Vyšportované svinky, reštaurácia aj domáce produkty kúsok od Milána

Milý Ježiško,

ešte stále som neprišla na to, či Ťa mam volať po našom „Ježiško“ alebo či Ťa nazývať po taliansky – Babbo Natale. Rozhodne však už viem, čo si tento rok budem želať od Teba pod stromček. O tomto darčeku premýšľam poriadne dlho – vlastne odkedy som sa tu ocitla. Tento rok si pod stromček prosím… pekne prosím… väčší žalúdok. Po prečítaní nasledujúcich riadkov určite i Ty pochopíš, že vlastniť žalúdkok aspoň strednej veľkosti je v Taliansku nevyhnutnosť.

Dnes som radšej ani neraňajkovala. Poľná cesta nás vedie asi 30 km od Milána. Čudujem sa, že navigácia s ňou problém nemá… a ja mám pocit, že som doma, na Slovensku a smerujem na naše mieste družstvo.

A naozaj. Vítajú nás prasce – v luxusnom výbehu. Rovno by tu mohli usporadúvať prasačie dostihy. Okrem toho sme tu objavili aj ich divokých bratrancov – diviakov a „mliečne“ kravy. Cestou vysvetľujem svojmu Talianovi, že v slovenčine sa množné číslo od prasaťa povie „prasce“ alebo „prasatá“ (absolútne tomu nechápe) a pri pohľade na vyšportované svinky sa vo mne začína ozývať hlad. Ľúto mi ich veru nebude!

Majitelia reštiky nám navrhnú dať si „aperitivo“ (teda drink a niečo malé pod zub) v mini útulnej kaviarni. Zároveň si tu môžete zakúpiť ich domáce výrobky ako syry, salámy, džemy, múky, kozmetiku, či obilniny – jednoducho všetko, čo sa na statku dopestuje a dorobí.

A už sa premiestňujeme do hlavnej budovy. Júúúj, to je teplúčko. V predsieni sa nachádza obrovský krb s pohodlnými kreslami. Na prízemí sa koná svadobná hostina. My vstupujeme do miestnosti na poschodí – s drevenými trámami, sem tam vytŕčajúcimi červenými tehlami, starými skriňami.

Vec, ktorú nechápem, je delenie talianskej spoločnosti v reštauráciách na mužskú a ženskú časť. Napriek tomu že vidíte Talianov bozkávať sa, objímať sa v metre, na ulici, v obchode, vyznávanie lásky a prejavovanie si náklonnosti pri spoločných večeriach je „zakázané“. Často krát nájdete stoly, kde na jednej strane sedia muži a na opačnom konci ženy s deťmi. A muži sa potom delia na interistov a milanistov :).

Stôl je plný ešte sme ani nezačali jesť. Denné menu je napísané na hnedom neopracovaneom papieri – všetko v súlade s prírodou.

Začíname predjedlom

Sacchetto del pane Casereccio –Vrecúško s domácim chlebom. Skôr s maličkými chlebíkmi s kusami vlašských orechov. Naaranžované v papierovom vrecúšku. Perlivá a neperlivá voda nastajlované so štítkom výrobcu. Spolu s vínom San Colombano, ktoré ako jediné víno produkované v oblasti Milána je vlastníkom značky DOC -Denominazione di Origine Controllata (kontrolovaná destinácia pôvodu).

Tagliere di salumi del giorno – nakrájané salámy ako coppa, bresaola,..
Schiacciata di Fagioli Borlotti – niečo ako „drvená“ fazuľa.
Strúdel con ricotta e Zucca – štrúdľa s ricottou a tekvicou.
Crema di Zola Aromatizzata – krém s gorgonzolou.
Crocchette di Patate su Fonduta di Taleggio – zemiakové krokety s fondue so syrom Taleggio.
Lardo Pestato Aromatizzato con Miele e Nocciole – bôčik s medom a orechmi – na prekvapenie celkom jedlé.

Cotechino e Sanguinaccio con Pure di Patate e Verdure – pripomínajú naše zabíjačkové výrobky, podávané so zemiako-zeleninovým pyré. Cotechino je druh klobásy, ktorá sa varí dlho a pri nízkych teplotách. Na výrobu sa používa bravčové mäso, koža a tuk. Toto jedlo sa tradične konzumuje v prvý deň roka spolu so šošovicou. Veľkosť sa pohybuje od niekoľko sto gramov (a má tvar klobásy) až po pól kila (veľkosť salámy).

Sanguinaccio je krvavá klobása a podľa regiónu sa do nej pridávajú ďalšie prísady (ricotta, víno, bylinky,…) alebo sa pripravuje v podobe pudingu. Obe tieto lahôdky sú podávané najmä v zime, či v severnejších oblastiach Talianska.

Nakladám si len tak decentne. Už sa poznám. Čašníci vymieňajú taniere po každom jedle a prinášajú jednotlivé chody vo väčších miskách pre 5-6 ľudí. Môžete si naložiť koľko chcete. Avšak i tak polovicu odnášajú naspäť do kuchyne…

Primo piatto

Risotto con Salsiccia, Cavolo Nero e Zafferano – rizoto s klobásou, kelom a šafránom.

Ide o vylepšený recept milánskeho rizota. A chutí fantasticky! Ešte i teraz po pár dňoch mám naň strašnú chuť. Rozhodne z celého menu vyhráva prvé miesto. Mňam.

Pizzoccheri di Farina di Segale alla Caremma – Pizzoccheri sú krátke tagliatelle, ploché rovné cestoviny, vyrábané z pohánkovej a pšeničnej múky. Podľa klasických receptov sa varia vo vode spolu s listovou zeleninou (obyčajne kapustou) a zemiakmi. Uvarená zmes sa dochutí syrom Valtellina Casera a posype strúhaným parmezánom či syrom Grana Padano. Nakoniec sa zaleje maslom, v ktorom bola zľahka osmažená šalvia a cesnak. Vznikne z toho pekný mix, ktorý mne osobne nie je veľmi po chuti.

A všimnite si všade čerstvé bylinky ;).

Secondo piatto

Stufato di Manzo di Fassona Piemontese BIO – dusené hovädzie (tu hádam postačí foto).

Polenta Integrale Macinata a Pietra – ach, naša známa polenta. Mnohí Taliani sa idú po nej utĺcť. Mne pripomína babkinu „kalaficu“, ako nazývala praženicu s cesnakom, kyslou smotanou a krupicou (samozrejme kalafica nad polentou víťazí na plnej čiare). Polenta bola v minulosti jedlom chudobných. Zvykla sa variť v medenej nádobe aspoň jednu hodinu. Je vyrobená zo zmesi vody, obilnej múky (v súčasnosti je najviac používaná kukuričná múka) a soli.

Žalúdky sú už plné, ale s papaním sa ešte neskočilo.

Buffet di Formaggi di Aziende Agricole e Caseifici Locali – bufet s rôznymi druhmi syrov z  miestnych firiem a mliekarní – med a orechy nesmú chýbať.

A teraz to už len zaklincovať zákuskom. Teda rovno dvomi.

Strudel di mele con Chantilly alle mandorle – jablková štrúdľa s Chantilly krémom a mandľami. Zaujímalo ma, čo je krém Chantilly, keď to tak honosne znie. Ide o klasickú šľahačku, ale sladkú.

Crème brûlée –  je vanilkovo–žĺtkový krém, charakteristický chrumkavou karamelovou škrupinkou na povrchu. Tento vynikajúci dezert je servírovaný za studena. Mnoho Talianov si ho zamiena s Crema catalana – katalánsky krém – ktorý je podávaný bez karamelu navrchu a namiesto šľahačky sa na výrobu používa mlieko.

Jupí, kávička kávička. Už na ňu myslím asi tak dve hodiny.

Ako digestivo si klasicky chlapi vyberajú grappu, ženy likéry braulio či limoncello. Meno Braulio je odvodené od hory Braulio, kde sa zbierali bylinky, korene či bobule, z ktorých sa Braulio vyrába.

Limoncello – už ako názov napovedá, sa vyrába z citrónov, resp. ďalších citrusových plodov. Výrazná žltá farba, výrazná chuť. Zamiloval si ho i americký herec Danny DeVito – likér sa produkuje už i pod značkou „Danny DeVito’s Premium Limoncello“.

Caremma ma v službách jasno. Neponúka len kvalitné produkty vlastnej výroby a reštauračné služby. Hneď za rohom nájdete novovybudované spa (áno, na tomto naoko neohrabanom statku!), môžete tu kľudne prespať či stráviť príjemný víkend. Menšie fubalové ihrisko i člnky na splavenie blízkej rieky sú nachystané. Dokonca vám urobia i degustačnú noc pri bazéne.

Domov prichádzame o 6-ej večer – vydržali sme tam päť hodín. Mám pocit, že polovicu času som trávila odfukovaním a zvyšnú polovicu prosením o väčší žalúdok… Už to chce len zvaliť sa do postele ako tie prasiatka a po zvyšok večera piť bylinkový čaj z vlastnej záhradky.

Tak Ježiško, tento rok Ťa čakám v Taliansku. Je Ti dúfam jasné, že väčší žalúdok v tomto prípade nie je žiadny dievčenský rozmar, ale nástroj na prežitie!

Cascina Caremma
Via Cascina Caremma, 2
20080 Besate (MI)
P.IVA 09524320158
www.caremma.com