Posledný víkend boli v Pukanci už 20-te remeselnícke trhy, čiže jednoducho povedané jarmok. Minimum čínskych handier, veľa remesiel a skrytých dvorov, kde sa varili dobroty.
Pukanec je niekde na polceste medzi Levicami a Banskou Štiavnicou. Je známy hlavne hrnčiarstvom, remeslami všeobecne, ale ja baníctvom a drevorubačstvom. Tešil som sa, že niektoré z remesiel uvidím aj na jarmoku.
Pri vjazde do Pukanca stáli organizátori a usmerňovali ľudí k parkoviskám. Dopravu spolu s obcou riadili aj policajti. Po prvý krát sa vyberalo vstupné, euro za auto a ďalšie euro za každého dospelého. Nie som proti, jarmok bol naozaj dobre organizovaný, keď ho porovnám napríklad s nedávnym dňom otvorených pivníc v Topolčiankach.
Odstavili sme auto a kúsok sa prešli na hlavné námestie. Na ňom fúra stánkov. A väčšina remeselných! Košíky, veci z dreva, ľudové šperky, nádherná keramika a chlapík, ktorý ztĺkal nový sud. Zahliadol som aj pec na podpecníky a posúchy. Uprostred toho celého stánok s drevorubačskými párancami. Stál na ne dlhý rad.
Čo sú to tie párance?
Traduje sa, že ide o jedlo, ktoré si so sebou nosili drevorubači do hory. Doma zamiesené múčne cesto si cez pauzu prehodili cez plece a posadali si k ohňu s kotlom vriacej vody. Cesto rukami párali a kúsky hádzali do vody, aby sa uvarili.
Párance robili na jarmoku na troch miestach. Vargočkovci, ktorí nás na tento jarmok vytiahli, nám dali tip na malý dvor v bočnej uličke, kde ich vraj robia najlepšie. Tak aj bolo, vo dvoroch sme nakoniec našli viac podobných prekvapení. V tomto bol malý šiator, pár stolov s lavicami a fúra ľudí okolo veľkej vriacej kotliny. Staršia žena pripravovala cesto, ostatní ho párali a hádzali dnu. Mali tvarohové a zemiakové, obe za rovnaké 2 €.
Keď sme stáli v rade na túto miestnu špecialitu, jeden starý drevorubač nám vravel, že on si pamätá len tvarohové. A že ich teda na pleci nenosil, ale mu ich žena robila. Ďalší sa pridal do debaty a povedal, že tradičné sú len zemiakové. Zemiaky sa upečú v šupe, potom sa popučia aj so šupou spolu s opečenou slaninou a zamiešajú do párancov. Ochutnali sme obe a tie zemiakové (aj keď bez slaninky) boli lepšie. Jedinú chybu to malo, bolo príliš horúco a jedlo naozaj ako pre drevorubača. Milovaná to vyriešila pivom, ja ako šofér som nevládal spracovať nápor kalórii. Inak zážitok.
Čečenský chlieb a čepalgaš
Povrch najedený sme sa vybrali ďalej, do inej bočnej uličky. Tam kováč vyrábal nožík, vedľa bol stánok s krásnymi tepanými gombíkmi a sponami. Kúsok ďalej dymila nejaká pec. Keď sme podišli bližšie, dvaja chlapíci do nej práve nakladali drevo. Vedľa nich tabuľka, že pečú čečenský nekysnutý chlieb. Ja reku, že sú z nejakej dediny zvanej Čečany. Dali sme sa do reči a vysvlitlo, že sú to naozaj Čečenci. Žijú u nás už 8 rokov, hovorili pekne po slovensky a práve zarábali na novú várku ich chlebových placiek. Sú bez kvasníc, ale z kyslého mlieka.
Čečenský chlieb je v podstate ako podplamenník. Teda na jednom konci pece je naložené drevo, plameň z ohňa smeruje v rúre na druhý koniec, kde je komín. A pod plameňom sa v liatinovej panvičke pečie chlieb. Bol zvláštny a výborný. Voňal intenzívne po kyslom mlieku, vnútri mal bubliny a najlepší bol s roztopeným maslom.
Čečenci robili aj pirôžky plnené opečenou cibuľkou, tiež fajnovosť. Na čepalgaš sme už nemohli počkať. Ide o niečo podobné ako ich chlieb, len sa do cesta pridáva tvaroh a celé je sa to máča v roztopenom masle.
Presne takto si predstavujem jarmok. Podľa toho, čo som počul, voľakedy bol vraj plný lacných handier a šmejdov. Teraz boli vytlačené na okraj trhu. V tomto svetle musím organizátorom zatlieskať, lebo slovo remeselný nezostalo len na plagátoch. Remesiel tu bolo dosť a dedina žila aj v bočných uličkách, všade sa dalo nájsť niečo zaujímavé. K tomu veľa kulinárskych vecí, skrátka výborná lokálna akcia. Určite pôjdeme aj budúci rok.
Boli ste na jarmoku? Našli ste špeciality, ktorá nám unikla? Napíšte do komentárov pod článkom!
Viktor krásna reportáž, pekné fotky… a práve som sa zamilovala do pukaneckej keramiky, nadhera!!
Dobrý den.Zdravím Vás z Plzně,města piva.Vaše stránky jsou mé oblíbené a Vaše reportáže mě stále více přesvědčují o dlouhé návštěvě Slovenska.Zamilovala jsem si slovenskou kuchyni,hojně využívám recepty nejen z Vašich stánek ale i ostatních.I když občas něčemu nerozumím,moje sousedka, původem z Revúce ráda přeloží.Přeji Vám hodně dobrých nápadů a krásné léto.Plánuji si cestu po maškrtách,tak určitě se budu ispirovat Vašimi nápady a doporučeními.Děkuji za propagaci Slovenska,na které se bohužel u nás občas zapomíná….
Velmi inspirativny report, nadherne fotky, uplne si ma navnadil na jarmoky :)
Viktor ak vies o takychto krasnych akciach, velmi sa potesim ak by aj taketo boli v tvojom gastrokalendari. (ak som to nahodou len prehliadla, tak som nic nepisala) Dakujem.
Dakujem, snazim sa podobne veci do kalendara davat, tato tam bola, najblizsia je v Strekove. Co to obcas utrusim aj v Omrvinkach.
Zdravím Vás pán Klimo,
chcem sa Vám poďakovať za veľmi pekný článok a fotogaleriu z Pukanských remeselníckych trhov (PRT). Som jeden z tých čo ich už dvadsať rokov organizujú. Preto si dovolím len malú poznamku. Pukanec nie je, nebol a dá Boh ani nebude dedina. Je to jedno zo siadmych dolnouhorských banských miest ( Kremnica, B. Štiavnica, B. Bystrica, Pukanec, Nová Baňa, Ľubietová a Banská Belá) Po vydolovaní danských žíl a úpadku baníctva sa pukanskí mešťania vrhli na priemysel samozrejme v remeselnej podobe zodpovedajúcej dobe. Tak sa Pukanec stal v rámci Hontianskej župy jej najpriemyselnejším mestom. Ani v B. Štiavnici či v Krupine nebolo toľko dielní ako v Pukanci (cca 70 čižmárov, tolko garbiarov, 40 hrnčiarov atd). Pukanec mal vtedy do 3000 obyvateľov. Nuž a táto sláva nás pohnala k tomu aby sme po zmene režimu ktorý pukanskú remeselnú výrobu zabil, niečo urobili pre jej oživenie. Podľa Vášho článku sa nám to aj podarilo. Po EĽRO Kežmarok na našom podujatí býva najviac remeselníkov. Z rozhovorov s nimi viem že sem veľmi radi chodia. Všetku organizáciu robia dobrovolníci z radov občanov len z lásky k svojmu mestu. No ale to už nie je len malá poznámka tak som sa rozpísal. Ak prídete aj na rok zastavte sa u nás vo Fiškáľovom dvore rad sa s Vami podebatím. Alebo na Dňoch majstrov ULUVu v Bratislave alebo na Hrušove.
S pozdravom Peter Klinko
Dakujem za odpoved, ak som spravne pochopil, tak Pukanec je cesky povedane městys, čiže po našom mestečko, však?
Buduci rok sa urcite zastavime a skusim sa ozvat.
Boli sme vyskusat na zaklade Gastrokalendara jarmok na temu Svadba v Badane a musim podakovat za super tip. Prijemne stravene popoludnie, ktoreho vrchol boli domace kolace od miestnych zien. Komercii sa tu sice nevyhli, ale nebola to ziadna katastrofa. Kto chcel pekne a pozitivne si nasiel. A klobuk dole k celej organizacii. Kiez by takych snazeni bolo coraz viac.
Pekný deň pán Klimo,
podľa fotiek vidím, že sta jedli párance v Struhárovom dvore a máte pravdu tam sú najlepšie. Len chcem podotknúť že v tomto dvore dávajú na párence pečené zemiaky a nie varené. .
Dakujem za opravu, zmenil som to v clanku.
[…] Bánov. Druhou klasiku podobných festivalov na okolí sú párance (Viktor už o nich písal v reportáži z Pukanca a viac sa im venovali v relácii denníka Sme. Tie nás nakoniec nezlákali, dali sme prednosť […]