Ako sa voľakedy lisoval olej

Nedávno sa v Nitre skončila výstava Agrokomplex. V rámci nej bolo otvorené aj Slovenské poľnohospodárske múzeum s rôznymi prevádzkami. Napríklad stará lisovňa oleja. Rodina Jozefa Piroša zo Žirian darovala už dávno múzeu takmer 160 rokov starý drevený lis. V Žiranoch fungoval niekedy do roku 1954, potom trh zaplavili lacné, priemyselne vyrábané repkové a slnečnicové oleje.

Našťastie nezostalo len pri tom darovaní, ale rodina každý rok na výstave predvádza fungovanie tohoto lisu a udržuje tradíciu svojho pradeda. Od babky (dcéry pôvodného majiteľa lisu) až po vnučky. Lis samotný, sú vlastne obrovské drevené kliešte, ktoré sa na jednej strane sťahujú závitom a na strane druhej lisujú pomleté konopné alebo repkové semiačka. V miestnosti s hlinenou podlahou je aj drevené korýtko a malý sporák so železnou platňou. Semená sa naprv podrvia, namáčajú vo vode, aby sa následne ohriali. Babka na sporáku obratne prehrabuje špachtlami celú masu. Tá sa ručne natlačí do železného valca, zmestí sa doň asi 5 kg semien. Potom začne tá zaujímavejšia časť práce, dvaja chlapi roztočia koleso a závitom začnú uťahovať celý kolos. Koleso na hodinu zašprajcujú bakuľou o strop a nechajú vytekať olej. Z 5 kg semien sa dá takto vyťažiť zhruba 5-7 dcl oleja, v závislosti od použitej suroviny.

V celej miestnosti sa mieša vôňa zohrievaných zŕn zo sporáka, vôňa starého dreva a samozrejme aj vôňa vylisovaného oleja.

Po dokončení lisovania sa z valca vyklopí „pagáč“. Zopár návštevníkov mu okamžite nájde využitie ako pelety do pece. Pôvodne sa však namáčal a dával dobytku ako forma extra výživy. V celej miestnosti sa mieša vôňa zohrievaných z≈ïn zo sporáka, vôňa starého dreva a samozrejme aj vôňa vylisovaného oleja.

Pristaví sa pri nás babka, vypytujeme sa jej na detaily lisu. Spomenula si, že pred desiatimi rokmi, takto isto na výstave, predvádzali výrobu, keď sa im zasekol stroj a nebolo toho chlapa, ktorý by s ním pohol. Keď sa o pol hodinu konečne sám uvoľnil, prišla rodine správa, že im práve po chorobe zomrel pradedko, pán Piroš. Babke ešte aj teraz vyhŕknu do očí slzy.

Ak sa teda vybrať na Agrokomplex, tak si radšej prešľapať celkom dozadu k múzeu, k podobným atrakciám. Mimo lisu je tu zastávka malej parnej železničky, vozenie sa na starých traktoroch po poli, behá tu aj starý parný valec. Neďaleko lisovne ešte minulý rok piekli posúchy. Tento rok po nich zľahla zem. V stánkoch, ktoré boli vedľa sa viac ľudí pýtalo práve na tie posúchy, ako na samotné produkty tých stánkov. K rýchlemu občerstveniu a ostatným detailom sa vyjadrovať ani nebudem, pôvodne honosná výstava je dnes sprostým blším trhom, ktorý každý rok upadá na kvalite, návštevnosti aj počte výstavných dní. Chvala bohu za to málo, čo zostalo.

Lisovňa je umiestnená v Slovenskom poľnohospodárskom múzeu v Nitre.

Pozrite si fotogalériu celého procesu lisovania: