Kanadské pivá z malých nezávislých pivovarov majú zábavné názvy, ale keď sa túlate po správnych krčmách nájdete aj pivné poklady.

Keď ste v Kanade môžete si dať bežné pivá veľkých pivovarov, kde vládne kanadsko-americký gigant Molson Coors, niečo ako u nás holandský Heineken s europivami ako je Bažant alebo Corgoň. Molson kraľuje trhu so značkami ako Canadian (dobre sa predáva domácim, ktorí sú patrioti ale aj turistom, lebo má kanadské listy na obale) prípadne Coors light či Carling, mne však zdajú tieto pivá prišli príliš vodové, bez výraznej chuti a horkosti.

Aby som len nekritizoval veľké pivovary. Molson má vo svojom sortimente aj dobré pivá ako je Creemore springs. To je však malý pivovar, ktorý gigant kúpil. Ten vyrába kvalitný lager a dokonca aj dobré pivo plzeňského typu. Čo ma na kanadských pivách prekvapilo, že majú väčšinou penu, síce menšiu ako naše pivá, ale aspoň nejakú na rozdiel od anglických pív.

Losia hlava či zlomené kánoe

Skoro všade v Ottawe, kde pracujem už skoro rok, nájdete aj pivo značky Moosehead (losia hlava), čo je pivo z  najstaršieho a stále nezávislélo pivovaru v Kanade z provincie New Brunswick. Pivovar, ktorý už dávno nie je lokálny, lebo expandoval aj do USA, varí viacero značiek a druhov piva, mne chutí ich lager. Opäť fajnšmekrov môžu zlákať aj potešiť niektoré iné názvy pív od toho výrobcu ako Cracked Canoe (zlomené kanoe). V tomto pivovare robia aj zázvorové či limetkové pivá, ale keďže nie som ich fanúšik, posúdenie nechám na iných.

V ottawských lokáloch sú rozšírené aj pivá Alexander Keith’s z rovnomenného pivovaru z provincie Nova Scotia či Labatt. Lenže tiež je už súčasťou belgicko-brazískeho-amerického pivného gigantu Anheuser-Busch InBev a tiež nevynikajú výnimočnosťou, podobne ako naše europivá.

Za originálmi treba sliediť

Keď chcete v Kanade skúsiť originalitu choďte do lepších krčiem či skôr barov a reštaurácii kde majú aj iné ako bežné značky. Napríklad Kichesippi je svetlé a tmavé pivo varené v rodinnom pivovare v Ottawe a distribuované zvyčajne iba v baroch a reštauráciách. Je robené tak, aby sa vhodne dopĺňalo s jedlom. Ja som ho náhodou objavil v jednej kaviarni či skôr bistre. Pivo je nazvané podľa ontárijskej rieky, a v indiánskom jazyku to je veľká rieka.

Mill st fľaše

Celkom dobré nepasterizované, ale aj pivá s rôznymi príchuťami má značka Mill street brewery. Majitelia majú sieť krčiem zvyčajne v historických budovách, tu v Ottawe v starom mlyne na spracovanie dreva a v Toronte v historickej štvrti Distillery district, ktorá je naozaj urobená v areály starej destilérky z 19. storočia s krásnymi tehličkovými budovami (kiež by sa naši architekti vedeli inšpirovať).

Pivá v ottawskej krčme v mlyne nájdete 14 rôznych pív od plzeňského typu až po anglické stouty, či organické a belgické pivá. V krčme-pivovare môžete vidieť aj krásne medené varne a máte výhľad na rieku Ottawa.

Keď a nechcete opiť, ale radi by ste vyskúšali čo najviac pív objednajte si si selekciu viacerých mini pív na špeciálnej doštičke. Výber vyzerá dobre a chutí tiež.

Krčma ponúka aj dobré jedlo, ktoré však kvalitou zaostáva za pivom. Nájdete tu bežné krčmové pochutiny ako fish and chips, hamburgery, steaky či kuracie krídelka. Súčasťou podniku je aj obchod s fľašovými pivami či inými suvenírmi ako sú trička či krígle.

Pivný podnik s dobrým jedlom

Keď chcete vedieť kde čapujú dobré pivá pýtajte sa miestnych alebo si kúpte literatúru. Mne pomohla kniha Where to eat in Canada, ktorá má aj odporúčania na miestne krčmy, kde sa dá slušne a dobre najesť. Objavil som tak Wellington gastropub, kde majú okrem dobrých lokálnych pív aj kvalitné jedlo.

Z pív spomeniem Nickle Brook, čo je bezglutánové pivo, z minipivovaru z mestečka Burlington, prípadne ochutnajte Beau’s ‘Festivale’ Altbier z rodinného pivovaru Beau vo Vankleek Hill. Zaujímavý názov má aj pivo Flying Monkey’s z rovnomenného malého pivovaru v meste Barrie. Napokon spomeniem pivo Muskoka ‘Spring Oddity’ Belgian Ale z pivovaru v meste Bracebridge. Všetky tieto pivá majú jedno spoločné. Nešetria pri výrobe piva na surovinách a sú nezávislé, zatiaľ od veľkých značiek. Navyše majú nápady a chuť.

Čo sa týka jedla, tak v gastropube varia nie z bežného menu, ale majú každý deň len jedno menu a vždy čerstvé a iné. Máte na výber z viacerých jedál v troch chodoch a oplatí sa skúšať na slepo. V jedálničku nechýbajú krčmové jedlá, ale aj ryby, cestoviny a jedlá v kombinácii s pivom.

Hodinová krčma

Clocktower, pivo Kolsch

V Ottawe sa oplatí zájsť aj do Clocktower brew pubu, ktorý má 4 krčmy roztrúsené po celej Ottawe. Ich vlajkové pivo má trocha nemecký názov Kölsch, a pivovar to aj priznáva, že si jeho výrobu požičal z nemeckého mesta Köln. Je to klasické pšeničné pivo chutné a horkasté. Ochutnal som ešte lokálne červené pivo. Čašník aj popis piva na pivnom lístku sľuboval chuť karamelu a čokolády, skutočne sa to tam dá cítiť.

Okrem toho si v tejto krčme môžete dať čierne pivo, porter, klasický anglický bitter či pšeničné s jahodovou príchuťou, tie však neobľubujem takže som ich neskúsil. Niekoho môže zaujať aj tekvicové pivo, kde však tekvicu nehľadajte v zložení ale skôr vo farbe.

Kde nájdete českú klasiku

Ak máte radi české pivá ako plzeň či budvar, tie sa tu dajú kúpiť, ale skôr vo fľaši v špeciálnych beer storoch či LCBO obchodoch. (v potravinách alkohol v Ontáriu nekúpite, ale v Quebecu áno). V niektorých podnikoch ako Barryman pub na Bank street nájdete aj čapovaný budvar, i keď tu ho predávajú pod menom Czechvar, zrejme pre súdny spor s americkou značkou Budweiser. Príjemne ma prekvapilo, že ho čapujú do klasického krígla s uškom, čo nie je v Kanade vôbec zvykom. Keď som si ho objednal pri bare, hneď sa ma okolosediaci pýtali čo to pijem a spustila sa debata o pivách v bývalom Československu.

Ak chcete čapované plzeňské pivo z Kanady skúste torontské pivo Steawhisle (zaujímavé meno pre pivo, možno chceli majitelia naznačiť, že po vypití tohto piva môžete vypustiť paru). Pivovar sa tiež pýši, že používa tradičné suroviny, geneticky nemodifikovaný jačmeň a chmeľ. Slovenské pivá som čapované ešte neobjavil, flaškové sa dajú nájsť, ale iba Zlatý bažant pod menom Golden pheasant.

Ceny sú vysoké

Pripravte sa však na to, že kanadské pivá nestoja jedno euro ako pivá na Slovensku. Čapované dostanete v lepších krčmách od 6 dolárov vyššie za veľké pivo a rátať musíte ešte s daňou a sprepitným pre čašníka či barmana, ktoré je bežne od 10 do 15%.

Fotogaléria

Kto je Jozef Ryník?

Jozef pracoval pre Profit, týždeň a Hospodárske noviny, momentálne je zahraničný korešpondent pre WBP Online v Ottawe. K jedlu a káve pričuchol na študíjnom pobyte v Melbourne, kde pracoval ako čašník a barista v talianskej kaviarni. Pre Trend neskôr robil hodnotiteľa hotelov a reštaurácii.

, ,
Jozef Ryník

25 komentárov na
Lokálne mini pivovary fungujú aj v Kanade (+fotogaléria)
Napíš komentár

  1. Milan hovorí:

    Cital som a v podstate aj pocul od kanadanov, ze je tam velmi popularne varenie si piva doma.
    (ak sa tak da nazvat domaca vyroba piva z polotovaru)
    Ako je to tam so surovinami na taku domacu vyrobu? (dostupnost, ceny)
    Je to naozaj take popularne?
    Skusal si aj take piva?
    Craig Tube ma o vareni piva na youtube kopec videi.
    http://www.youtube.com/watch?v=Jt3IGCxu6tk&feature=relmfu

    • dodo hovorí:

      No nerobil som prieskum medzi Kanadanmi ci si doma varia pivo, ale
      jedneho poznam co si vari. Musis mat tolerantnu manyelku lebo to smrdi

      • Martin hovorí:

        Ano, potrebujes tolerantnu polovicku, ale ani by som nepovedal, ze koli smradu. Mne osobne to vonia. Skor by som videl problem v neporiadku, ktory okolo toho moze vzniknut. Tu kvapne, tam kvapne a vsetko to je potom lepkave. Zalezi od skusenosti a zariadenia ake sa pouziva.

      • caco hovorí:

        hlúposť vôbec nič nesmrdí,len je trochu neporiadku a to pár hodín :-))

  2. Vladik hovorí:

    ja som zacal s domacim varenim piva prave z polotovarov ktore ponukaju mnohi vyrobcovia…kamarat ktory ma hospodarstvo mi poskytuje jacmen…ten necham mierne naklicit, potom ho prazim, meliem a varim…rmut chmelim chmelom zo Žatca, vola sa Červenak…pivo kvasim vrchym kvasenim….po vykvaseni davam dextrozu a zatvaram do flias…

  3. Matej hovorí:

    Nemozem si pomoct, mozno trosku rant z mojej strany (ospravedlnenie vopred), ale celkom ma uz stve, ako sa teraz zacalo vo velkom nadavat na velke pivovary. Podla mna maju na trhu priestor vsetci: velki robia pivo pre masy a drzia ceny nizko, minimalne u nas davaju krcmam vycapy, nabytok, slnecniky, markizy a este aj financne investicie. Mali si zas mozu experimentovat s malymi varkami a robit speciality, ktore sa velkym neoplatia. Ak by jedni alebo druhi neexistovali, pivny trh by bol ovela chudobnejsi. To ale neznamena, ze do velkych sa treba navazat len preto, lebo su velki.

    • Viktor Klimo hovorí:

      Mrzi ma jedine. Ze pivo uz nie je o chuti ani o vode z ktorej sa vyraba, ale len a len o reklame. Vyrobne naklady bezneho piva su asi tretina predajnej ceny. Zvysok je reklama a zisk. Cize vo vysledku si uz konzument nekupuje vyrobok pre konkretne kvality vyrobku, ale preto, ze ho oslovuje ta ktora reklama, pripadne akcia.
      Za seba mozem povedat, ze vzdy budem kritizovat, ak sa ludia budu rozhodovat podla externych faktorov a nie podla vlastneho rozumu a vlastnych zmyslov.
      A ten chudobnejsi trh – hm, odstranenie šuntov je podla teba ochudobnenie? ;-)

    • Milan hovorí:

      Matej a kto sa navaza do velkych?
      Nic take v clanku nevidim.

      Kazdy ma na trhu svoje miesto, v tom mas pravdu.
      Uz aj velkym dochadza, ze ked chcu udrzat a pripadne zvysit odbyt, musia ist cestou inej chuti, nefiltrovania, experimentov…
      Na to sa im velmi dobre hodia prave tie male, ktore experimentuju.
      Hoci tie velke, nadnarodne kolosy na to maju podstatne viac prostriedkov, ludi, technologii….
      Nehovoriac o vlastnych restikach, kde by kludne mohli dodavat experimentalne piva a ziskavat tak zakaznicke reakcie z prvej ruky.
      Za posledne desatrocia ale zaspali na vavrinoch a zobudzaju sa az teraz, ked je znizeny dopyt a ludia hladaju nieco nove.
      “Univerzalna” chut piva je uz skor zotrvacnost ako vyhladavana dobrota.

      A ten nabytok a doplnky?
      Nikto ich do toho nenuti.
      Robia to z vlastnej vole a je to v ramci reklamy.
      Dobre pivo sa predava aj bez nej.
      Tu je pekny clanok o malych Slovenskych pivovaroch.
      http://www.etrend.sk/podnikanie-biznis-pribehy/tekute-dedicstvo.html

      Strucne povedane, na velkych sa nadava lebo zaspali dobu, neexperimentuju, nepripravuju sa na zmenu chute zakaznikov….hoci na to maju vsetko potrebne.
      O ich neochote spolupracovat s tymi malymi pivovarmi sa docitas v linknutom clanku.
      Rad by som vedel odpoved, preco nespolupracuju s malymi?
      Su pre nich hrozbou?
      Osobne o tom pochybujem, vidim za tym len snahu o co najvacsi zisk a zabranenie prichodu novych chuti medzi zakaznikov.
      Tym su totiz nuteny robit zmeny v ponuke, technologiach…a to sa odraza na ich zisku.
      Jednym slovom, spravaju sa ako nenazranci.
      Namiesto spoluprace a vyuzivania jej vyhod (vysledky experimentov tych malych, napriklad) sa snazia o monopol.

    • Matej hovorí:

      Milan, Viktor,

      toto je na dlhsiu debatu pri pive a mozno som zareagoval prilis prudko, ale v poslednej dobe toho je nejak vela. Vzhladom na to, ze v jednom z velkych pivovarov robim a vidim, co vsetko sa robi, trochu ma to trapi, ze sa vsetky piva genericky tituluju ako europiva. Napriklad nase maju kazde ine senzoricke vlastnosti, kazde sa robi podla inej receptury, do ziadnych sa nedava ziadna chemia… ale v konecnom dosledku to lud nezaujima, lebo ten ide po cene. A konci to mytom o sunte, ako to Viktor pekne nazval. Netvrdim, ze na trhu nie su zle piva a europiva, ale myslim, ze to nezalezi od velkosti vyrobcu ale od konkretneho piva a surovin, ktore sa nan pouzivaju.

      S tym experimentovanim to nie je take lahke, lebo ked mas ako velky pivovar minimalnu vyrobnu varku 500 HL (cize 50 tisic litrov), trikrat si premyslis, ci urobi experiment, budes riskovat a pripadne budes 45 tisic litrov vylievat do kanala, lebo z experimentu bude leziak toho nespravneho typu, konkretne regalovy. Preto sa aj velke pivovary do experimentovania pustaju az teraz, pod tlakom, a vzdy po dokladnom uvazeni a neskor ako mali vyrobcovia, ktori si pri mensich vyrobnych varkach mozu dovolit viac sa hrat.

      A co sa nabytku a podobne tyka, bohuzial to tiez nie je take ciernobiele. Pivovary si za to samozrejme mozu sami, lebo si krcmarov tak vychovali, ale nova krcma tvoje pivo ani nahodou nezacne capovat, ak jej nedas toto a hento a este aj par velkych bankoviek na ruku. A potom staci, ked pride konkurent a da o par bankoviek viac a cela investicia ide do kanala, lebo – nerobme si iluzie – viac ako polovica vybavenia sa nikdy nevrati. Myslim si, ze je potom aj logicke, ze si velke pivovary svoje investicie brania zmluvne (co pouziva Pivobrana ako argument toho, ze nadnarodni su satani) – rocne idu do vycapnej techniky, nabytku, poharov a dalsich materialov na miesto predaja doslova statisice eur. Komu by sa pacilo, ked potom pride maly pivovar so specialitou a zrazu sa na vycapnej technike do skla za hromadu penazi capuje konkurencna znacka…

      Som sa rozpisal, ale ako vravim, nie je vsetko zlato, co z maleho pivovaru pride. Som presvedceny, ze trh potrebuje vsetko – aj nizku cenu pre masy, aj bezne pivo pre beznych ludi, aj specialitky pre fajnsmekrov. Uff, idem na pivo ;)

    • Matej hovorí:

      Milan, este na temu spoluprace: neviem si to celkom predstavit. Myslim, ze v dnesnej dobe plamenny reci by sa ziadny maly pivovar “nezapredal” nadnarodnemu gigantovi a pre velky pivovar je vyslovene neefektivne nevyuzivat vlastnu technologiu, ktora stoji nemale peniaze a kde maju kontrolu nad postupom a kvalitou. To podla mna nie je nenazranost.

    • Viktor Klimo hovorí:

      Matej: vdaka za rozumne komentare. Neuraz sa prosim, ale mam tu skusenost, ze ludia maju prilis kratku pamat a prilis vela veci sa jednoducho prestalo vyrabat. Zapamatat si chutovy vnem po dlhsiu dobu je taktiez majstrovsto.
      Ked si toto vsetko zosumarizujeme, vyjde nam, ze niekedy ludia obhajuju aktualny stav iba preto, lebo jednoducho nepoznaju nic ine. Lebo nemaju predoslu skusenost a nepamataju si, ako tie veci chutili volakedy. Nie, nehovorim o romantizme a slepote krasnych spomienok, ale o profesionaloch, ktorym tie skusenosti zostali a skratka vedia.
      Viem svoje o jednom konkretnom napoji, kde som videl, ako sa to povodne jednoducho zvalcovalo zo zemou a pokracuje sa uplne inym sposobom, len samozrejme s tonou reklamy.
      Nehovorim, ze toto vsetko je tvoj pripad, ale rovnako tak moze byt. Na dlhu debatu potom je, do akej miery sa ma nejaky produkt inovovat a prerabat, aby sa dal predavat. Alebo skor, ktore produkty by sa nemali nikdy alebo len malicko prerabat. Chapes kam smerujem. Skratka mi vadi chybajuca stavovska hrdost. Mozno ta v tomto zurivom kapitalizme nenakrmi, ale na druhej strane, kam nas tento zurivy kapitalizmus doviedol… ;-) Ako vravim, fakt na dlhu debatu. A samozrejme pri pive.

      Mimochodom, velky vyrobcovia maju tucet moznosti ako experimentovat. Jednoducho tak, ze kupia par malych pivovarov, kde to mozu skusat. Robi to kopa inych firiem, aj v inych sektoroch.

    • Milan hovorí:

      Matej
      Ze si ty ani len necital ten clanok co som ti linkol?
      Velke pivovary nie su ochotne predavat malym pivovarom ani len kvasinky.
      Maly si ich dovazaju z ciech.
      To len napriklad.
      A ze ci sa na tom da postavit spolupraca?
      Jasne ze ano.
      Nikto sa nemusi nikomu zapredat, staci si u maleho pivovaru objednat uvarenie pokusneho piva podla poziadaviek velkeho pivovaru.
      To nie je o zapredani sa.
      Inak sa mi ale nezda, ze by velky koncern nemal malu pokusnu varnu.
      Vsetky vacsie potravinarske firmy maju svoje strediska na vylepsovanie postupov, receptur, tvorenie novych atd.
      V malom meritku, ale kompletne.
      Pracoval som v jednej take “firmicke” a poznam aj jej zavody po Europe.
      A keby si mal nahodou pravdu a nemali by ste to, nemci si na tom daju velmi zalezat a maju na varenie piva aj skolu.
      Stacilo si tam dat objednavku a uvarili by vam…hoci aj segedin ;-)
      No ale to je o chceni a slusnosti.
      Slusne podnikanie na Slovensku je este stale v plienkach.
      Aj s tou vychovou krcmarou mas pravdu.
      Ako si ich naucili, tak si ich teraz maju.
      Zacali ich podplacat zariadenim, peniazmi…doslova ich pokazili.
      To je ale bohuzial celospolocensky problem.
      Krcmar ma mat vlastne vybavenie a capovat to, co chcu ludia a nie to co chce vyrobca piva.
      Uz vidim ako by vyrobcovia pristupili na taku gentelmansku dohodu a krcmarom by uz nic nedavali….haha….dozorna rada, majitelia, zisky, dividendy, pracovne miesta….to by sa naslo vela vyhovoriek preco nie.
      A sme opat pri peniazoch….
      Podla mna by malo mat kazde mesto svoj mestsky pivovar, s prisnym zakazom vyvazat ho za hranice mesta/okresu.
      Bez moznosti odpredania.
      “Kto chce ochutnat, nech pride k nam.”
      Podporilo by to aj turizmus, aj lokalne znacky, aj kvalitu.
      Ak by bolo pivko dobre, este by aj pribudli peniaze do mestskej kasy.
      Ze by na tom koncerny utreli hubu…nevadi, Slovensko a ludia by ziskali.
      A o to ide.
      Ide o ludi a nie o zisky tecuce mimo uzemia Slovenska.
      (cest vynimkam)

    • Matej hovorí:

      Milan, priznavam, necital. Mozno som sa len potreboval ventilovat, lebo cela Pivobrana mi lezie na nervy z ich tvrdenim, ze vsetko, co robia velki, je zle a fuj. Ospravedlnujem sa za to. A mas pravdu, aj velki vyrobcovia maju priestor na experimenty, hovori sa im male trhy :) Preto sa napriklad radler nasej znacky uvadzal ako prvy na Slovensku a potom aj v Cesku, Madarsku atd… Spolupraca velkych a malych ako naznacujes ty, je podla mna utopia, ale napad je to isto dobry, mozno by dokonca aj mal uspech.

      Viktor, casy kupovania dalsich pivovarov su uz prec, piva sa predava stale menej a tym padom je stale menej penazi na akvizicie. V ostatnom s tebou ale uplne suhlasim a mas pravdu, tiez poznam minimalne jednu znacku, o akej hovoris (predpokladam, ze hovorime o tej istej). Som ale rad, ze nastastie stale existuju piva, ktore su take, ake boli pred tymi mnohymi rokmi, ked vznikli. A to aj v ponuke velkych pivovarov.

  4. maroche hovorí:

    v Kanade je toho v pivnom svete ovela viac , len pre zaujimavost odporucam pozriet si stranky Toronto Beer Week pripadne Ontario Craft Brewers /guglit se vyplati /. Daj Boh stastia !

  5. Zaho hovorí:

    Matej, neuraz sa ale proave to, ze robis v nejakom velkom molochu, by ti malo otvorit oci. V SR velke nadnarodne spolocnosti zadupali pivovarnictvo pod zem. Hovoris, ze nepouzivate nic umele a zaroven sa ohanas radlerom? Akym sposobom varite pivo? Nerobite ich nahodou pomocou HGB? Ako mozte na jednom mieste, z tej istej vody, surovin varit x roznych piv? A radler? Co je na nom prirodne? Ak nahodou myslis ZB radler, tak chlape o tom sa nema cenu bavit. Ako moze stat ZB radler dajme tomu 89 centov a pivo ZB 12ka tak isto?! To ze ta mrzi, ze pivobrana zacala nieco robit? Za to co, varite je to stale malo. Nemate ani jedno pivo v portfoliu, ktore si moze hovorit PIVO!

    • Milan hovorí:

      No a je to tu!
      Ostre vyjadrenia…. a co dalej?
      Prevetrate si pluca a nic sa neudeje, vsetko pojde v starych slapajach.
      Nevidim ziadny navrh na spolupracu, spolocne body zaujmov, riesenia vzniknutej situacie a pod.
      Nech mate akukolvek velku pravdu (jeden alebo druhy), jej prezentacia je agresivna a ludia uz maju agresie plne zuby.
      Vali sa na nich z kazdej strany (tv, noviny, radia, spravy…)

      Ked vam tak ide o kvalitu, cize o zakaznika, tak medzi sebou slusne a konstruktivne komunikujte.
      Aj male pivovary dokazu ponuknut velkym nieco cenne, tak isto ako aj velke tym malym.
      So slusnym pristupom ide vsetko.
      Staci aby zacal jeden a rozbehne sa to.
      Len pindat nestaci.

      V 80-tych rokoch som bol par tyzdnov v Mladej Boleslavi na brigade.
      Viete co sa tam dialo?
      V jednej restauracii mali “pivny festival”
      Kazdy den, cely tyzden (7 dni) sa tocilo ine pivo.
      Nie tie notoricky zname, ale pre mna ako Slovaka nezname ceske znacky.
      Jednoducho prehliadka produkcie mensich pivovarov v jednom podniku.
      Bol to bozsky tyzden…..

      Mate problem nieco take zorganizovat v jednom termine vo viacerych mestach?
      Vo vychytenych krcmach a restikach?
      Sirit osvetu, kvalitu, porovnavat medzi sebou, porozpravat sa, podelit sa o skusenosti, problemy….SPOLOCNE A SLUSNE!
      Aj keby sa na zaciatku takejto akcie nepridali velky hraci, co brani tym malym a “pruznym” pivarom s tym zacat?
      Ak je s tym problem, skoda dalsej debaty, dalej sa nepohneme a zostane len pri tych pindoch a priblblych vyjadreniach.
      Zmena sa dosahuje cinmi a aj slusnou diplomaciou.
      (viac much sa chyti na med ako na ocot)

      Pride mi trapne ked sa zaryty Trabantak vysmieva kamionu z toho, ze nedokaze zabrzdit na 4 metroch a neotoci sa na primere 5 metrov.
      Pre kamion je to technicky nemozne, ale ten zas dokaze veci, ktore nedokaze Trabant….
      Taka tupa zabomysia vojna.
      Vacsina malych varicov sa mi zda slusna a za kazdu srandu, preto nechapem tu agresiu.
      Ak to robi len zopar karieristickych kriklunov, tak ich spomedzi seba vyrazte a lady sa pohnu.
      Karieristicky kriklun=agent provokater.
      Nic nevyriesi, neda navrh, riesenie….len nadalej rozdeluje spolocnost, muti vodu a nenapadne si v nej lovi a zabava sa na hadkach, ktore vyvolal.
      Prec s tym!

  6. Matej hovorí:

    Milan, absolutne s tebou suhlasim a uz mi je aj luto, ze som tu takuto ostru debatu spustil. Je mi to luto aj z toho titulu, ze v takejto debate racionalne argumenty neplatia. Paci sa mi predstava spoluprace, hoci sa mi stale zda nerealisticka. Ale aj let rychlejsi ako sa kedysi zdal nerealisticky… Ja sam bohuzial nie som v pozicii, ze by som mohol takyto pristup priamo zmenit, aj ked mozno v piatok taka sanca pride. Tak to vytiahnem a uvidime, co sa stane.

    • Milan hovorí:

      Matej, klobuk dole pred takou slusnou a zmysluplnou reakciou.
      Zakladom je podana ruka a chut spoluracovat.
      Je jasne ze maly varici vas nemozu ohrozit, tak preco s nimi neobchodovat, nerobit spolocne akcie…
      Ked nepredam pivo, tak aspon suroviny na jeho vyrobu.
      Kazdy zisk je dobry.
      Druhej strane to moze pomoct zvysit kvalitu, znizit naklady…
      To by si ale vedenie velkych pivovarov muselo pripustit jednu vec, ze malych nedokazu zlikvidovat a ich zakaznici sa uz nepreorientuju na masovu produkciu.
      Malovarici maju niekedy tiez “za usami” prudkymi vyhlaseniami.
      Je to fakt zamotane a na dlhu debatu.
      Taketo veci je asi naozaj najlepsie robit pri dobrom pivku, osobne a s chladnou hlavou.
      Hoci aj na pivnom festivale.

      Vy ste ruku podali, na rade je druha strana.
      Za seba a zakaznikov dufam ze ju prijme.

      Dakujem za slusnu debatu.

    • Milan hovorí:

      Este som chcel dodat, ze aj ostra debata je dobra.
      Ked je s kym debatovat, obrusia sa hrany a zostane krasny vybruseny diamant.
      Len skoda, ze na Slovensku poniektori mudrlanti namiesto diamantovej brusky uprednostnuju kladivo…..

    • Peter hovorí:

      @Matej: Debata je dobra vec. Sam som pivar, aj domovaric aj mam rad nove chute aj si dam klasicku produkciu. cize v tomto niesom rasista :)

      nejake tie moje postrehy:

      1. pivne festy -> vsimol som si, ze ak je niekde pivny festival, bud je to o velkych pivovaroch alebo o malych pivovaroch. Preco sa to nespaja? Preco sa na festy nepripravy nejake specialne pivo? aspon otestujete chute a mali by ste okamzitu reakciu.

      2. speci piva -> preco napr. Bazant robi na vianoce svoje specialy a pocas roka nic? aleze absolutne nic. v obchodoch je stale to iste, a priznajme si, ze to nieje ziadna slava. aj ked ludia to kupuju, ale mozno by kupovali aj nieco ine ako blaznivy, vid Radler. (aj ked je to malinovka…) napr. Psenicne pivo? s vasim rozpocotom na marketing by to nebol ziaden problem.

      3. capovane piva -> myslim, ze ako pivovar by ste mali namiesto slnecnikov, poharov, podpivnikov, chladniciek a ostatnych, investovat do vycapnych zariadeni a skoleni obsluhy -> je rozdiel mat dobre nacapovane pivo s peknou penou nez bublinkatu vodu bez peny. pohare a slnecniky by mali prist potom.toto je problem pomaly kazdej krcmy, kde nalievaju pivnu vodu namiesto capovania.

      4. cena -> jasne, ze vacsina hlada najnizsie ceny, ale su tu aj ludia, ktori su ochotni dat za malu pintu piva 2-3 eura v krcme, len preto lebo je to pivo dobre, chutne a nezname. co vsetko by ste vedeli vyrobit pri takej cene?

      5. pivo -> to nadvazuje na 4. bod -> vytvorit mozno novu znacku, novy vyrobny postup, ala maly pivovar, ziadne HGB ale naozaj poctive pivo, experimentovat s novymi chutami a prinasat to aspon na tie festy alebo do niektorych vybranych podnikov. Priniest na trh leziak, vyrabany bez HGB, kvaseny 90 dni a z poctiveho sladu a chmelu. a preco stale leziak? preco neskusite novy styl? najpr v malom, potom vo vacsom.

      Bazant nepijem, nikde ho nevedia nacapovat a nieje to prave chut, ktoru by som vyhladaval. Na Saris chodim do 4. cenovej bez podlahy, kde ho jedna stara baba nacapuje na jeden sup a je to najlepsi Saris v meste. Lepsi ako tankovy. Bolo by fajn ak by sa tu rozprudila diskusia alebo ak by aspon tych par slov nevyslo navnivoc. Pekny vikend

    • Matej hovorí:

      Ups, nejak som sa stal hovorcom velkych pivovarov, zda sa. No nic, skusim zmysluplne…

      @Peter: Na Slovensku su tri druhy pivnych akcii:
      - tie, co si organizuju znacky a tie logicky nikoho ineho k sebe nepustia (ak budes robit v meste prezentaciu Mercedesov, tiez nebudes volat aj BMW, aby sa prislo predviest – v tejto kategorii su napriklad dni otvorenych dveri v pivovaroch alebo Bazant na Mlynoch)
      - mestske akcie a mensie festaky, kde je vzdy jeden vyrobca partnerom a je to reklamna dohoda: ty mi das peniaze a ja budem capovat tvoje pivo. V tejto kategorii je napriklad Rock pod Kamenom alebo vselijake vodnicke slavnosti a cojaviemcoeste v mestach. Myslim, ze aj tu je celkom pochopitelne, preco sa znacky nemiesaju
      - pivne festivaly, ktorych je zatial malo ale su, napriklad myslim pred tyzdnom ci dvoma jeden v Kosiciach. Tie organizuju nezavisli organizatori a spotrebitel na nich najde vyber piv od roznych vyrobcov a roznych znaciek. Pivnych fajnsmekrov je na Slovensku zatial pomenej, ale ak bude zaujem, som si isty, ze takychto akcii bude pribudat. A to je dobre, aj v zaujme velkych hracov je, aby ludia nepili vsetko, co je zlte, ale vedeli si vybrat dobre pivo.

      Co sa tyka speci piv, prave to je to, co som pisal vyssie v zmysle, ze mensi si mozu lahsie dovolit experimenty ako vacsi. Kazdy pivovar musi mysliet na ekonomicku stranku veci a u velkeho je ten bod, kedy sa to oplati, vyrazne vyssie. Pivne speciality (cize nie bezne leziaky) tvoria okolo percenta trhu, co je pre financnych riaditelov dokazom, ze ludia by mozno aj kupovali ale nekupuju, takze investiciu do tohoto percenta si kazdy poriadne premysli. Preto sa aj tych pivnych specialov u nas neobjavuje tak vela.

      Vychova krcmarov verzus uplacanie slnecnikmi je dlha debata a ako som uz povedal, tu si pivovary sami mozu za to, ze si ich tak naucili. Videl som vyskumy, ktore vravia, ze zakaznik si nevsima nic nad vyskou oci a napriek tomu jedna z prvych veci, co si od nas kazda krcma pyta, je svetelna reklama na fasadu. Majitelia podnikov si zvykli, ze dostanu od vyrobcov vsetko od stoliciek po oblecenie a nechce sa im do toho investovat (generalizujem, samozrejme, ze existuju svetle vynimky). A ten proces, oducit ich od toho, bude zase nejaku dobu trvat.

      Rovnako ako bude nejaku dobru trvat, kym si velki a mali najdu novu cestu. To ale najprv musia vychladnut pivobranicke vasne, neviem si predstavit, ze by sa napriklad taky kosicky Golem teraz dohodol s Topvarom, ze pre nich bude varit speciality. Som ale presvedceny, ze pivna buducnost je svetla a nemyslim tym svetle euroleziaky ;)

      Fu, grafomanstvo. Idem pozriet do chladnicky, ci tam nemam pivo :)

  7. Milan hovorí:

    Uz len malu poznamku z mojej strany k pivnym festom.
    Kolko priemerne trvaju?
    2-3 dni?
    Zhruba ten vikend.
    Dajme tomu, ze by sa robili akcie v spojeni velkych s malymi pivovarmi.
    Kolko druhov piva by sa tocilo, 10-15-20?
    Pani organizatori, viete si predstavit bezneho cloveka ochutnat narazovo tolko druhov piva?
    A potom sa ho spytat na dake zmysluplne zhodnotenie kvality vypiteho piva?
    Ja veru nie.
    Preto by boli lepsie dlhotrvajuce festy.
    Tych 7 dni by mohlo byt ok.

    A aby som nezabudol, Slovensko nie su len Kosice a Bratislava.
    Nieco take by si zasluzilo kazde aspon okresne mesto.
    Kazde ma totiz daky ten svoj jarmok, trhy, hody…radi by vas tam videli.
    Tento rok uz toho asi vela nestihnete, ale na pripravu na buduci rok by to malo stacit.
    “Nulty” rocnik by mal byt excelentny.
    Nie je nic horsie ako ked je chutne pivo, podchladene a zle nacapovane.
    Teda je…zle nacapovane, podchladene, zle pivo.

    Som velmi zvedavy co sa z toho vykluje?
    Drzim palce.

  8. Milan hovorí:

    Ozaj a ako dopadol Kosicky pivny festival?
    http://kosicepivofest.webnode.sk/
    Bola okolo neho daka vacsia reklama, ci len tak ticho po pesine?
    Aka bola navstevnost, ceny, kvalita piva jedla, sprievodny program, ponuka surovin a technologii pre zacinajucich/pokrocilych domavaricov, literatura, navody, recepty …?
    Dajte dake info, nech je nad cim slintat ;-)

    • Peter hovorí:

      Bol to nulty rocnik a narychlo urobeny. Co sa tyka vyberu piva, mohlo toho byt viac, jedlo bolo take akurat, klobasky, pastety a atmosfera vyborna. plno ludi, dalo by sa povedat ze az prilis vela. pivka vyborne, domovarici boli naj.

      Druhy rocnik uz bude hadam o nieco vacsi. (ak bude:)

  9. Milan hovorí:

    Ale ako sa to pekne rozbehlo.
    Byt doma, nenecham si to ujst.
    A mozno…
    http://restauracie.etrend.sk/restauracie-aktuality/prvy-rocnik-beerfestu.html

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>

Subscribe without commenting