Oplatí sa čítať obaly potravín, napríklad u vajec

Vajcia

Je zaujímavé vidieť, ako v poslednom čase začínajú protestovať slovenskí výrobcovia a potravinári. Rozčuľujú sa mliekari, bryndziari, chovatelia hydiny a najnovšie aj producenti vajec. Hnev je vo väčšine prípadov namierený proti Polsku. Vraj sa sem vozia poľské vajcia nižšej kvality a veľkosti. Problém je samozrejme o niečo komplikovanejší. Preto som išiel rovno po podstate. Vymietol som fúru obchodov a nakúpil tucty vajec.

Takže, kde je problém. EU nariadila všetkým výrobcom zlepšiť kvalitu života chovaných zvierat. Mimo iného aj sliepok. Hovorí sa tomu welfare. Že žijú väčšinou v klietkach a každá má k dispozícii priestor rozmeru hárku A4 je známa vec. Životný priestor je dokonca zakódovaný aj v označení vajec. Každé vajíčko má kód. Prvá číslica označuje metódu chovu, potom nasleduje krajina pôvodu a posledné čísla zasa registračné číslo chovu:

3 – týmto číslom sa značia vajcia z klietkového chovu, 2 – patrí vajciam z podstielkového chovu a 1 – zasa znamená vajcia z voľného výbehu. Nakoniec je tu číslica 0 – označuje vajcia z ekologického chovu, teda známe BIO.

Mimo tohoto viete vyčítať aj kvalitu vajec podľa farby potlače. Ak je červená, ide o kategóriu A, teda čerstvé a triedená vajcia. Modrou sa označujú chladiarenské a konzervované vajcia, ide o kategóriu B. S tými vajíčkami som sa v obchodoch ani nestretol. Napokon je tu ešte tretia kategória C. Takto označená vajcia sú určené na potravinárske a technické spracovanie.

Posledné triedenie je ako u šiat. Teda podľa veľkosti, res. hmotnosti. Ak by ste chceli vajcia prevažovať, potom ide o váhu vrátane škrupiny. Delenie je nasledovné:

Spod 53gMalé
M53g až 62gStredne veľké
L63g až 72gVeľké
XLViac ako 72gExtra veľké

Kde je podľa potravinárov problém

Poľské vajcia vraj klamú vo veľkosti a kvalite. Ako každá kritika, aj tu by chcelo byť konkrétny. Ktorý výrobca? Aká značka? U ktorého predajcu? Tvrdenie som si chcel overiť, tak som nakúpil všetky dostupné vajcia. Všetky, ktoré som do testu kúpil a kontroloval, zodpovedali presne označenej veľkosti. Vraj sa k nám dovážajú hlavne vajcia veľkosti S, ale všetky, ktoré som videl, boli M-kové a väčšie. Aj po prevážení.

Vajíčko veľkosti L

Niektoré vajcia sa predávajú aj v zmiešaných veľkostiach. Tie som premeral tiež. Či náhodou nie je v jednom tucte len jedno L-kové vajíčko a zvyšok menšie M-kové. Ani tu sa obava nepotvrdila. Naopak, gramáž vajec bola väčšinou v hornej polovici hmotnostného rozmedzia. V poľských, českých aj slovenských.

V jednej veci mali so svojou kritikou slovenskí hydinári pravdu. Polské vajcia boli tesne pred dátumom spotreby. Našiel som ich takmer výlučne v sieti Tesco. Zato ich tam mali vo všetkých možných farbách a obaloch.

Kde vidíme problém my

Ako som spomínal na začiatku, výrobcovia vajec sú povinní v rámci welfare zvierat meniť spôsob chovu. Týka sa to špeciálne klietkového chovu, kde nariadenie prikazuje používať tzv. obohatené klietky. Je to o niečo zväčšená klietka, kde má mať navyše sliepka priestor na hrabanie, znášku ale aj bidlo. Na Slovensku zatiaľ na tento spôsob chovu prešla asi polovica fariem. Zmena znamená náklady navyše a vajec sa vraj produkuje nadmieru plus sa dovážajú. Pre porovnanie, ak sme tvrdili, že predtým sliepka žila na priestore hárku A4, čo je 623 cm², v obohatenej klietke je to 750 cm². Brutálny rozdiel…

Farmárske vajcia (poľské)

Kotkodák vajcia (poľské)

Omega-3, ale klietkový chovSituácia sliepok sa možno o niečo zlepší, ale stále budú produkovať vajcia kategórie 3. Klietka je stále klietka, aj keď bude pozlátená. V odkaze vyššie je navyše popísané, že v obohatených klietkach majú sliepky okrem výhod aj vyššiu úmrtnosť, riziko poranení a náchylnosť ku kanibalizmu. Niektorí slovenskí producenti vajec však tým polským nemajú čo vyčítať. Aj oni na obaloch uvádzajú  kadejaké okrasné prívlastky. Spomeniem len zopár: Farmárske vajcia, Gurmánske vajcia, Cereálne vajcia (sliepky kŕmené cereáliami), Výberové vajcia alebo Omega-3 (vajcia so zvýšeným obsahom tejto látky). Obal je často z recyklovaného kartónu, na ňom obrázky prírody. Jeden by si mohol myslieť, že kupuje pomaly bio vajcia. Rovno od milej babičky z Plavých Vozokan. Paninko, dejte si radšik okuláre a kuknyte poránne tutok na ty malé písmenká. Všetky spomínané sú totiž klietkové vajcia. Ako polské, tak aj slovenské. Mierne povedané, je to zavádzanie spotrebiteľa ľúbivým obalom.

Cereálne vajcia (klietkové)

Krásne žlté vajcia dnes nie je problém urobiť. Sliepkam dáte kukuricu a budú takmer oranžové. Mnohé z tvrdení na obaloch ale bežný konzument nemá ako skontrolovať. Výživové hodnoty si bez labáku doma jednoducho nezistíte. Vďaka letu a bohatej úrode ovocia som však urobil dva jednoduché testy. Porovnával som farbu a konzistenciu vyklopených vajec a tiež som ich jednoducho konzumoval. Aby sa dalo dospieť k ako-tak merateľnému výsledku, piekol som tiež niekoľko týždňov ovocnú bublaninu. Snažil som sa dodržať čo najviac vyrovnané podmienky. Teda rovnako čerstvé vajcia, vždy s rovnakou múkou, presným pomerom surovín a rovnakou dĺžkou pečenia, prípadne šlahania snehu.

Klietkové vajíčka boli vždy svetlejšie a to aj v prípade, že išlo o špeciálne vajcia.

Vyšlo mi z toho jediné. Môžu sliepky kŕmiť hoci aj kozmickou stravou, pokiaľ sú z klietkového chovu, nikdy nebol výsledok taký chutný, ako keď som použil tie z podstieľkového chovu alebo voľného výbehu. Klietkové vajíčka boli vždy svetlejšie a to aj v prípade, že išlo o špeciálne vajcia.

Ak chcete vizuálny príklad, dávam na porovnanie dve rôzne vajcia. Obe sú z klietkového chovu, jedno je obyčajné a druhé obohatené o omega-3. Uhádnete, ktoré je ktoré? ;-)

Poznáte rozdiel?

Ďalšie zaujímavé zistenie bolo, že jednotliví producenti majú na trhu viac druhov vajec. Napríklad Ovogal Farm. Vyrába už spomínané Cereálne vajcia (klietkové) a Omega-3 (klietkové), ale tiež Krásne žlté podstieľkové. Práve pri tomto výrobcovi mi ako najchutnejšie vyšli tie podstieľkové. Navyše sedelo aj ich označenie, skutočne mali nádhernú farbu.

Ovogal - krásne žlté vajcia z podstieľkového chovu

Že sa dajú rôzne cereálne a omega-3 vajcia urobiť aj lepšie, dokazuje napríklad producent Begokon. Tieto špeciálne vajcia robí v podstieľkovom chove. Navyše má v ponuke aj vajcia z voľného a ekologického bio chovu. Begokon vyrába aj najrozšírenejšiu značku podstieľkových vajec – Babičkine vajcia. Našiel som ich vo väčšine obchodov a supermarketov.

Gazdovské podstieľkové vajcia

Výsledok?

Jednoduchý. Polské vajcia majú naozaj problém s imidžom aj čerstvosťou. A klietka vždy zostane len klietkou. Pokiaľ chcete kvalitu, choďte minimálne po podstieľkových a od slovenského výrobcu. Máme u nás aj kvalitných. A hádam vám nemusím pripomínať, že sa nemusíte hanbiť v obchode otvoriť balenie a skontrolovať kód priamo na vajci. Aj keď ten obal hlučne praská. Len tak hádzať veci do košíka jednoducho nie je dobrá stratégia na ceste za lepším jedlom.

A mimochodom… prečo naši výrobcovia vo všeobecnosti začnú nahlas vykrikovať až keď je naozaj zle? To si svoje kvalitné výrobky držia v zálohe na horšie časy?

P.S.

O vajciach spísal celkom slušný článok aj foodissimo. Mrknite ho. A k hádanke vyššie – omega-3 vajíčko je to vľavo.

Share on FacebookTweet about this on TwitterPin on PinterestEmail this to someonePrint this page

Komentáre (37)

  1. Lubo Lukac

    Po dlhek dobe keden dobry a objektivny komentar, skoda , ze je o vajciach v politike a v ekenomike by sa taketo komentare zisli viac!!!

  2. Záver, ako si ho napísal to presne vystihuje. Naši producenti sa vždy vedia ozvať, až keď horí „pod zadkom“. Čo by sa im stalo, keby si dali dokopy nejakú rešerš podobnú tej tvojej a začali svojich potenciálnych zákazníkov trochu vzdelávať? Namiesto toho sa vyberú cestou zavádzania, pretláčajú svoje produkty cez naničhodnú reklamu, obaly, namiesto toho, aby vyzdvihli kvalitu produktu, so zákazníkom mali seberovný vzťah.

    Firmy a producenti by mohli začať byť viac v spojení so zákazníkom, nie byť rozdelení na 2 tábory – producent, podľa ktorého zákazník je len zdrojom matieriálneho úspechu, takto to funguje už dlhú dobu, načo niečo meniť a na strane druhej zákazník, ktorý už aj tak ráta s tým, že niečo nie je kosher, ale nejako sa s tým už vyrovná, pofrfle, ale aj tak zoberie, čo je, v najlepšom prípade tú najlacnejšiu alternatívu.

    Nejako sa z nás vytratila ctižiadostivosť a zdrává prieberčivosť. Naše pohodlie vyhráva nad zdravým rozumom, občas :)

  3. Miro Ba

    a pre toto moc nemusim polsko…pretoze vsetko shitia a clovek sa potom daco boji kupit aby to nahodou nebolo polske

    1. miro si si aj precital clanok? pochybujem ze polske klietkove vajcia su horsie ako slovenske klietkove. to ze ich sem slovenski distributori dovazaju tesne pred spotrebou… no slovensky zakaznik dostava to co chce.

    2. že poliaci niečo „shitia“ je tiež len obchodný spôsob ako na trhu uspieť. Kým bude dopyt orientovaný primárne na cenu, majú šancu uspieť. Ak bude dopyt vyžadovať kvalitu, tak sa rýchlo prispôsobia. Robia to, čo si myslia že im prinesie väčší/rýchlejší obchodný úspech.

    3. Jozef: presne tak, tie polske vajcia sa casto triedia tu. Cize dovazame si ich sami…

  4. Miro Ba

    no to je mozne ale mam aj taku skusenost ze dom si objednal normalne tovar ktory mal byt original prvovyroba (nemyslim teraz potraviny) a nakoniec to bol daky polsky sunt ktory som musel aj tak vymenit…pomaly sa bojim nakupovat cez eshop aby mi zas nedoslo daco polske, co predajca nakupi za lacno

  5. Vajcia kategorie 1- volny vybeh,,, kde si ich kupil konkretne? a nazov? dakujem

    1. Inac velmi dobry clanok..THX

    2. Chce to zorganizovat silnu kampan „Kupujte vajicka z dvora“. Hoci aj s internetovym zazemim, kde by sa parovali zaujemcovia o domace vajicka z miest a ti co ich na vidieku ponukaju. Ak by zaujem o ne vzrastol, opat by to na vidieku zacalo kotkodakat a kikirikat ako kedysi. Chov kur na vajicka je rentabilny a mame taku legislativu, ktora umoznuje bez zivnosti predavat nezanedbatelny objem vajicok bez toho, aby sa clovek trapil agendou.

      O tabulky s napisom „noclegi“ a „zimmer frei“ nudza nie je. Videl si vsak niekde napis „cerstve domace vajicka“? Chce to opriet sa do toho a casom mozno podporit med a ine komodity.

      Mali by sme dokazat vyuzit to, ze kazda mestska aglomeracia je obklopena vidiekom, ktory dokaze produkovat kvalitne a lacne suroviny pre ludi z mesta, co si to v betonovej kralikarni na balkone dovolit nemozu.

    3. Myslim, ze v Metre. Volali sa Wellness vajcia a boli od Begokonu. Balene po pol tucta.

    4. Dakujem, keby niekto vedel o predajcovi vajec z dvora (lokalnom) z okolia Popradu dajte vediet…do nablizsieho metra to mam 120 km (KE).

  6. viac takychto clankov, velmi dobre porovnanie

    otazka ktore vajce je omega a ktore obycajne zostala nezodpovedana, dost fail (alebo som slepy)

    tiez sa v clanku operuje s pojmami cerealne a omega-3 vajcia, ale nenasiel som ani strucnu zmienku co je to za vajcia, asi som pozadu a analfabet, ale vajcia bezne nekupujem a pocujem o tom prvykrat, asi by sa to tiez patrilo na zaciatku aspon strucne v zatvorke spomenut

    btw. „Poľské vajicia“ :-))

    1. Otazka bola skor recnicka – uz z fotky je jasne, ze vizualne rozdiel neeistuje. Zo zvyku (z fotohadaniek na nasom FB) som cakal tipy v komentaroch, nasledne by som prezradil, ktore je ktore ;-) Komu by to predsalen chybalo, odpoved je na konci clanku.

      Cerealne a omega – rozumny postreh, ktory som si neuvedomil. Doplnil som to do clanku.

    2. dakujem za doplnenie, vajicia si si stale neopravil, schvalne som sa pytal polskeho kolegu co sedi vedla mna ako sa u nich povedia vajcia, ci to nie je nahodou schvalne ale je to uplne ine slovo v polstine

  7. Problem je v samotnych spotrebiteloch, ktori chcu co najnizsiu cenu bez ohladu na kvalitu. Ak sa zamyslis nad sucasnostou, ludia varia coraz menej a pouzivaju polotovary, vyuzivaju sluzby hromadneho a restauracneho stravovania. Blizime sa pomaly k zivotnemu stylu Velkej Britanie a dalsich vyspelych krajin, kde uz coskoro bude varenie v domacnosti tabu.

    Rovnako sa treba porozhliadnut po dvoroch na dedine a uvidis, ze domace vajicka sa stracaju aj tam. Este pred 10-15 rokmi boli kury takmer v kazdom dvore. Dnes je zakladom travnik oskalpovany tesne k zemi kazdy vikend kosackou a je nepripustne, aby hydina behala po dvore.

    Ludia sa menia aj v mestach aj na vidieku a producenti z agrosektora to nezmenia. Ak je narod stado, potom je to ministerstvo hospodarstva a stat samotny, ktory musi nejakym sposobom tlacit na to, aby sa v potravinarskom priemysle a stravovani pracovalo s domacimi produktami, aby boli obcania motivovani kupovat produkty z domacej produkcie a je na mediach aby vzdelavali spotrebitelov, aby nekupovali odpadky nizkej kvality za nizku cenu, ale radsej kupili menej, avsak kvalitnejsich a drahsich produktov.

  8. Velmi pekny clanok, vidim,ze si urobil celkom slusny prieskum trhu. Co sa tyka osvietenia velkych svk vyrobcov, nevidim to nijako optimisticky v dohladnej dobe. Dobre vedia,ze pre zakaznika je prvorada cena a kvalita pripadne podmienky chovu zvierat su ludom ukradnute. Niektori ludia na vidieku prestali chovat sliepky, lebo ak si do ceny vajca zarataju aj naklady na krmivo, moze sa lahko stat, ze sic nekvalitne , ale dotovane vajce z Tesca vyjde lacnejsie.
    A o tom, ze by sa v beznej obchodnej sieti dali kupit napr. pasterizovane vajcia,moze clovek akurat tak snivat.

    1. Vajce z Tesca urcite nie je lacnejsie. Sliepky sme mali dlhe roky, vo volnom vybehu. V domacnosti, v ktorej sa denne vari a je pohyb, maju o jedlo postarane vzdy.

  9. Ked domaci chovatel kupi psenicu v cene 20€/q a bude krmit iba nou a zelenym krmenim, 10 vajicok ho vyjde pri vysokoznaskovych hybridoch co rozvazaju predajcovia na 30 centov. Ak si za 10 vajicok vypyta 1 euro, plne tym pokryje svoj cas, obmienanie nosnic za nove kazde dva roky a este ma par drobnych do vrecka.

    Hydinarne maju naklady na krmivo podobne, avsak musia prevadzkovat halu, mat v nej velmi efektivnu ventilaciu so zalohovanim napajania, zivit system napajaciek, automatickych krmidiel. Ich naklady su preto podstatne vyssie.

    Aj tu plati pravidlo ze s narastom objemu rastu neumerne aj naklady. Vajicka z domaceho chovu su lacne, dostupne, len treba aby bol aj dopyt. Za cenu, ktora moze konkurovat hypermarketom. 1 € za 10 vajicok je cena nizka a vyhodna aj pre chovatela.

    1. Presne tak – do porovnania cien TREBA vzdy zahrnut kvalitu. Neda sa porovnavat lacne kliektove vajicka s domacimi volnymi.

    2. Kolko vlastne stoja vajicka v supermarketoch? Su drahsie ako 1 €/10ks? Ak nie, nic nestoji v ceste k tomu, aby ich ludia kupovali na vidieku z dvorov.

    3. Cap: Ceny su napriklad taketo
      Farmarske vajcia (polske klietkove) 10ks za 1,49€
      Vajcia Kotkodak (polske podstielkove) 10ks za 1,49€
      Vajcia vyberove (ceske klietkove) 4 ks za 0,69 €

    4. To potom znamena, ze aj ked su kvalitnejsie vajicka zdvora lacnejsie, ludia radsej nakupia v supermarkete menej kvalitne a za viac penazi. Opat bude chyba v tom spotrebitelovi, pre ktoreho je pohodlie nakupu pod jednou strechou takpovediac na „nezaplatenie“. Predat 10 vajicok za 1,5€ je pre cloveka z vidieka prekrasnym snom.

    5. Cap: toto je na sirsiu debatu. Cela spolocnost je nastavena tak, ze rolnik, remeselnik a ucitel su brany luza a socka. Idealne je byt menezer, vysokoskolak, mat dobre faro, mobil a chic handry. A samozrejme, vikendove „korzo“ sa presunulo do nakupneho centra. Bezte sa pozriet cez vikend napriklad v NR do tychto centier. Ake ECV tam uvidite na autach…
      Tito ludia to samozrejme vnimaju a nechcu mat tu nalepku. Cize nechcu mat kurata pri dome, zaspineny dvor, doma dorabane potraviny.

      Budem porovnavat, ale rovnaky sedliak je napriklad v Rakusku brany uplne inak, teda nema potrebu bojovat proti nejakej nalepke, ktoru mu capla chora spolocnost. Mozno mam skresleny pohlad, ale mam taky pocit, ze to takto je.

    6. problem je v tom, ze aj keby som chcel kupit vajcia z dvora nie je velmi kde, zatial co pri ceste na dedinach sa v sezone da kupit burciak, melony ci paprika, tak ze by niekto mal cedulu ze nuka svoje vajcia som nevidel snad nikdy, spominam si akurat paradoxne na rodinny dom mojho znameho vo vacsom meste kde jeho susedia predavali vajcia a mali tam snad aj cedulu, takze nevinte zase spotrebitelov ze nekupuju, ked im tie vajcia nikto ani nenuka, myslim ze by ich velmi radi kupili kvalitnejsie a lacnejsie z domu len by ich najprv niekde museli vidiet ponukane

      1. Ponuka a dopyt sa nakoniec stretnu. Ked sme este chovali sliepky, a dozvedel sa to kamarat z Presporka, bol mi ochotny dat 6 Sk za kus, len nech mu preboha donesiem domace vajicka…

  10. Pekny clanok, dobre pripraveny, kvoli tomuto mam rada delikatesy :)
    Ja sa snazim kupovat vajicka triedy 1 alebo 2 (tie nulky su prehnane drahe), ale ked viem, ze ich budem potrebovat vela, tak sem-tam este vezmem aj klietkove. Tu vo Francuzsku je to podobne v tom, ako na obale najdes vsetko mozne (extra velke, extra cerstve, farmarske), a podla kodu su obycajne klietkove. Vyhodou je, ze kod je vytlaceny aj na obale, lahsie sa cita a nemusis kvoli nemu otvarat obaly.

  11. este jeden doplnok. krasnu zltu farbu vie jednoducho zabezpecit aj KAROTEN pridavany do krmiva, to by som povedal aj na tie podstielkove co vysli najlepsie. v hale totizto takisto ako v klietkach nemaju pristup k zelenemu krmivu. najma ked budu taketo zltucke v zime je to zjavne..

    1. Ano, karoten je tiez riesenie. Na druhej strane, proti nemu nemam nic, je to osozna latka. Druha vec je, ze tie sliepky sice maju karoten, ale zasa im chyba zelene krmivo, ktore spominas.

  12. Diki za clanok :) ..my uz dlhsi cas pouzivame len nulky.. v supermarkete su drahe (6 je za 2, teda 10 by bolo za 3,3 €), na druhej strane kvalita, priatelka ma radost zo „stastnych sliepociek“ (kedze tiez pred rokmi chovali, vie co to pre ne znamena mat vybeh a pod), a v poslednom rade – spotreba. Myslim tym, ze som vyuzitie vajec obmedzil takmer len na pecenie, a teda spotrebujem ich za mesiac velmi malo.. a pri vsetkych ingredienciach na kolac (a pod.) ma az tak netrapi ta cena (skoro 10 sk) za kus.
    Pridavam sa vsak k podpore predaja „zdvora“ ..spolu s zeleninou atd, ale to je uz iny clanok ;)

  13. Existujú nejaké podmienky pre predaj vajec z dvora zo strany hygienikov? Ak áno, je to tiež možné vysvetlenie, prečo je slabá ponuka. Za každý certifikát sa platí a pritom sú samoúčelné, v momente predaja o ničom v podstate nevypovedajú a v ničom neochránia kupujúceho.

    Vyspelé krajiny sú len z istého ohraničeného hľadiska vyspelé, ucelenejšia informácia už znie tak, že sú aj na prvých miestach v štatistikách výskytu všetkých takzvaných civilizačných problémov. Tak sa len tak pýtam. Sú naozaj vyspelé krajiny? Aj téma tohto článku sa dotýka dnešného celkového stavu sveta a spoločnosti. Jedlo a celkový spôsob narábania s jedlom na každej úrovni odrážajú tento stav sveta.

    Čím viac sa do produkcie potravín a teda aj vajec zasahuje negatívnym spôsobom, tým väčšie skryté budúce náklady spojené so zachraňovaním poškodeného zdravia tieto potraviny ukrývajú.

    Osobne verím, že sa to časom obráti k dobrému. A aj preto radšej kupujem napr. domáce vajcia na trhu. Pre mňa je prakticky nedosiahnuteľná možnosť ísť autom cez najbližšie dediny a hľadať, či niekto ponúka vajcia. Nie je to vždy pohodlnosť zhýčkaného spotrebiteľa. Takým spôsobom by som množstvom najazdených km pristupoval pri nákupe nešetrne k životnému prostrediu a to nechcem a samozrejme by sa aj lacné potraviny neúmerne predražili. Spomenuté riešenie je podľa mňa ideálne pre ľudí, ktorí tak či onak idú trasami vedúcimi cez dediny. Skôr by som si taký nákup zorganizoval, ak by som vedel, že na krátkom úseku v blízkej dedine nakúpim takmer všetky potraviny. Týmto pohľadom chcem naznačiť nezastupiteľnú úlohu trhov v mestách.

  14. ak si este dnes kupime nejake vajcia z dvora, tak hlavne preto, ze to este hospodari stredna a starsia generacia. My zavse kupujeme od kamarata, jeho rodicia chovaju kury. Su lacnejsie nez biovajcia, a o centik menej stoja, nez na trhu. Z obchodu neviem ani kolko co stoji, lebo to uspesne ignorujem.
    Aj kolegynina matka s babkou chovaju kadeco, aj na Vianoce oblatky pecu. Ale ked uz sa pominu, tak padla… Uzivat si plody prace, z toho moze byt clovek nadseny par rokov, ale priznajme si, je to drina a malokomu sa chce driet.

  15. Hmmm ked sa uz robi test produktov tak sa robi cez blind test. Clanok je pisany s predpojatostov autora tj. vypovedna hodnota sa limitne blizi k nule. Chut je maximalne subjektivna velicina obzvlast ked checm nieco dokazat ze je lepsie :)

    co sa tyka vajicok tak ich mam priamo z dvora od starkej ked sa pominu nebudu. osobne necitim ziaden chutovy rozdiel. a urcite mi tu bude kopec z vas nadavat ze nemam chutove bunky. ale tak isto boli robene testy na verejnosti blind testy a nedokazal nikto urcit ktore bolo vajcie z „lepsieho chovu“ podobne farba vajicok zavisi od toho co slepica zozobe. ak ma dostatok rastlin s zltym/oranzovym pigmentom(Xanthophyll) obsahuje ho vacsina rastlin tak bude zlty ak nie tak bude svetly. bez problemov sa stane ze vajicko z dvora ma svetlejsi zltok ako kupene v hypermarkete zvlast ak sa sliepkam dava zrno v zime alebo nieco podobne ako krmivo a nebehaju po zahrade a „nezobu“ travu.

    Takze moje odporucenie pre autora nez zacnem nieco „testovat“ treba si nastudovat metody objektivneho testovania a podla nich postupovat, a ked uz nie tak nazvat clanok moje subjektivne dojmy:)

    Co sa tyka slobodneho predaju a stanych zasahov do slobodneho podnikania ludi holt co si ludia volia to maju. alebo ani nie proste okradaju a regulu kde to ide a vysledok je stale horsi ak keby sa do toho vsemocna hlupa ruka statu nemontuje.

    1. Mimochodom, tu pasaz, kde hovorim, ze niektore veci su nemeratelne ste citali? Aj to, kde pisem o obaloch a zavadzani?

      Clanok je o tom, o com je titulok. Uff, obal by sa kapanek zle posudzoval so satkou na ociach… ;-)

    2. Sorry moja nepozornost pri citani sa ospravedlnujem.

    3. Katarína

      Ja sa tiež pripájam k tomu, že asi nemám žiadne chuťové kanáliky :-) Aj ja mám totižto to šťastie, že mám starkú, ktorá má sliepky (až donedávna som zistila, že okolo 30 :-)), takže mám často domáce vajíčka ale kupujeme aj v obchodoch, kde sa manžel snaží kupovať z podstieľkového chovu, ale nie vždy mu to ide (napr. aj kôli spomínaným klamlivým obalom).

      Ale po tomto článku si veru skúsim pozrieť ten rozdiel medzi domácimi a kupovanými … nech nie som vajíčkový analfabet :-)

      Inak veľmi dobrý článok a vašu stránku si ukladám medzi obľúbené.

  16. Hello Viktore, pekne si to rozpisal, v obchodoch nastastie dostat uz aj 0SK vajcia, predava ich farma Agrovital Velky Krtis. Pravdepodobne najlepsie, ale aj najdrahsie vajcia na SR trhu. Doteraz stalo 6 vajec 2,15, v Bille som predcverom videl cenu 2,45 eur. Viac detailov som k teme napisal v mojom clanku:

    http://www.vladozlatos.com/blog/clanky-o-zdravi/vajecny-shake-z-wellness-proteinu.html

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *