Varené kvety, pražený koreň a listy v šaláte, to všetko z púpavy

Púpava je vraj burina a nepriateľ. To by sa najprv musela volať inak ako lekárska, každá jej časť je totiž liečivá. Robí sa z nej víno, sirup, med, šaláty aj kávovina.

Vždy na jar, ešte pred prvým kosením, sa zvyknem pustiť do púpavy. Starým nožom ju povyrezávam zo zeme a mladé listy dám do šalátu. Ak sú trochu horké, obarím ich horúcim maslom. Namýšlal som si, aká dobrá alternatíva k rukole mi to rastie pod oknami. To som ešte netušil, koľko dobrého odhadzujem preč.

Púpava lekárska (Taraxacum officinale) patrí medzi čakankovité. Aj keď ju záhradkári považujú za burinu, každá jej časť je liečivá. Najviac pomáha žlčníku a pečeni. Listy sa zbierajú pred kvitnutím, koreň zasa na jar alebo na jeseň. Rastlina obsahuje vitamín C a B2, tiež železo a vápnik. Dobre detoxikuje a čistí krv. Z kvetov sa robí víno, sirup a med. Z pukov sa dokonca robí náhrada kapari. A že sa dajú korene pražiť a piť ako kávovina vedeli aj severoamerický indiáni. Spomenul som, že je to čakankovitá rastlina, takže k cigorke naozaj nemá ďaleko.

Púpavový sirup

Ako prvé som sa pustil do sirupu. Dá sa použiť ako sladidlo do čajov alebo ako náhrada cukru. Recept je pomerne jednoduchý, ale trochu náročnejší na čas.

Nazbierajte asi 200 kvetov a odstrihnite im spodnú zelenú časť. Vlastne som to robil naopak. Kvet som chytil za spodok a nožnicami odstrihol lupene aj s peľom. Takto načistené kvety dajte do hrnca s litrom studenej vody a nechajte veľmi pomaly zohrievať. Keď prevrú, odstavte z plameňa, nechajte vychladnúť a stáť cez noc. Na druhý deň ich prelejte cez čistú handru alebo gázu a rukou z nich vytlačte všetku tekutinu.

Ku šťave pridajte kilo cukru a ošúpané pokrájané citróny. Opäť na sporák a najmenší plameň. Miešajte a zahrievajte, aby sirup začal hustnúť. Už neprevárajte. Konečnú hustotu zistíte, až keď sirup necháte vychladnúť. Ak bude sirup príliš hustý, časom by začal krištalizovať. Spravíte ho riedky a pokazí sa. Postup s ohrievaním a ochladzovaním opakujte, kým nie je akurát. Samozrejme môžete pridať cukor alebo vodu, podľa toho, čo si žiada. Hotový sirup chutí tak trochu ako med.

Ideálne použitie sirupu je do letnej malinovky. Pridajte k nemu studenú vodu, šťavu z jedného citróna a môžete šáliť hostí, že podávate domáci broskyňový ľadový čaj. Veľmi osviežujúce, ale zároveň to aj prevetrá ladviny. Púpava je totiž močopudná.

Púpavová „káva“

Predtým, než začnete vytrhávať zo zeme celé púpavy, by ste mali vedieť jedno. Vďaka neoficiálnemu statusu buriny sa jej darí dobre takmer všade. To v preklade znamená aj v zamorených oblastiach. Nezbierajte ju teda na pôde, ktorá by mohla byť znečistená.

Do praženia sa môžete pustiť rôznymi spôsobmi. Napríklad úplne trampským, na kempingovom variči uprostred divočiny, alebo slušne, v rúre či na panvici.

Púpavu obrežte kolom dokola nožom a opatrne sa ju pokúste vytiahnuť s celým koreňom. Ten očistite od zeminy, odrežte a poriadne opláchnite pod vodou. Možno bude treba, aby ste ho jemne oškrabali nožom. Čisté korene osušte, pokrájajte na menšie časti a dajte na 2 hodiny sušiť do rúry. Používam teplovzdušný ventilátor a teplotu 40-50°C.

Do praženia sa môžete pustiť rôznymi spôsobmi. Napríklad úplne trampským, na kempingovom variči uprostred divočiny, alebo slušne, v rúre či na panvici. Ja som si vybral najprv pomalé sušene a citlivý prístup. Vezmite teda nerezovú panvicu, nechajte ju trochu rozohriať a hoďte na ňu usušené púpavové korene.

S panvicou treba tu a tam potriasať, aby sa zmes upražila rovnomerne a nezhorela. Trvalo asi 5 minút na strednom plameni, keď začali korene strašne príjemne voňať. Neviem to presne identifikovať, ale bola to sladkastá vôňa, ktorá vzbudzovala chuť do jedla.

Poznačený pražením kávy som chcel dosiahnuť silnejšiu chuť, tak som vrtel panvicou na sporáku dobrých 10 minút. Čo sa neskôr ukázalo ako nie príliš dobrý nápad. Každopádne, keď už máte pocit, že korene sú dostatočne suché a praskajú pri rozpučení v mažiari, ste blízko.

Hotové korene púpavy podrvte v mažiari, mlynčeku alebo hoci aj medzi dvoma kameňmi. Prášok dajte do hrnčeka, zalejte studenou vodou a na malom ohni nechajte pomaly zovrieť. Množstvá vám neprezradím, pretože závisia od stupňa praženia aj vašej chuti.

Najviac mi chutila čistá. Veľmi silno pripomínala klasickú Cigorku, len v jemnejšom prevedení. Osladená, ako inak púpavovým sirupom, bola nič moc. Ale sladená a s mliekom bola celkom chutná. Ako pri všetkých čakankovitých, aj tu sa ale pripravte na trocha trpkosti a horkosti. Môžu zato horčiny a triesloviny.

A čo vy? Jedli alebo pili ste už niekedy púpavu?