Na čo všetko sa dá použiť kuchynský teplomer

Teplomer do kuchyne som si chcel kúpiť už dávno. Len som sa nevedel rozhodnúť, či zobrať ručičkový alebo digitálny. Rozhodlo priame porovnanie.

Načo mať v kuchyni teplomer?

Poviem to na začiatku, túto vecičku využije len človek, ktorý pravidelne varí. A nielen varí, ale sám si pripravuje rôzne suroviny. Na druhej strane, teplomer sa dá použiť celkom dobre aj mimo kuchyne. Napríklad na zmeranie teploty vody, ktorá vám tečie z kohútika. V momente, kedy si teplomer donesiete domov, sa totiž zmení na kladivo. To kladivo, s ktorým zrazu všetko vyzerá ako klinec. Postupne sa pristihnete, ako meriate teplotu v chladničke, mrazničke, detskej vaničke, v zemi, skrátka kamkoľvek sa tá vec dá zapichnúť.

Sranda bokom, občas sa tieto informácie môžu zísť, ale inak využijete teplomer naozaj len v kuchyni. Poďme pekne po poriadku.

1. Zmeriate s ním vnútornú teplotu mäsa a stejkov
Ak ste si neni istí stupňom prepečenia, pomôže práve teplomer. Medium rare je napríklad niekde medzi 54 a 60 °C. Meranie teploty je záludná činnosť a mnoho materiálov má zotrvačnosť. Znamená to, že nemôžete čakať na danú teplotu, ale surovinu musíte odstaviť z plameňa skôr. Pretože aj po ňom teplota ďalej stúpa. Lepšie to vysvetľuje Cuketka vo svojom článku o grilovaní. Zuzana zasa píše, ako jej teplomer zachránil suchší typ mäsa.

2. Zmeriate teplotu preváraného mlieka
Ak si kupujete mlieko z automatu a doma si ho prevárate, teplomer sa bude hodiť. Keď už ste si dali námahu, aby ste zohnali takéto mlieko, potom by nebolo celkom rozumné capnúť ho na sporák a prevariť pri 100°C. Na bezpečnú pasterizáciu totiž stačí 72°C po dobu 16 minút. Vďaka tomu mlieko ošetríte, ale zároveň čo najviac zachováte jeho pôvodné vlastnosti. Môžete ísť aj na nižšiu teplotu 63°C, ale potom sa vám natiahne doba pasterizácie na 30 minút. Tak dlho môžete mať v domácich podmienkach udržať rovnomernú teplotu.

S týmto priamo súvisí aj výroba syra. Ak sa rozhodnete urobiť si ho doma, bez teplomera sa nezaobídete. Mlieko na syr sa pred samotným spracovaním väčšinou zahrieva na konkrétnu teplotu. Navyše je dobré použiť na prípravu syra práve automatové mlieko, ktoré prešlo šetrnou pasterizáciou. Teplomer použijete aj pri príprave domáceho jogurtu.

3. Znova zmeriate mlieko, ale tentoraz v káve
Seriózny domáci barista sa tiež nevyhne teplomeru. V prvom rade s ním môže zmerať teplotu mlieka pri napeňovaní na cappuccino. Najlepšia pena vám vznikne niekde pri 65°C. Na zmeranie vám dobre poslúži bežný kuchynský teplomer, ale dajú sa zohnať aj baristické teplomery, kde je na ciferníku naznačená správna teplota pre mliečnu penu. Plus má uško, ktorým sa dá zaháknuť o okraj konvičky.

4. Zmeriate teplotu espresso stroja
Môže sa stať, že domáci barista berie svoje hobby vážne, ale napriek tomu nemá doma stroj, ktorý by mu ukazoval teplotu. Nevadí, pomôže si kuchynským teplomerom.

Ešte vážnejší barista vytiahne teplomer aj pri alternatívnych metódach prípravy. Káva cez Hario, Chemex alebo Aeropress by sa totiž mala zalievať pri teplote vody 90 – 95°C. Sú dnes na to drahé konvice, ktoré sami vypnú pri nastavenej teplote. Ale rovnako dobre poslúži kuchynský teplomer.

5. Zmeriate teplotu kvásku
Hlavne pri jeho zakladaní a trojfázovom vedení. Musí kysnúť pri rôznych teplotách a vtedy je dobré mať to dobre zmerané. Potom to už nie je také horúce a kvások môže pohodlne vegetovať v prítmí chladničky.

6. Zmeriate správnu teplotu na servírovanie vína
Tu neni čo vysvetľovať. Každé víno má doporučenú teplotu, pri ktorej sa najlepšie rozvinú jeho chuťové vlastnosti.

Ručičkový alebo digitálny?

Ako sa to vezme, ani po mesiacoch porovnávania v tom nemám celkom jasno. Pri oboch si treba všímať pár rovnakých vecí:

1. Veľkosť meracieho rozsahu
Keď si kúpite teplomer, ktorý je len od 0-120°C, budete mať menšie obmedzenie. Skúste sa popozerať po prístroji, ktorý vie zmerať aj teploty mimo tohoto rozsahu. V zásade platí, že digitálne prístroje majú väčší rozsah ako ručičkové.

2. Presnosť stupnice
Niektoré návody sa odvolávajú na celkom presné stupne. A keďže kuchynský teplomer nie je oficiálne ciachovaný, vždy bude mať odchýlky. Kľudne aj o dva stupne. Minimalizovať ich môžete teplomerom, ktorý má presnejšiu stupnicu alebo meria na desatiny. To sú väčšinou tie digitálne. Pre tú srandu som zobral ručičkový aj digitálny teplomer a strčil som ich do teplej vody spolu s lekárskym. Všetky tri mali hrot na rovnakom mieste, tu sú spriemerované výsledky troch meraní:
Ručičkový: 37,0°C
Digitálny: 35,2°C
Lekársky: 36,7°C

3. Rýchlosť merania
Ručičkovým teplomerom trvá zmeranie teploty okolo 15 sekúnd. Digitálne to stihnú za 5 sekúnd. Vo väčšine prípadov to nie je až také dôležité, ale ak meriate prudko ohrievanú potravinu, rozdiel desiatich sekúnd môže znamenať hranicu medzi „ešte dobré“ a „fuj, zhorené“.

Tak ktorý si vybrať?

Z toho, čo som napísal, sa môže zdať, že digitálny teplomer je lepší. Nie vždy. Písal som o rozsahu. Používaním som zistil, že hranica 120°C bohate stačí. Meranie vyššej teploty využijete zrejme len pri vysmážaní v rozpálenom oleji.

Iba pár ručičkových teplomerov vie zmerať aj mínusové teploty. Bude to však niečo za niečo, takýto teplomer meria len do 100°C. Našťastie meranie mínusových teplôt je v kuchyni pomerne špecifická vec. Iba ak by ste sa chceli doma hrať na Ferrana Adrià. Rýchlosť merania som už popísal vyššie. Vo väčšine prípadov sa veci zohrievajú skôr opatrne a pomaly, takže rýchlosť merania nie je až taká podstatná.

Ak chcete používať teplomer len na základné veci, napríklad prípravu stejkov, občasného prevárania mlieka a výrobu syrov, úplne vám bude stačiť ručičkový teplomer. Ak chcete robiť špeciálnejšie veci alebo pripravovať kávové nápoje, potom si vyberte radšej digitálny. Ak máte prístup k profi gastro obchodom, našiel som v nich aj ručičkové, ktoré vedia merať až do 300°C.

Zistil som ešte jednu vec. Bežný ručičkový teplomer sa pri používaní môže takpovediac unaviť. Asi ako brzdy na aute po dlhšom brzdení z kopca. Aj preto je dobré nestrkať ho do potraviny 5x za sebou v krátkych intervaloch, meranie už nemusí byť pri poslednom také presné. Stačí raz, dva krát, ale presne. Ak potrebujete merať na viackrát, nechajte teplomer trochu oddýchnuť, resp. vrátiť sa k izbovej teplote.

Ak meriate teplotu v nádobe, ktorá je zároveň postavená na plameni, dávajte bacha, aby sa jej teplomer nedotýkal. Inak zmeriate skôr teplotu hrnca a nie samotného jedla.

Posledný rozdiel, ručičkový teplomer prežije umývačku riadov, digitálny nie. To isté platí aj pri použítí v rúre počas pečenia.

Čo presne som testoval

Z Metra som zobral za 7,56€ ručičkový teplomer Fackelman s rozsahom 0 – 120°C. Tento istý teplomer som našiel neskôr aj pod značkou Westmark, len o 2 eurá lacnejší.

Z Potten&Pannen mi požičali digitálny teplomer Rösle za 44,30€ s rozsahom od -40 do 200°C.

P.S.

Máte doma kuchynský teplomer? Používate ho na niečo, čo som zabudol spomenúť? Napíste nám to do komentárov pod článkom, ďakujem.