V Košiciach trochu na kávu, ale hlavne na pivo

Po čase sa ešte raz vrátim do Košíc. Keď som tam nedávno navštívil festival jedla, zostalo mi pár hodín času aj na obehnutie mesta a podnikov.

Poobede v Košiciach som mal niekoľko cieľov. Ochutnať dobrú kávu, dobré pivo a zjesť niečo menšie. Pár podnikov som síce „okoštoval“ už na festivale, ale napriek tomu som ich chcel ísť navštíviť. Popri tom som mal ešte aj vopred pripravený zoznam tipov, tak som bol zvedavý, čo z toho stihnem.

Bol som pešibusom, tak som si na začiatok vybral pre mňa najvzdialenejšie miesto – Bistro Tabačka. Na festivale ma potešili hráškovými špecialitami, takže som si sem prišiel len oddýchnuť a omrknúť. Vnútri bistro-industriál klasika, usadil som sa vonku na terase. Dal som si uhorkovo-mätovú limonádu (2,50€), prišla vo veľkom krčahu. Popri plánovaní som sledoval život okolo. Pri ostatných stoloch práve rozoberali svetový prípadne osobný mier aj problémy typu ktorý-podnik-je-hipsterskejší. Rozumej drahší…

Priestor je pomerne rozsiahly a slúži hlavne kultúrnym účelom – je tu sála, klubové kino, co-working, hostel a niekoľko štúdii. Miestni mi spomínali, že práve piatok večer tam má byť dobrý koncert a následná párty. Súdiac podľa jedla, priestoru a vlastného života vyzerá byť Tabačka fajn miesto.

Tabačka Kulturfabrik
Gorkého 2
Košice
www.tabacka.sk

Na kávu

Keď mi vytrávil festivalový „obed“ a osviežil som sa limonádou, chcel som skočiť na dobrú kávu. Moje zdroje sa zhodovali v jedinom mene – San Domenico na Dominikánskom námestí. Už samotný príchod stojí zato, malé námestie s fungujúcou fontánou má niečo do seba. Podnik má relatívne jednoduchú výzdobu a ponúka vlastné koláče. Káva je 9grams, resp. Costadoro.

Sladké som musel vyskúšať, vybral som si čokoládovú tortu (3,19€) a obyčajné espresso (1,35€). Schválne obyčajné, aby som videl, ako zvládajú svoj najjednoduchší produkt. Netrvalo dlho a objednávka mi pristála na stole. Dezert bol chutný, v kréme bolo cítiť banány a porcia bola akurát sýta. Espressu nemám čo vytknúť, bolo pripravené správne.

Keď som dojedol, očami som blúdil po výzdobe a na tabuľovej stene som našiel odkaz na cappuccino z kávoviny (1,79€). Opýtal som sa čašníčky, ako ho pripravujú a z čoho. Vedela mi povedať, že základ je kávovina a navrchu spenené mlieko, ale pre konkrétne detaily sa musela ísť opýtať k baru. Vrátila sa s odpoveďou, že ide o Caro. Kývol som, že ochutnám. Nasledovala protiotázka, či si prajem navrch kakao alebo škoricu, vybral som si čistú verziu.

Bol som zvedavý, ako sa podnik popasoval s touto alternatívnou ponukou a výsledok ma potešil. Cappuccino robiť vedia a podarilo sa im trafiť aj dobrý pomer mlieka a kávoviny. Presne takto si predstavujem kávovinovú verziu tohoto nápoja, pochutil som si. Dokonca sa im podarilo vyčarovať nejakým spôsobom aj jemný latte art.

Podnik môžem len doporučiť, ponuka koláčov a kávy slušná, personál ústretový a zaškolený. Ako bonus zásuvky pri každom stole (zachránili ma s požičaným tabletom).

San Domenico caffé
Dominikánské námestie 3
04001 Košice
www.sandomenico.sk

V meste a na pivo

Po káve som sa začal prechádzať po centre Košíc a zistil, že mi veľmi pripomína kombináciu Viedne a Budapešti. Široké ulice, lemované radmi urastených stromov, im podľa mňa môžu závidieť podľa mňa všetky veľké slovenské mestá. Druhá vec, ktorá mi udrela do očí, bol život. Piatok o piatej bol stred mesta doslova plný. Nehovorím o partiách mladých, ktorí sa chystajú na večerné žúrovanie. Na Hlavnej ulici sa špacírovali všetky ročníky, od rodín s deťmi až po starších. Čo mohlo, to sedelo na terasách kaviarní. Pripočítajte k tomu katedrálu, malý parčík a fontánu a máte celkom slušný obraz o atmosfére. Bola taká dovolenková, že o tri ulice ďalej mi chýbalo už len mólo a za ním more.

Po celodennom motkaní mi znovu vyhladlo, tak som začal hľadať pasáž, kde vraj robia slušné jedlo do ruky. Našiel som ju rovno cestou na pivo, malé okno v stene, v pasáži na dolnom konci Hlavnej ulice. Ponúka burgre a pár drobností k tomu, obsluhuje priamo majiteľ a vraj si väčšinu vecí pripravuje sám. Dal som si zeleninový wrap (2,20€). Nebol zlý, len kukuricu by som možno zamenil za niečo inakšie.

S pivom to bolo ošemetnejšie. Na kávu sa dá ísť sám, ale na pivo je to aj mne trápne. Už pred cestou do Košíc som debatoval s niektorými miestnymi, tak som na Facebook hodil hlášku, či sa niekomu chce ísť na jedno-dve. Ozval sa Fero Lipták, vlastne, rovno ma pristavil na ulici. Smer jasný, pokhoi. Košice sú známe bujnou domovaričskou scénou a v tejto krčme je jej centrum. Na pípe bol výber zo šiestich špeciálov, skúsil som Gypsy Rouge od kočovného Padre Craft Brews. Nebolo si kde sadnúť, tak sme skončili na schodoch. Ľahucké pivko, šmýkalo sa dolu rýchlo. Keď som dopíjal, vraví mi Fero: „Počuj, tutok vedľa sedí Maroš Hajduk. On navaril pivo, ktoré práve piješ. Poď, zoznámim vás.“ Tak sa aj stalo. Za krátky čas sme nastojáka prebrali kto kde práve otvára pivovar a kde sa čo varí.

V druhom kole išiel Kramah z rakúskeho pivovaru Bevog. Neviem, či to bolo tým, že som bol celý deň patrične rozmlsaný, ale tieto pivné špeciály sú nebezpečná vec. Aj druhý pohár sa šmykol dolu, ani som nevedel ako. Čo vám poviem, stobodová krčma.

pokhoi
Hlavná 20
Košice
www.facebook.com/pokhoikosice

Blížil sa čas odjazdu môjho vlaku, tak sme zbehli na posledné miesto, do Dobrých časov. Podnik bol doslova natrieskaný, bol to tuším prvý vyslovene letný piatok, tak nie sa čo čudovať. 20 píp a pivný lístok dlhý ako ten s jedlom. Pivom som už radšej nechcel pokračovať, lebo som mal cestou domov písať článok a o štvrtej ráno prestupovať Šuranoch. Tak sme si dali jedlo, konkrétne burger s grilovanými šampiňónmi. Keď bolo 10 minút od odchodu môjho rýchlika, ponechal som odjednávku aj s drobnými na Fera a musel utekať. Dodatočne som sa dozvedel, že sa podnik ospravedlnil za zdržanie. Viem to však pochopiť, v kuchyni muselo v ten deň vypuknúť peklo, v uliciach bol hádam každý obyvateľ mesta.

Čo som nestihol

Na zozname som mal napríklad Komi’n. Piváreň s vlastným pivovarom aj reštauráciou. Čo som počul, tak interiér vraj stojí zato, steampunk dovedený do úžasných detailov.
www.kom-in.sk

Z objektívnych príčin som nestihol ani Hostinec. Keď som navštívil Košice ešte len montovali pivovarskú technológiu a prvé pivo navarili teraz, pár dni dozadu. Za podnikom je Peťo Škripko, známy z Camelotu. Čo som počul, tak sa chystá variť ležiak a špeciály, k nim má časom pribudnúť aj hosťovské varenie domovaričov. To všetko v najstaršej budove v Košiciach. Levočský dom z obdobia gotiky je zároveň najstarším hostincom s nepretržitou prevádzkou na Slovensku a podľa nepotvrdených správ aj jednou z najstarších reštaurácii vo svete.
www.pivovarhostinec.sk

Keby som prespal do soboty, mohol som vidieť trhovisko na Dominikánskom námestí. Miestni len krútili hlavou, prečo som neostal o deň skôr.

Bistrá sa v Košiciach ešte len rozbiehajú, ale už je z čoho vyberať. Napríklad Gesto na námestí L. Novomestského 13, počul som čosi o ich dobrých koláčoch.
www.facebook.com/pages/GESTO-cafe-brunch/844922108916617

Ešte raz sa vrátim k pivu. Nebola náhoda, že v nedávnej degustačnej súťaži pív Slovenská pivná korunka bodovali dva košické pivovary, Cassa Brewery a už spomínaný Padre Craft Brews.
www.salonpiva.sk/slovenska-pivna-korunka-2015

Slovíčko brew sa v Košiciach viaže takmer výlučne na pivo a vôbec nie na kávu. Nejaké alternatívne metódy tu budete hľadať naozaj ťažko, brew bar tu prakticky nenájdete. Po návrate som sa dozvedel, že je tu predsalen jeden coffeeshop, Frubia na Hlavnej 25. Najprv predával zrnkovú kávu a čokoládu, ale nedávno začal podávať aj kávu z Aeropressu a Haria V60. Na mlynčekoch striedajú všeličo, zo zahraničných pražiarní až po naše BeanUp či Illimité. Espresso zasa valia z nahej páky.

No nič, bude čo ochutnať nabudúce. Už som to spomínal, Košice majú výbornú atmosféru a stoja za návštevu. A keď budete chcieť ísť na pivo, určite sa o vás niekto miestny postará.

Mapka môjho košického výletu