Návštevu štvrtého najväčšieho rakúskeho mesta ležiaceho na severnom úpätí Álp sme s priateľkou plánovali už dlhšiu dobu. Rezervácia ubytovania prebehla strategicky už v septembri a po zakúpení lístkov na vlak (69€ za spiatočný lístok pre dve osoby)nám ostávalo už len vyraziť. A udialo sa tak minulý piatok v skorých ranných hodinách. Okrem núteného hľadania náhradného miesta, keď polovicu vozňa obsadil školský výlet s miestenkami, cesta prebehla hladko a smutne konštatujem, že môžeme našim rakúskym susedom iba závidieť stupeň využitia i úroveň ich vlakovej dopravy. Ak nechcete cestovať letecky, vlak je v Rakúsku jasná voľba.
Po príchode do Salzburgu sme neveriaco pozerali na ľudí v tričkách a mikinách, ktorí spolu s 15 stupňami Celsia na teplomere narúšali našu predstavu predvianočného alpského mestečka. Nevyviedlo nás to však z miery a pokračovalo sa podľa plánu. Keďže mesto priam oplýva historickými pamiatkami a možnosti kultúrneho vyžitia sú veľké, bojový plán je namieste. Rozhodli sme sa využiť Salzburg kartu (30€ za osobu na 48 hodín), ktorá slúži jednak ako cestovný lístok na dopravu po meste a zároveň umožňuje i bezplatnú návštevu cca päťdesiatich najvýznamnejších turistických atrakcií. Dá sa kúpiť priamo na hlavnej stanici v infocentre, čo sme aj urobili a vyrazili hľadať penzión Helmhof. Po menších peripetiách s miestnou dopravou sa nám ho podarilo nájsť. Majitelia boli príjemní a ochotní, izby čisté a priestranné, raňajky bohaté. Scenériu penziónu dotváral kohút so sliepočkami a starší britský kocúr. Za cenu 130€ pre dve osoby na dve noci i s raňajkami to bol na miestne cenové pomery jednoznačný kauf. Odporúčame, a ak vesmírne sily dajú, určite sa vrátime.
Ihneď po ubytovaní sme zamierili priamo do centra, resp. starého mesta. Večer bol o poznanie chladnejší a blízkosť Álp sa prejavila naplno. I keď sa v meste dajú nájsť architektonické „skvosty“ pripomínajúce Bratislavu, historické centrum je vyslovene pekné a má neopakovateľnú atmosféru. Všetky obchody prísne ladia s historickými budovami a gýčové svetelné tabule či nápisy by ste hľadali pomerne ťažko. Lokálne vianočné trhy už boli v plnom prúde a prebiehali súčasne na niekoľkých námestíčkach. Sortiment bol pestrý a ceny niekedy až absurdne vysoké. Salzburg je všeobecne drahý a po prvýkrát som videl dámsky kabát za 2200 €. Priateľka si ho nekúpila, zato ale ukoristila jablko v tvrdej cukrovej poleve (1,80 €), ktoré bolo veľmi náročné na konzumáciu. Vzala si aj obriu šamrolu (2,50 €), ktorú naopak papala veľmi ľahko.
Biela klobása bola varená, servírovaná v peknom porcelánovom hrnčeku plnom horúcej vody a dopĺňala ju sladšia horčica Händlmaier a praclík z lúhovaného cesta.
Dostatočne nabažení predvianočnej atmosféry sme zamierili do pivárne Raschhofer’s Rossbräu, jednej z dvoch tohto mena v meste. Po rýchlom prieskume jedálneho lístka padla naša voľba na Münchner Weisswurst (5,20 €) pre moju drahú a Würstel (4,90 €) pre mňa. Párky mi obsluha priniesla s gulášovou šťavou a pečivom a boli výborné. Biela klobása bola varená, servírovaná v peknom porcelánovom hrnčeku plnom horúcej vody a dopĺňala ju sladšia horčica Händlmaier a praclík z lúhovaného cesta. Chutili taktiež veľmi dobre. Smäd sme hasili ich vlastným pivom, ktoré je výborné a získalo nejedno ocenenie. Jednalo sa o Helle Weiße (3,70 € za 0,5l) a Rossbräu Spezialbier (3,40 € za 0,5l). Najedení sme pozorovali vkusne zariadený interiér a pochvaľovali nefajčiarsku časť. Príjemné zakončenie prvého dňa.
Po sobotňajších neskorých raňajkách odštartovala našu púť po turistických atrakciách návšteva pevnosti Hohensalzburg. Nahor nás vyviezla pozemná lanovka. Naskytli sa nám nádherné výhľady, z ktorých som bol najmä ja unesený. V priestoroch pevnosti sa nachádza i Marionettenmuseum a Festungsmuseum, z ktorých prvé je múzeom bábkového divadla a druhé zachytáva život a históriu pevnosti. Na nádvorí som neodolal stánku s raclette chlebíkmi (3,00 €) a Ivona ochutnala schneeball. Raclette je druh polotvrdého švajčiarskeho syra, ktorý mi po zahriatí naškriabali (racler – škriabať, stierať)na ražný chlebík so speckom a sušenou pažítkou. V sychravom počasí chutil vynikajúco a živo si k nemu viem predstaviť pohár bieleho vína. Schneeball je akási guľa zlepená z kúskov sladkého cesta a môže byť obohatená rôznym prelivom – nugát, čokoláda, vanilka či kokos. U nás vyhrala klasika – schneeball (2,50€) obalená v škoricovom cukre. V jednoduchosti je krása. Z pevnosti sme išli po svojich a je to veru strmý kopec.
Na úpätí kopca sa nachádza veľmi pekný cintorín s katakombami, ktoré už tak uchvacujúce nie sú. Pobrali sme sa teda po Wolfgangových stopách a navštívili jeho rodný dom, i dom v ktorom v Salzburgu žil. Popri týchto potulkách nám hlad zahnala bosna (3,20€) z Balkan Grillu Walter, čo sú vlastne 2 biele párky obalené v korení s prílohou z cibule, petržlenovej vňate a horčice zapečené v rohlíku. Na vianočných trhoch sme ochutnali tunajšiu veľmi chutnú verziu panini (3,50 €), zloženého zo sedliackeho chleba, sušenej šunky a syra typu ementál. Po návšteve Spielzeugmuseum nám ostalo ešte troška energie na návštevu rodinného hotela Hartlwirt v blízkosti nášho penziónu, v ktorom som si dal výborné consommé s celestínskymi rezancami (3,60 €). Vanilková zmrzlina s horúcimi malinami, ktorú si dala moja pekná spolucestovateľka za moc nestála. Zmrzlina prišla do kontaktu s horúcim prelivom príliš skoro a výsledkom bola polievková konzistencia. Žiadna sláva a ďalší deň za nami.
V nedeľu sme sa naposledy prešli mestom, nakúpili a pozreli si park a záhrady pri zámočku Mirabell. Rozlúčka so Salzburgom prebehla pri čaji v McDonalde. Potom už len vlak a cesta domov. Snáď sa sem ešte vrátime. Ak ste neboli a rozmýšľate, neváhajte. Nie je to síce lacné mesto, no tie peniaze stoja za to.
Fotogaléria
