeho históriu. Tak sa tam chystáme ešte raz a dúfame, že aj my stretneme toho pána farára.
Absolútnou klasikou boli guláše, rôzne stanovištia, rôzne chute. Rozhodovali sme sa medzi baraním a divinovým.
Po malej prechádzke sme sa vrátili priamo do centra diania. Trochu nám vytrávili koláče a tak nastal čas rozhodovania sa pre miestne špeciality. Našťastie sme už poučení, že naraz toho toľko nezvládneme a tak nosíme so sebou košíček a nádobky, do ktorých si balíme všetky tie dobroty, po ktorých srdce piští, ale žalúdok už nevládze. Absolútnou klasikou boli guláše, rôzne stanovištia, rôzne chute. Rozhodovali sme sa medzi baraním a divinovým. Nakoniec nás zlákal ten druhý, ktorý pripravovalo poľovnícke združenie Bánov. Druhou klasiku podobných festivalov na okolí sú párance (Viktor už o nich písal v reportáži z Pukanca a viac sa im venovali v relácii denníka Sme. Tie nás nakoniec nezlákali, dali sme prednosť inému tradičnému dedinskému jedlu – sebechlebským trhancom. Jedná sa o tradičné jedlo, ktoré si vraj nosili ľudia v Sebechleboch do poľa. Boli to klasické lokše s podusenou cibuľkou, naplnené bryndzou a všetko spolu zapečené. Chutilo to vynikajúco. Zbohom párance, vitajte trhance.
Ale to už začínala samotná svadba. O priblíženie všetkých tradícií spojených s tradičnou svadbou sa staralo viacero folklórnych súborov.
Oficiálny program:
- 14:00 – 16:00 Tradčná svadba – I. blok (zváč, pytačky, odobierka a obed…)
- 16:00 – 16:30 FS Očovan z Očovej
- 16:30 – 17:00 ŽSS Kmotry z Detvy
- 17:00 – 17:30 Očovan z Očovej
- 17:30 – 18:00 Kmotry z Detvy
- 18:00 – 20:00 Spoločný program: FS Očovan z Očovej, ŽSS Kmotry z Detvy a heligonkári
Tradície sme poznali z rozprávania rodičov a starých rodičov, ale takto naživo to bol naozaj zážitok. Folklórne skupiny boli úžasné a tak odobierka, či nosenie na pečenie boli príjemným a zábavným priblížením tradícií. Mňa hlavne zaujal príchod Radostníka, už som o ňom počula, ale ešte nikdy som ho nevidela a tak som mala jedinečnú možnosť. Radostník je obradový koláč, ktorý je ozdobený vtáčikmi, stužkami a kvetmi. Nosí ho krstná mama mladuchy po pytačkách. Počas svadobnej hostiny leží pred mladomanželským párom ako symbol radosti. Po skončení svadby sa delí medzi hostí. (Táto tradícia pokračuje aj dnes v podobe svadobnej torty, takže nie všetky tradície sa strácajú, niektoré sa len menia prispôsobujú dobe). Radostník sa ešte zvykol piecť aj pri krstinách.
Po pytačkách, odobierke, nosení do pečenia nakoniec došlo na svadbu samotnú. To sa už svadobný sprievod vydal hore dedinou do domu, kde pokračovala svadobná hostina. Tam sme sa už pre prílišný nával nedostali a tak sme si ešte raz popozerali trhovníkov a vrátili sa na tie koláče, nech si tú svadbu užijeme.
Viac fotografií nájdete napríklad tu.
Už keď nás známi lákali, aby sme sa prišli pozrieť, tak nám popisovali minuloročnú vydarenú akciu „Jarmok na husacom pľaci“. Témou bol jarmok so všetkým, čo k nemu patrí – handrkovanie sa o cenu, vychvaľovanie svojho zbožia a hanenie susedovho, zvadu kmotier, popíjanie, pojedanie… Ako som sa dočítala, tak sa jednalo o jubilejný 10-ty ročník. Takže klobúk dolu a tešíme sa o rok :)
