Vykoštovaný a slnkom nabitý v Strekove (+fotogaléria)

Strekovský festival vína je už veľká a dobre rozbehnutá akcia. Trvá celý víkend, my sme sa tam vybrali v nedeľu. Aj keď sú ľudia po sobote unavení, nedeľa je predsalen príjemnejšia aj kľudnejšia.

Trafiť do Strekova nebol problém. Keď sme vošli do dediny, šípky pri ceste ukazovali správny smer. Pomáhali aj decká, ktoré posedávali pri ceste. Prišli sme k hlavnej bráne a zaparkovali vedľa na poli. Bolo po žatve a kedykoľvek prešlo niekde auto, zdvihlo sa mračno prachu. Naštastie sme mali so sebou veľkú bielu plachu. Prehodili sme ju cez celé auto a zároveň bolo pod tieňom.

Akcia funguje na kombinácii vstupného aj festivalových kupónov. Vstupné bolo 10€ a vínny žetón 0,20€. K tomu degustačný pohár za 1,50€. V cene vstupného je program, sprievodné akcie, someliérsky kurz a ochutnávky. Posledné číslo, degustačná vzorka je 0,5dcl. Za parkovisko sa neplatilo.

Strekovské vinice

V tieni

Keď máte pohár a žetóny, môžete sa pustiť uličkou ochutnávať. Je lemovaná miestnymi hajlochmi, stánkami pozvaných vinárov aj stolmi remeselníkov a bufetov. K tomu jedno veľké a dve menšie pódiá s programom.

Samozrejme, že sme začali vínom. V miestnom vinárstve Molnár sme ochutnali rizling vlašský. Na rozbehnutie dobré, ale chcelo to niečo zaujímavejšie. Pokračovali sme uličkou ďalej a natrafili sme pána v špicatom širáku, ktorý hral na zvláštnych nástrojoch. Predával malé vodné píšťalky, zneli ako keď spieva na jar malý vtáčik. Musel som to kúpiť.

Vinárstvo Molnár

Domáci chlieb

Cestou sme sa dostali ku stánku s miestnymi špecialitami. Mali tam kalkýš, domáci chlieb, kľúčový koláč aj kravský syr s medvedím cesnakom. Chlebu som neodolal a kus som si aj vyškemral so sebou. Bol to ten veľký biely hustý peceň chleba, aké robia v Maďarsku. Nebol suchý, taký akurát. Syr mi tiež chutil.

Ulička sa stočila ďalej okolo ďalšieho pódia a revavo červených stánkov Coca Coly. Uprostred kraja, kde sa šlachtia nové odrody a víno sa pestuje prirodzeným spôsobom to bola vyslovene facka. Našťastie sa cesta opäť zvrtla do tieňa vysokých orechov a bol kľud. Zastavili sme sa pri stánku vinárstva Magula zo Suchej nad Parnou. V stánku mladý Magula, na ochutnanie sme si dali pohárik modrého portugala, ročník 2012. Mladé, chutné a nefiltrované víno, trochu pripomínalo beaujolais.

Vinárstvo Magula

Na rad prišiel hlad. K ruke bola malá piecka a z nej podpecníky. Boli potreté smotanou a posypané červenou paprikou s nakrájanou mladou cibuľkou. Na výber boli dva, so slaninou alebo s klobásou. Čo si vyberie skoro-vegetarián z tejto kombinácie? No predsa klobásu! Pani v stánku sa ma opýtala, ktorý kúsok si prosím. Milé, že vám len tak ledabolo nenaberú hociktorý. Statný kus podpecníka v ruke,  klobásu milovaná decentne upratala a sme mohli okoštovať. Bol trochu suchší, ale inak dobrý. Tento typ jedla musíte vždy vystihnúť vtedy, keď ich vyberajú z pece.

Podpecník

Ku koncu cesty sme sa dostali k poslednému šiatru. Hrala v ňom cigánska kapela. Najprv tak pomaly, plačlivo. Ale postupne hrali veselšie a rezkejšie. Až tak, že polohluchú babku pred nami musel jej syn odviesť, pretože chcela začať tancovať. Všimol som si, že pár ostatných bábätiek, vrátane nášho krpca, sa do hudby celkom započúvalo.

Posledná zastávka bola v malom priestore s farmárskymi produktami. Mak z Jarnej, kozie syry, trvalky a hladkacia zoo pre deti. Vybrali sme sa naspäť a cestou som zobral vo vinárstve Bott Frigyes fľašu rizlingu rýnskeho. Tento rok u nás doma ideme vyslovene v tejto sorte. Ešte som ju neotvoril, padne na oslavu narodených našich priateľov. Zalovil som vo vrecku a našiel posledných 5 žetónov. Spomínali nám, že Chateau Marco má zaujímavé novošlachtence. Ochutnali sme teda červený Dunaj. Dobrý bol a dvíhame palec za odvahu urobiť takéto víno, ale nám skrátka nesadlo.

Záver

Čo som počul, tak toto je prvý ročník, kedy nepršalo. Možno aj preto má festival v materiáloch uvedené, že sa koná za každého počasia. Nie je to bežná vec a oceňujem to.

Akciu podľa mňa organizátori zvládli výborne. Bolo tu dosť personálu aj informácii. Plus pravidelná kyvadlová doprava z Nových Zámkov. Na festival tohoto typu priam nutnosť. Videl som, že sa tu dalo dokonca aj stanovať a mobilné toalety boli prosím pekne porcelánové. Kto degustoval, mohol si opláchnuť pohár alebo ruky v umývadlách s pitnou vodou. Super, všetky palce hore.

Výber vinárov aj stánkov veľa komentárov nepotrebuje. Rozumne nakombinované domáce aj hosťujúce vinárstva. Nevidel som tu žiadnu vyslovenú šmelinu a chýbalo mi len trochu viac pôvodného jedla. Ale naozaj len trochu. Mnoho tvárí už poznám, pravidelne a rád kupujem ich potraviny, ale jesť dokola tú istú makovú štrúdlu ma občas nebaví.

Jediná výhrada smeruje ku spomínaným stánkom s Coca Colou. Snažím sa pochopiť, že dobre fungujúca akcia potrebuje rozpočet a sponzori sa dnes zháňajú ťažko. Na gastrofestivale vo veľkom meste som túto značku s istou dávkou zaprenia ochotný tolerovať, ale nie uprostred viníc krásneho kraja. Jediné šťastie, že nebola stále na očiach.

Oceňujem aj snahu spraviť program pre tých, ktorí prídu s deťmi. Vyskúšali sme si to, dá sa to. Napriek tomu nabudúce radšej zavoláme babku na stráženie a urobíme si vínnu romantiku vo dvojici. Samotný areál festivalu je už daný vinárskou uličkou, ale organizátori dobre rozhodili jednotlivé stánky. Rovnomerne pomixovali šiatre, vinárstva aj jedlá. Takže stačilo jednoducho plynúť, ochutnávať a jesť. U mňa tento rok zatiaľ najvydarenejšia gastro akcia.

Ešte len dozrieva

P.S.

Posledná vec, ak sa na akciu vyberiete na budúci rok a budete autom, pribalte si plachtu. V lete sú na poľnom parkovisku mračná prachu a žiaden tieň. Tá plachta prehodená cez auto vás zachráni. Ale nohy si doma aj tak budete musieť umyť…

Tulácke zaprášené nohy

Fotogaléria

Strekovský festival vína
www.strekovin.sk

 

Share on FacebookTweet about this on TwitterPin on PinterestEmail this to someonePrint this page

Komentáre (3)

  1. My sme boli tento rok 3.x, bývame v Búči u p. Karka, čiže absolvujeme v piatok večer degustáciu u neho, v sobotu nás zavezie aj odvezie do Strekova. 1. rok pršalo viac, ale dalo sa aj tak zvládnuť. Vlani len poprchávalo, ale bolo blato z predošlých dažďov. Tento rok hic. Výhodou je, že sú aj stromy pri stánkoch, dá sa aj ukryť pred slnkom. Zvykneme v sobotu byť medzi prvými, netlačíme sa s davmi pri stánkoch, podebatíme s vinármi. A každý rok sa tešíme na kačaciu pečeň :)
    Táto akcia má svoje čaro. Chodievame aj na malokarpatskú vínnu cestu, tá je však o úplne niečom inom. Toto je romantika pur :)
    A skutočne treba vyzdvihnúť veľmi milých ľudí, čisté wc a dostatok vody. Akurát mi vadí, že väčšinou varia veľmi ťažké jedlá, nevhodné ku vínu. Preto tá kačacia pečeň u nás vyhráva (ja viem, tiež ťažké, ale vhodnejšie ku vínu). Neviem si predstaviť, že by som si dala v lete mastný vo veľkom varený guláš alebo klobásy :(
    O rok sme tam zas! Ubytovanie sme si už zarezervovali!

  2. vo vstupnom 10€ je kolko tych vinnych zetonov?alebo vstupne je len vstup 10€ a zetony sa kupuju samostatne?

  3. Jozef Pihrt

    Zetony sa kupuju samostatne. Podla mna je tento model nezmyselny. Zaplatim vstupne a miniem dalsich 30 eur na ochutnavanie. Jedna ochutnavka v priemere 5 zetonov. Potom je to cista komercia. Na vinnu cestu chodim ochutnavat vino a tie, ktore mi chutia aj hned kupim. Z MVC sa vraciam tak s 30 flasami. Tu som si ich odniesol 8, od vinarov, ktori nalievali zadarmo.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.