Vďaka neskutočnej zhode náhod sa moja jeseň niesla v znamení exotiky. Na opačnej strane sveta, blízko majestátneho Madagaskaru sa ukrýva skutočný raj na zemi – Maurícius. Tento večne zelený ostrov obmýva tyrkysové more, ktoré akoby splývalo s rozprávkovou oblohou. V tejto dokonalej, až gýčovej atmosfére ostrova, sa ukrývajú mnohé mestečká – či už tradičnejšie, alebo modernejšie. Ja vás pozývam na trhovisko v hlavnom meste ostrova, Port Louis.
Nečakajte indickú divočinu, ale príjemný kultúrny zážitok. Naša prvá cesta vedie k ovociu a zelenine. Dokonalé vystavené, zvádza k ochutnaniu a k menším nákupom. Vidíme malé sladké banány, obrovské tekvice, tamariny, vanilku (ktorú som si ako vždy zabudla kúpiť), sladké zemiaky i zázvor.
Trhovisko vyúsťuje pri zaujímavom mieste, kde sa predáva drink Alouda. Za 17 rupií (cca 50 centov) si kúpime túto lahôdku aj my. Napriek tomu, že trpím vysokou intoleranciou na laktózu, tento prevažne mliečny drink ma prekvapí. Mix želatiny, vanilkovej zmrzliny, vanilky, drveného ľadu a indickej bazalky Toukmaria, je nanajvýš príjemný a nezaťažujúci žalúdok. Zároveň aj obsluha „podniku“ dodáva miestu výnimočnú atmosféru. Usmiati a veselí, s červenými šiltovkami nás fotia a my si fotíme ich. Vďaka mojej blonďavej priateľke Rebeke, to totiž bola exotická chvíľa pre obe strany.
Poďme ďalej. Moja najobľúbenejšia časť všade na svete – koláčiky. Či už sladké, alebo slané. Na moje potešenie som aj tu objavila vyprážané šošovicové koláčiky, tzv. gateaux Piments s chilli, ale aj bez. Domáci si zvykli na jemnejšie jazýčky rozmaznaných Európanov, a tak skoro všade nájdete dva varianty – „hot“ a „not too hot“. Príjemným prekvapením boli pre mňa aj dezerty. Prevažne piškótové cesto na všetky spôsoby, variácie z lístkového cesta a chuťovky z kandizovaného mlieka a cukru. Dezert za príjemných 13 rupií (cca 0,35 centov). Nakúpené, nasýtené sa vyberáme smerom, ktorý väčšina turistov neodporúča. Ja si ho však ako správne gastro dieťa, nemôžem nechať ujsť. Je to trh s čerstvým mäsom.
Zvonku škaredá budova, kde sieťky na oknách už dávno neplnia svoju funkciu. Napriek tomu, že prichádzame takmer po záverečnej, pach mäsa nás ovalí a dá nám riadnu facku. Náš príchod do toho miesta však znamená pre mnohých predavačov čerstvý vzduch a pozývajú nás aj za pult. Starostlivo poukladané mäsko , vajíčka a pre Európana nie príliš čisté náčinie na prácu. Toto je však pravý Maurícius, toto je miesto, kde domáci nakupujú. Náš nový známy nám pripraví prekvapenie. Z pultu v zadnej časti svojej „predajne“ vytiahne malé živé prekvapenie. Pipinku. Nešťastnicu pohladkáme a zaželáme jej ešte trochu šťastia. Po tomto zážitku som rada, že väčšinu môjho jedálnička tvoria ryby. Tie aspoň nie sú také sympatické.
Aj tento deň sa chýli ku koncu. Odteraz len svet luxusných hotelov, svetoznámych sieti s kuchármi odchovanými v Michelinovských reštauráciách. Ale o tom už nabudúce.
P.S.
Pokiaľ som vás teraz nalákala na typickú Maurícijskú kuchyňu, výborné recepty nájdete na blogu miestnej dámy inspiredtobake.wordpress.com.
Recept na najlepší mliečny drink na svete Alouda, pre rečovo francúzsky zdatných nájdete na cuisine-ilemaurice.fr/boissons/alouda.htm.
A ten kto zas by si zas rád urobil dovolenku na Mauríciu, odporúčam www.mauricius.sk. Vynikajúci servis, na mieru šitý zájazd a česká sprievodkyňa. Absolútna spokojnosť.
