Trojuholník Szeget-Temešvár-Novi Sad ma priťahuje už niekoľko mesiacov. Keď som už nedúfal, že aspoň jedno z miest stihnem navštíviť v tomto roku, našiel som človeka, ktorého moja myšlienka nadchla a začiatkom novembra 2011 sme vyrazili do Szegedu.
Okrem toho, že ma zaujíma architektúra a gastronómia, tak mi napadlo overiť si, či naozaj odtiaľto vzišiel známy Segedínsky guláš. Najmä po skúsenosti s parížskym šalátom, francúzskymi zemiakmi či španielskym vtáčikom som si nebol istý jeho existenciou. I keď nejeden z nás by iste dal ruku do ohňa, že tomu tak je.
Mesto, leží na oboch brehoch rieky Tisy, ktorá je preklenutá dvoma mostami. Ulice sú postavené vejárovito smerom od brehu rieky a poprepájané okruhmi. V roku 1879 Szeged úplne zničila povodeň. To naštartovalo aj Františka Jozefa I. a po tom, čo videl skazu mesta, rozhodol sa ho odznova vystavať. Fasinujúce na tom je, že jednotlivé štáty Európy tiež prispeli na jeho výstavbu, a tak je mesto plné nádherných domov postavených v secesnom slohu. Z vďaky obyvatelia Szegedu pomenovali ulice po svetových metropolách, Parížsky okruh, Londýnsky, Moskovský, Bruselský, Rímsky, Viedenský atd. Mesto je plné zelene, sôch, veľkých bulvárov a námestí. Je čisté a hneď je jasné, že domáci majú harmóniu v krvi. Bratislava je podľa mňa oproti tomuto mestu v nevýhode. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2001 tu žilo 93,5% Maďarov, 0,7% Rómov, 0,5% Nemcov, 0,2% Srbov, 0,2% Rumunov, 0,1% Chorvátov, 0,1% Slovákov a 5,9% iných národností. Slovenskú komunitu tu reprezentuje Spolok segedínskych Slovákov a volená Segedínska slovenská samospráva (Wikipédia).
Tento krátky úvod sa mi zdá dôležitý, pretože toto všetko ovplyvňuje tunajší život. Na trhu dostanete kúpiť čerstvé ryby, veľké sumce, kapre, alebo aj maličké sumce, vhodné ne pečenie či perkelt. Kosti netreba vyberať, sú také mäkké, že stačí len odrezať hlavu. Na prípravu rybej polievky dostanete na tácke pripravené hlavy a vnútornosti, podobne ako u nás zeleninu na zeleninovú polievku. Každá rešaturácia ponúka na jedálnom lístku ryby a netreba sa báť si ich objednať. Rybári z Tisy ich kontinuálne zásobujú.
Návšteva trhoviska bola najsvetlejším bodom návštevy mesta. Na ploche asi 6x väčšej je náš bratislavský trh na Miletičovej dostanete kúpiť nádhernú zeleninu, ryby, syry, mäso, stromky, atd. Tiež si tu môžete dať skvelú kávu a zákusky, prípadne čerstvé pečené ryby. Pochúťky obrovské! Ako som vyššie spomenul zloženie obyvateľstva, našiel som si aj stránku Segedínskych Slovákov a jednému z nich zavolal. Bol to pán Tomáš Račko, ktorý ma odporučil na pána Jána Bencsíka. Po krátkom telefonáte a predstavení sme sa dohodli, že sa stretneme a predebatujeme nastolenú otázku existencie Segedínskeho gulášu. Pán Becsík práve vtedy otváral aj týždeň slovenského filmu. Keďže okrem toho niektoré filmy simultánne tlmočil, nemal vela času. Preto nás pozval na obed do Café Royal na brehu rieky, kde nám mal porozprávať k danej problematike. Na naše prekvapenie pri stole som sa tretol aj s pánom Jurajom Kukučkom, riaditeľom slovenského lýcea v Naďlaku v Rumunsku a šéfkou slovenského divadelného súboru z Budapešti. Diskusia sa mohla začat.
Tak ako je to s tým segedínskym gulášom?
Pán Kukučka z Rumunska tvrdí, že existuje a že ho doma aj robia. Tak ako u nás, s kyslou kapustou. Ale pán Bencsik tvrdí, že to nie je Segedínsky guláš, ale Szekely káposzta (čítaj Sékej káposta). Do tej sa ale občas pridáva aj klobása a občas aj ryža. (Odkiaľ je potom koložvárska kapusta? Snáď nie z Kečkčmétu. No to zistíme nabudúce). Ale presne nám to vysvetli pán Sadrás zo Szegedu, ale žijúci v New Yorku, kde pracuje ako chef executive (po našom šéfkuchár) v reštaurácii.
Segedínsky guláš existuje, ale je to guláš s pridaním vela pokrájanej zelenej papriky a paradajok. Szekely káposzta je najbližšie k tomu, čo je u nás nazývané Segedínsky guláš. Názov Segedínsky guláš asi vznikol na základe Szegedskej papriky, ktorá sa oddávna vyvážala na Slovensko a do ostatných krajov. Pridávala sa do nášho jedla s kapustou a mäsom, až sa jedného dňa toto jedlo začalo volať Segedínsky guláš.
Názov guláš možno vznikol takto, hovorí pán Kukučka:
Mesto Szeged ma tak prekvapilo, ako doteraz žiadne iné. Je isté, že sa tam vrátim. Vrelo odporúčam nájsť odhodlanie, odložiť predsudky a vyštartovať. Bol to skvelý zážitok.
Kozvarska kapusta by snad mala byt z Kolozvaru v Uhorsku, dnes Clui-Napoca v Rumunsku, nie?
Koložvárska kapusta , to bola len rečnícka otázka. A kluž je v Rumunsku, kde sa chystám najbližšie, do Temešváru a Naďlaku. Budem sa pýtať aj na jedlá, ale zaujíma ma toho ešete oveľa viac. Prinesiem správy. BTW, ako sa vám páčila správa o Segedínskom guláši?
Clanok pekny, bohaty na informacie.
Fotky a videa tiez prijemne a nevtierave.
Popasol som oci na tej zelenine a rybach, fantazia!!!!
Co bolo na tanieroch a vo vitrinach….ani nehovorim!
Len tak dalej.
P.S.: kontinuálne=nepretrzite, stale, neustale…
diskusia=debata
Nie, nie som Slovencinar, ale technik.
Len mi to udrelo do oci.
Uzasna obrazova priloha, doslova slintam na klavesnicu! Hlavne tie zakusky, do Madarska chodievam casto a tamojsie cukrarne su jednoducho neporovnatelne so slovenskym standardom. Bohuzial :(
že? mne padla do oka ta hanba s bratislavskými rožkami, ktoré u nás poriadne ani nedostať, zato v Maďarsku evidentne áno… (potom sa čudujeme, že napríklad slovenský tokaj prehráva… ale to som si možno len ja takto pospájal…)
Ako je toto možné? Táto kultúra v HU a u nás? Veď sme susedia.. Nevravím keby toto bolo niekde 10 000 km od SR. Prečo u nás nie sú také trhy? Také reštaurácie? Také cukrárne? Možno by mohol nejaký etnológ napísať nejakú štúdiu..o zadubenosti slovákov..
Neviem, co ti mam na toto odpovedat. Kazdy najde odpoved sam. Ale som si isty, ze Madari maju zasa ine problemy…
Vies janci, na to netreba etnologa, ale sedliacky rozum.
Zapocitaj do toho chut podnikat, vstupne ceny surovin, energie, narocnost zakaznikov, zisk, danove zatazenie, vyslednu cenu, kupyschopnost, tradiciu…
Najdu sa aj na Slovensku, ale oproti HU naozaj malo.
Pozri sa na vacsinovu skupinu zakaznikov, cize obyvatelstva.
Kvalitu si dopraju len na sviatky, inak sa kupuje co najlacnejsie.
Vies si predstavit vyrabat z kvalitnych surovin a lacno?
Upec/uvar nieco doma a vsetko si zrataj, nezabudni na cas a prenajom predajnych priestorov, dopravu, zisk, dane….bolo by to takmer nepredajne.
To nie je o zadubenosti, ale o ekonomike.
Nie je problem kvalitne vyrobit, ale predat a predavat denne.
Myslis si, ze staci upiect len cez sviatky a pekar z toho vyzije cely rok?
Milan: vies aka je byrokracia a danove zatazenie v Madarsku? ;-) Janci sa neuberal zlym smerom, toto sa da len tazko zhodit na vonkajsie faktory, nepriatel v je v nas. Bohuzial. Ako inak nazves prazdnu narodnu hrdost, kde si zaroven nevieme uchovat nase tradicne hodnoty?
To mam od niekolkych cukrarok ku ktorym chodim nakupovat pocas sviatkov.
Urobit kvalitne nie je problem, ale predajnost…
Z kvalitnych surovin pecu len na zakazku.
Skusali to robit aj bezne, ale boli viac v strate ako v zisku (a milionarky z nich doteraz nie su)
Ak chcu robit co ich bavi, musia ubrat z kvality surovin.
Klesla cena a ludia kupuju ako divi.
Vzhladom na demograficke zlozenie obyvatelstva a prijmy je to bohuzial tak.
Je tazke byt hrdy s prazdnym zaludkom.
Je z toho dost zamotany kolobeh a rozmyslanie tych chudobnejsich je asi taketo.
„Mam zaplatit za toto ked si to mozem upiest doma a lacnejsie?“
Dochodcov je vela a ich deti, co chcu usetrit tiez.
Deti kupia suroviny, mamky a babky napecu a je pre celu rodinu.
Kvalitne a lacno.
O to menej sa kupuje, je mensi tlak na kvalitu a co je zaklad, je mensi kolobeh penazi.
Ti majetnejsi si tu svoju vychytenu cukraren najdu bez problemu.
Kvalitnu, chutnu a pre tych cca 60% populacie nateraz drahu.
Podnikatelia v tom vidia zadubenost, ti menej bohaty sporovlivost.
Vecny suboj protikladov.
Neodpovedal si na moju otazku – preco sa bijeme do prs pri slove Madari, ale nikto nevyraba ani nekupuje bratislavske rozky? Ja netvrdim, ze nemas pravdu, mozu zato aj zakaznici. Ale uplne rovnako za to mozu aj samotni remeselnici. Vybrali sa cestou nekvality a cudujem sa im, ze nemaju tolko stavovskej cesti, ktora by im branila evidentne odrbavat na surovinach.
Poviem ti vlastny priklad. Objednal som na dedine tortu. Zarucena referencia, super torty pecie teta v rodinnom dome. Zelal som si vyslovene maslo do kremu, poctive veci. Cokoladova s cokoladovym kremom ma stala 400 Sk (cca 13€). Domov som si doniesol umelohmotny margarin. Samozrejme nato prides, ked oslavenec zareze prvy krat do torty.
Teraz pre porovnanie. Kupoval som rovnaku cokoladovu tortu od Demela v Bratislave. Z poctivej cokolady, poctivej slahacky a poctiveho masla. Stala 12€. Bola sice mensia, ale zjedli sme ju celu a bola nadramec syta, vzhladom k pouzitym surovinam. Cast tej umelej, aj ked vacsej, putovala do kosa.
Toto su tie protiklady a paradoxy…
Preco sa vykaslali na stavovsku cest neviem.
Cast toho som uz popisal vyssie, ale taky spravne drzy clanok z vyrobne so spravne drzymi otazkami by to mohol viac objasnit.
Pre objektivnost aj z viacerych vyrobni.
Ktovie ako sa zatvaria pri cenovej konfrontacii toho co pouzivaju s tym, co by mali pouzivat?
A ta prihoda s tou tortou…to uz naozaj nema obdobu.
To je uz cista drzost a ziskuchtivost.
Robit torty mam ako zabavku a relax, ale umelinu som este nepouzil ani pre cudzieho cloveka.
Ked sa uz pracovne tulate po stravovacich podnikoch, mohli by ste do clankov povinne zakomponovat aj ponuku cukroviniek v tom ktorom navstivenom podniku-meste. Velkost, chut, kvalitu, cenu…popri tej „povinnej“ kave by to bolo fajn. Ved co je kava bez sladkosti?
Neviem ci pomoze viac osvety, ale za pokus to stoji.
Ja sa vratim konkretne k tym cukrarnam: som odchovana na babkinych fantastickych zakuskoch, pouzivala zasadne maslo. Moja mama, ktora sa ucila piect od nej, takisto. Bolo nepredstavitelne dat do tortoveho kremu lacny umely margarin. A podotykam, ze rozhodne nepatrili k bohatej vrstve, naopak. Ale ked sa pieklo, tak z kvalitnych surovin. Prave preto, ze mam chut echtovnych surovin v kolacoch zazitu odmalicka, akukolvek lacnu nahrazku vacsinou ihned badam a skratka, nie je to ono. Dlho som nevedela pochopit, ze niektorym ludom tie zakusky, ktore konzumuju v sucasnych slovenskych cukrarnach, normalne chutia. Este aj pochvalia. Ale oni nepoznaju rozdiel. Aj doma pouzivaju margariny, z generacie na generaciu, hadam odkedy su tieto veci na trhu. Umelina nikdy nenahradi poctivy povodny produkt. Preto dnes uz takmer nechodim do cukrarni…ale v HU nevynecham nikdy :)
Lacné? V meste kde žijem je pár „cukrárni“. Ale nemám pocit, že sú extrémne lacné. Koláč 1.45€, káva 1.50€ – a pri tom sú to totálne sračky (sorry za výraz). Koláč čistý margarín, káva .. voda. A furt majú plno. A ja pritom nechcem žiadne pekárske zázraky. Iba klasický makovník, štrúdeľ, dobošku, krémeš.. čo chutia ako štrúdeľ, doboška, makovník… tak neviem. Ale tu podľa mňa chýba osveta, osveta, sveta… To co rozbehol Pohlreich v Česku… možno to raz príde aj k nám. Že ľudia si za svoje peniaz budú pýtať skutočné veci..a nie náhrady :)
Myslim, ze vsetci, co su na tejto stranke v to dufaju! ;-)
Vyborna reportaz, kde najdem dalsie?
Katarína, onedlho pridu dalsie clanky aj reportaz zo Schlosshofu, z Vianocnych trhov.
Kto bol v Szegede, a nenavstivil rybarsku csardu Kiskőrössy a nedal si tam halaszle, ako keby v Szegede nebol :-) http://www.kiskorossyhalaszcsarda.hu/
Dalsiu navstevu odporucam zaciatkom septembra, na tradicny Szegedsky Halaszle festival http://www.halfesztival.hu/ (zatial su tam este stare informacie, treba odsledovat dakedy v lete).
Vyborna reportaz, plus bonus za kontakt so slovenskou mensinou.
Takze termin tradicneho rybieho festivalu v Szegede je stanoveny, 31.8. – 2.9.
http://www.halfesztival.hu/
Uz iba 2 tyzdne :-)
Nabudúce v Nadlaku musíte ochutnať nadlackú klobásu s domácim syrom. Delikátne!