Na festivale kávy a čokolády v Nitre (+fotogaléria)

Bol som na ňom oba dni, pražil som tam na svojom prdítku kávu a následne ju varil v moka kávovare.

Už pár dní vopred som začal po večeroch vypekať špaldové sušienky. Potom som oprášil svoju zbierku kávovarov a džeziev, napratal ju do krabíc a všetko naložil do auta. Keď som prišiel na miesto, festival už bežal. Vyložil som sa vedľa foodbloggerky Zuzany Noskovej (laskanatanieridva.blogspot.sk), malá parádny výber netradičných koláčikov. Všetky bez vajec, bieleho cukru a bielej múky. Ochutnal som cviklovo-karobový s džemom z arónie a jabĺk. Bol šťavnatý a výborný.

Rozbalil som všetko potrebné, zapálil horák pod pražičkou a pustil sa do dymenia. Ľudia sa pristavovali, niektorí si mysleli, že je to mlynček. Iní zasa spoznávali pražičku. Hlavne starší ľudia spomínali, že si pamätajú, ako ich rodičia na takomto niečom pražili kávu.

Na stolíku som mal vyložené aj sušienky, rozdával som ich len tak. Asi po hodine zmizli tri plechy, čo bolo asi 120 kúskov. Celkom vtipné reakcie padali na zbierku moka kávovarov. Najprv to komentoval jeden kamiónista: „To poznám, v tom si my tiráci varíme kávu!“. Neskôr sa pristavil jeden párik a chalan sa čudoval: „…sa fakt volá kotyogó? Ja som myslel, že to slovo si moja mama vymyslela…“

Praženie mi nešlo celkom od ruky, tento kempingový horák mal prudší plameň aj malý rozptyl, tak mi zrná občas prihárali. Prvá várka mi vyslovene zhorela, zvyšné už išli o niečo lepšie, keď som trochu zvýšil podstavec nad horákom.

Druhý deň bol o niečo kľudnejší, vedľa mňa mala rozložené svoje muffiny a cupcakes ďalšia foodbloggerka, Martina Pavelková (www.matapecie.blogspot.sk). U nej koláče zmizli tak rýchlo, že som ich nestihol ani nafotiť, ani ochutnať.

Potom ako sa mi kompletne rozhrkala moja stará pražička som to zbalil a obehol pozrieť ostatné stánky. Páčila sa mi minivýstava dobových interiérov kaviarní. Bol tu moderný, socialistický aj medzivojnový. Na ďalšom stole bol zasa odkapotovaný espresso stroj s odkrytými vnútornosťami. Na opačnom konci zasa Lukáš Podbehlý a ďalší baristi robili latte art. Niekde som zachytil, že pri jednom stroji si mohli návštevníci s patričným vysvetlením vyskúšať urobiť si vlastné espresso.

Bolo tu aj pomerne veľa pražiarov. Peťo Ondrejka z Green Plantation síce nepražil, ale predvádzal alternatívne prípravy. Keď vytiahol vac-pot, ocitol sa v obliehaní. Kúsok vedľa pražili naživo Čierna perla a Števo Vargočko. Videl som tu aj obchodík s baristickými potrebami a stôl maliara, ktorý kreslil obrazy výlučne s kávou. Čiže vo všetkých odtieňoch hnedej.

Na druhej strane festivalu bol veľký stánok s čokoládou od Lyra Chocolate. V ňom Július Fülöp vyrábal obrazy a sochy z čokolády. Táto surovina sa vraj dá odlievať, modelovať aj tesať. K tomuto stánku sa prakticky nedalo dostať a bol v trvalom obliehaní.

Rozlohou to nebola veľká akcia, ale bolo na nej všetko podstatné. Od praženia, cez latte art až po alternatívy. To isté v čokoláde, cez ukážky pestovania kakaa cez fotky, živú výrobu, zdobenie aj alternatívne sladidlá.

Kto túto akciu organizoval? Môj dobrý priateľ Marek Lörincz a jeho kolegovia z firmy Cafes spolu s Lyra Chocolate.

Fotogaléria