Seriál Kuchynské vybavenie po rokoch – 2. časť Riady

V tomto diely som si preveril stav panvíc a hrncov, ktoré doma denne používame. Dopadlo to našťastie v rámci mojich očakávaní, vlastne aj s jedným prekvapením.

Keramický hrniec Emile Henry – recenzovaný 28. februára 2012

Predtým, než sa tento riad ukázal u nás v kuchyni, som ho stihol poriadne preveriť. V rúre, na sporáku aj v otvorenom ohni. Prežil všetko, tak som ho rád privítal. Lenže medzičasom nám odišla rúra, tak naň chvíľu sadal prach. Po čase som ho začal znovu používať, najviac na pomaly varené veci. Hlavne tagine, bolonskú omáčku a najnovšie aj rizoto.

Ako zvláda jednotlivé práce

Na sporáku som ho vždy dával na najmenší plameň a občas sa mi stalo, že mi v strede jedlo prihorelo. Moja chyba, najmenší horák je skrátka príliš malý na takto veľký hrniec. Sústreďoval všetko teplo na malý fliačik uprostred a keramika teplo ďalej neroznesie. Začal som pod neho dávať starú liatinovú platňu na akej robievame napríklad lokše. Odvtedy nič nepripaľuje a zjednodušil som si hlavne rizoto. Úplne proti všetkým tradičným receptom ho konečne nemusím pol hodinu miešať. Postupne pridám všetky suroviny, podlejem vínom a na konci zalejem vývarom. Potom už len 1-2 krát skontrolujem a vybavené.

Neskúšal som ho na ryžu, lebo taký veľký obed sme u nás ešte nemali. Ale viem si veľmi dobre predstaviť, že by to zvládol. Zato mám odskúšané, že vie dobre urobiť akékoľvek mäso na zelenine. Už som spomínal, že vie urobiť aj slušný tagine a zároveň je univerzálnejší, než skutočná tagine nádoba od toho istého výrobcu.

Hodnotenie

Písal som, že pri nesprávnom používaní môže občas pripiecť. Zatiaľ vždy stačilo, aby som ho cez noc napustil vodou, na druhý deň to zišlo drevenou špachtlou. Umývam ho len v ruke, v umývačke nebol nikdy. Prežila aj chladnička a jej sklenené police, keď som ho do nej dal aj s jedlom.

Aj keď ho nepoužívame často, vždy je to veľká pomoc. Postaviť na sporák a niekoľko hodín sa o jedlo nemusíte starať. Mám silný pocit, že pokiaľ nám nepadne z rúk, určite ho zdedí potomstvo.

Medená panvica Elo – recenzovaná 1. apríla 2008

Jedna z najstarších spomedzi všetkých riadov, ktoré doma používame. A zároveň jediná, ktorá visí nad sporákom, kým ostatné riady sú odložené bokom. Priznám sa bez mučenia, visieť tam začala hlavne kvôli medi, teda imidžu. Ten červený lesklý kruh dáva kuchyni aspoň naoko pocit ohňa a tepla. Našťastie, vďaka svojmu umiestneniu sa začala používať viac a viac.

Ako zvláda jednotlivé práce

Nemáme mikrovlnku, preto jedlá prihrievame v rúre alebo na panvici. Práve na tejto medenej. Jeden z dôvodov je ten, že je extrémne rýchla. Musíte si zvyknúť dávať ju len na najmenší horák a ešte aj slabší plameň. Inak prihoríte. Meď naozaj robí to, začo ju ospevujú. Roznesie teplo rýchlo a rovnomerne. Tomu treba prispôsobiť varenie.

Na praženicu sa nehodí (len z množstvom tuku a aj tak sa začne lepiť), ale omeletu zvládne dobre. Navyše, celú panvicu môžete šupnúť pod gril v rúre, aby sa omeleta alebo frittata zapiekla aj zvrchu. Ďalšie využitie som jej našiel, keď nasucho pražím korenie. Je akurátne malá aj na malé porcie, preto ju používam, ak varím pre jednu osobu. Veľmi často v nej pripravujem omáčku na cestoviny pre dvoch, napríklad hubovú, pórovú alebo rajčinovú. Skrátka, ideálna minútková panvica.

Hodnotenie

Medená panvica s nerezovým vnútrom je prakticky nezničiteľný kus vybavenia. Jediné, čo niekomu môže kaziť radosť je ťažšia údržba medeného povrchu. Ak chcete ísť na efekt, tak budete leštiť ako murovatý. Iste, dnes sú na to prípravky. Ale meď je mäkký kov, ak ho budete donemoty druhnúť, jednoducho ho zoderiete. Keďže ide o senvič, tak medená vrstva nebude príliš hrubá. Preto som nakoniec rezignoval na pulírovanie, len občas ju pokvapkám citrónovou šťavou a preleštím. Inak to nechávam na patinu.

Umývam ju len ručne, občasné prihorenie sa dá odstrániť vyvarením vody. Teda že v nej nechám zovrieť čistú vodu a všetko následne oškrabem drevenou špachtlou. Šoková metóda jej nepristane. To keď na rozhorúčenú a pripečenú panvicu nalejete studenú vodu a tým oddelíte všetko prilepené. Časom som nadobudol pocit, že šoková terapia nerobí dobre žiadnej panvici a prestal som to robiť.

Keramická panvica Tescoma – recenzovaná 16. septembra 2011

Tescoma bol už v čase pôvodnej recenzie lacný pracant a zaujímavé je, že ním aj zostal. Vyduté dno zostalo vyduté a žiadna zo zlých vlastností sa za necelé tri roky nezhoršila. Prežíva umývačku riadov, občas prihorí, ale vždy sa to dá odstrániť vyvarením vody.

Ako zvláda jednotlivé práce

Aj keď sú naše riady už staršie a v horšom stave, snažím sa ich používať normálne a bez zbytočnej hrubosti. Opticky sa povrch tejto panvice nezhoršil, zvonka ani zvnútra sa nič neodlupuje, len biela farba postupne naberá hnedasté odtiene. To viete, používame veľa kurkumy a iných farebných korení.

Panvicu nepoužívame veľmi často, väčšinou na dusenú ryžu alebo restované jedlá so zeleninou na šťave. Vďaka tomu dávame panvici málo príležitostí aby prihorela. Vpodstate s ňou zaobchádzame, akoby bola oceľová.

Hodnotenie

Napísal som to už vyššie, svoju robotu si robí stále rovnako a nečakáme od nej zázraky. Vyhodím ju zrejme až vtedy, keď k riadom pribudne nová panvica. Viac o tom na konci článku.

Keramická panvica GreenPan – recenzovaná 16. septembra 2011

Táto panvica mala krivku slabnutia roztiahnutú na pomerne dlhý čas. Aj napriek tomu, že bola v našej kuchyni suverénne najpoužívanejšia.

Ako zvláda jednotlivé práce

Mám z toho zmiešané pocity. Francúzske toasty ani praženicu definitívne prestala zvládať viac ako pred pol rokom, všetko sa bez milosti prilepí a treba to odvariť, šok ani tu nefunguje. Ale minule som na nej robil kváskové lievance a dal som relatívne málo oleja. Zo začiatku sa prilepili, neskôr išli krásne obrátiť. Podobná situácia je s omeletou. Niekedy sa prilepí aj tá, ale zatiaľ sa mi ju darí na tejto panvici preklápať a odlepovať dobre.

V podstate vošla do rovnakej kategórie ako predošlá panvica, pristupujeme k nej ako k oceľovej. Jednu hrubost som si predsalen dovolil, raz som ju dal do umývačky. Lak na vonkajšej strany panvice zliezol, zostal čistý a fľakatý hliník. Vo vnútri sa objavilo pár škrabancov neznámeho pôvodu.

Hodnotenie

Kým bola GreenPan nová, pracovala tvrdo a dobre. Časom aj intenzitou používania išli jej vlastnosti dolu, a keď vyhodíme Tescomu, zaujme jej miesto. S tým rozdielom, že navrch zvládne lievance a omelety. Takže predpokladám, že pár rokov ešte slúžiť bude.

Na fotke  nižšie je odváranie prihorenej praženice.

Záver

Zatiaľ to u nás smeruje k liatinovým a oceľovým panviciam. Uvedomil som si totiž jednu podstatnú vec –  zabudol vôl, že teľaťom bol. Spomenul som si na časy, kedy som začal variť v reštaurácii. Tam samozrejme žiaden teflón ani keramika, len vypálená oceľ. Na raňajky sme robievali miešané vajíčka a tie panvice som na začiatku svojej veľmi krátkej kuchárskej kariéry musel aj drhnúť. Vlastne nemusel, tie pripálenia nikdy neboli tragické. Pritom to v kuchyni občas vyzeralo ako v samotnom pekle. Dvaja zúriví kuchári, veľké horáky a kopa kriku.

Spomenul som si aj na ďalšiu vec. O panvice sme sa museli starať. Po umytí ich vždy natrieť olejom a čas od času ich nechať v rúre s tým olejom vypáliť. Presne takto sa voľakedy robil na panviciach „teflon“. Panvica sa natrie jemnou vrstvou oleja, nesmie z nej kvapkať. Potom sa obráti hore dnom a dá do rúry vypiecť na cca 45 minút. Neviem či by takúto procedúru zvládla napríklad Tescoma (samozrejme bez plastovej rúčky) alebo GreenPan a ani sa to nechystám skúšať.

Radšej sa poobzerám po dobrej oceľovej panvici. Ďalšiu v dohľade mám aj liatinovú. Viem, jej tepelná vodivosť nie je najideálnejšia. Ale naše domáce varenie sa postupne zmenilo z minútkového na dedinskejšie. Často robíme jedlá, ktoré sa varia dlhšie (hlavne strukoviny) alebo na menšom plameni, tomu teda môžem prispôsobiť aj riady. Navyše, liatina je celkom slušný spôsob ako zvýšiť príjem železa v strave. Bez srandy. Ak v nej budete variť kyslejšie jedlá, časť železa sa vďaka tomu dostane aj do jedla. Pri chudokrvnosti alebo bezmäsitej strave sa to môže hodiť.

Preto mi zo všetkého vychádza, že akýkoľvek zázračný povrch nie je navždy. Niektoré kľaknú rýchlo, iné sa vedia udržať dlhšie. Takže možnosti sú podľa mňa len dve. Striedať každých cca 4-5 rokov panvice s nepriľnavým povrchom alebo sa pravidelne raz za mesiac starať o jednu a tú istú oceľovú panvicu. Ak tento blog bude existovať ešte aj o 5 rokov, určite napíšem, ako to s oceľovou dopadlo.

Predošlé diely seriálu

Kuchynské vybavenie – Elektro (tyčový mixér, kuchynský robot a sporák)