ráve sme sa vrátili z chaty v Skalitom. Stará chalupa s murovaným sporákom. Má čisto biele kachlice, dvierka orámovné pochrómovaným kovom. Vyhreje izbu, usuší šatstvo a dá sa ňom uvariť prakticky čokolvek. Najlepšie lokše priamo na platni. Keď sme prišli, vedľa ležalo narúbané drevo a papiere na podpaľovanie. Navrchu staré kalendáre s receptami. Pred upálením som ich chytro zvečnil, aby zostali na pamiatku tým, ktorí si ich ešte pamätajú. Aj tým skôr narodeným, pre ktorých sú už len vtipným retrom.
Kalendár z roku 1984
√övodný obrázok zobrazuje plný stôl v roku 1984. Nechýba jedlo, čaj, šumivé víno, ba ani Kraft kečup. Scénu dopĺňa sviečka, nepochopiteľne umiestnená vedľa taniera. V každom rohu fotky je skrátka niečo naplácané a v poslednom voľnom mieste je veľkým uvedený rok vydania. Veľa farieb, veľa vecí, veľa všetkého. Svetlo je použité bez okolkov – reflektor smeruje zboku na scénu. A naplno. Ale napriek tomu žiaden z objektov netieni na druhý. Pozoruhodné.
Rub kalendára obsahuje krátky text. Ľudí, ktorí radi varia, nazýva koníčkári. Spomína aj diéty, racionálnu výživu a hltanie párkov v bufetoch. Pestré čítanie, ktoré stojí zato (klikni na fotku nižšie).
Kalendár z roku 1989
Píše sa rok 1989. Kalendár začína zobrazením dezertu, spolu s nádhernými gerberami. Zrejme išlo o vyvolanie pocitu gratulácii, darov a sladkostí. Ak to mám brať podľa logiky jednotlivých chodov, dezert na začiatku asi nie je dobrý nápad. Na druhej fotke ma zaujala plnená kelová hlava. Máte náhodou niekto recept na toto čudo?
Ešte stále sa však nesieme v duchu – Treba vyplniť každý voľný kút fotky. To isté platí aj pre poslednú fotku, jedlo v liatinovom pekáči. Samozrejme, neodmysliteľný príbor umiestnený v jedle. Prútený košík je už len nemým svedkom. Osvetlenie scény je absolútne ploché, nedáva fotkám žiaden rozmer.
Kalendár Gazdinka z roku 1989
Kalendár Gazdinka 1989 je už striedmejší. Sviečka chvalabohu ustúpila do pozadia, scéna sa zredukovala na šálku, misku so šalátom a „klasické kombo“ – šnicla s vlašákom. Príbor sa netlačí do taniera, leží ledabolo vedľa. A kockovanému prestieraniu nezostáva nič iné, len ladiť s modrým pozadím zvyšku kalendára. Ľahké osvetlenie dotvára celú, takmer by som povedal, intímnu atmosféru. Hravé písmo už len dopĺňa relatívnu strohosť ostanej grafiky.
Dnešný foodstyling
Dnešná fotografia jedla sa zbavila všetkých vetvičiek, voľne pohodenej zeleniny, misiek a sviečok. Zostalo len jedlo. Často je odfotené na výšku a s malou hĺbkou ostrosti, čím zaniká pozadie a človek vníma len jedlo samotné. Pestré farby potravín sú postavené do kontrastu k pastelovým farbám okolia. Príbor ešte stále kde tu zasahuje do jedla, ale tu má na to dôvod. Či už významovo dopĺňa scénu s nakusnutým jedlom, alebo doslova nabáda k nakusnutiu. V každom prípade zmizla túžba vyplniť celý priestor. Naopak, dnes ho väčšinou dotvára jemná typografia, čiže texty a rôzne nápisy. Som zvedavý na foodstyling, povedzme, o 10 rokov… Čo myslíte, kam sa pohne?
Ak máš doma fotky podobného retro foodstylingu, pošli. Radi ho pripojíme k článku.
Kalendáre z rokov 1984, 1990 a 1992
Pár hodín po publikovaní článku nám Ria Majorošová poslala fotky kalendárov, ktoré si odložila ešte jej mama. A nielen to, kdesi je aj recept na tú plnenú kapustnú (príp. kelovú) guľu.
Tu je zrejme recept na plnenú kapustu. Ak sme to správne vyčítali…
Všimnite si kombináciu dvoch obrusov – jeden kockovaný a druhý vyšívaný. Ipeľské tajomstvo je skutočným tajomstvom, pretože poháre sú z nejakého dôvodu prázdne.
Vie mi niekto povedať, čo je prevesené cez panvicu?
„Veľmi“ prakticky uložená vetvička vedľa taniera. A propós tanier, takmer úplne ho zakrylo jedlo… Príbor skončil ako trafikantove nohy… useknuté.
Inak obligátny prútený košík v tomto prípade vystriedal hlinený pekáč. Zato lopár z preglejky som ešte nevidel.
Krásne ukážky, až sa mi z toho premietlo moje detstvo :) Pekne na tom vidno ten vývoj od obrázkov plných hojnosti, aby sme videli, že nám je dobre v našom socialistickom zriadení. Pomáhať si ľudia museli kadejako a o fotografoch ani nehovoriac. V súčasnosti sa trend výrazne posunul k minimalizmu (u tých vydarených fotiek). Ja osobne preferujem presne tent štýl, kde nasvietenie a styling vierohodne vyjadria podstatu surovín, jedla a atmosféru. Hlavne aby kontext fotky neprebil samotného hlavného účinkujúceho :) Dôležité je, aby po vzhliadnutí fotky ostal jazyk až na topánke :)
Priekopnikmi slovenskeho foodstylu boli ludia okolo Michala Horeckeho v ZA (dnes ako Knizne centrum Zilina), ktori cele tie roky vydavali tie gazdinkovske kalendare a male kucharske knihy. Uz vtedy disponovali roznymi malovatkami a prikraslovatkami na fotenie jedla zo zapadneho Nemecka.
Viem, ze vtedajsie moznosti boli obmedzene. Ale ja ked sa to tak vezme, dnes sice mame Photoshop, fajnovu techniku, svetla, ale na druhej strane, podla mna aj pred 20 rokmi by vedeli nafotit vec tak, ako ju vidis dnes. Stacilo citlivo vybrat porcelan, jemne pozadie a zbytok odfotis aj s Prakticou ;-) Bez udelatok a kopca bordelu okolo toho.
Klasicky film by to dokazal. Iny problem je, ze tlaciarenska technika nevedela az tak verne reprodukovat farby a tie boli skratka prepalene, posunute.
Co sa tyka produktoveho foodstylingu, to uz je ina kava. Imitovanie rosy silikonovym sprejom a ine maskrty…
To sa samozrejme rozumie. Polka uspechu pri foteni jedla je dobre svietenie a dobra farebna teplota, nech to jedlo vyzera skutocne jedle. Ked clovek zvladne kompoziciu a pekne aranzovanie, tak sa da fotit aj na film bez nutnosti postprodukcie a lestenie v PS. Pre nahliadnutie ako funguje svetova spicka vo food fotografii odporucam pozriet fotky z ich workshopu, link: http://stilllifewith.com/page/2/
To uz je samozrejme trosku ina liga – Hasselblad a pod.
ano, na tu stranku som natrafil, ked som hladal „contemporary“ dizajn ;-)
moderny food fotograf mi pripomina inak skor vetesnika, ktory ma doma kopec obrusov, porcelanu, loparov, priborov a inej dekoracie… vidno to aj na tej stranke, hotove starozitnosti a burza dokopy
A na tej stranke tiez pozorujem, ze vela pouzivaju prirodzene svetlo z okna. Zaujimave
Ked si prelistujes cesky Apetit, tak aj tam na mnohych snimkach hlavne na jar a v lete pouzivaju vonkajsie svetlo padajuce cez okno a uz len dosvietia to, co potrebuju. V cesku funguje zopar velmi schopnych teamov, ktore sa tomu venuju. U nas okrem Mira nepoznam nikoho.
to svetlo je celkom lahko rozpoznatelne, vidno ho od Donny Hay az po spominany Apetit.
Ze u nas nikto nie je je len vysledok toho, ze chybaju ludia, co su to ochotni zaplatit. Ale to je asi celospolocensky problem, ze ludia nie su dostatocne zaplateni.
Pekna nostalgia! Na tom kalendari 1984 ma zaujal ten kecup – je nacaty a nedbalo „ulezany“. Ale to jedlo tam nevyzera najhorsie, bohvie, co to je (bravcove sote s pruzkami syra?).
Rovnako ma vedia pobavit aj socialisticke jedalne listky (napr. http://vtipy.netroof.eu/data/images/jedalny-listok-2861974.jpg). Nie vsetko vsak bolo vtedy zle, napr. z restauracii takmer uplne zmizol kedysi hojne dostupny udeny hovadzi jazyk, vyprazane bycie zlazy (predsudky stranou, oboje su to vynikajuce jedla!) alebo jedla z hlivy ustricovej.
bravcove mozno, ale navrchu je slanina, na fotke to tak dobre nevidno, nazivo sa to dalo rozpoznat. Kecup – dobre pozorovanie!
vdaka za link na jedalny, pekne sa nam tu rozrasta zbierka nostalgizmov… Hovadzi jazyk si pamatam, zvykol som si ho niekedy dat. Hliva sa pomaly vracia spat. Hlavne aby sa do restauracii vratila poctivost ;-)
Aká to clivá nostalgia ;-)
Tipujem, že cez panvicu sú prehodené sušené chilli papričky.
to som si domyslel, akurat mi prislo zvlastne capnut celu snurku papriciek do jedla a nechat ju trcat z hrnca… ;-)
foodstyling sa vyvija a to celkom kozmickou rychlostou
hoci ja mam po babke tiez este zopar takych skvostov kalendarovych, donna hay mi reze viacej, ale este radsej mam stranku Francuzky Bey http://www.latartinegourmande.com
vari, pecie, foti aj pise a ma neskutocne dobre zasobeny atelier vsetkymi farebnymi doplnkami, lyzickami, mistickami…
nemozem suhlasit s tym ze na Slovensku to nikto nerobi
pozrite si stranku http://www.food-styling.sk Duska Kristeka, je tam mnoho veci (nehovorim ze vsetky), ktore s nim ako foodstylistka robim aj ja pre viacere casopisy a mnoho kucharskych knih vydavatelstva ringier a za ktore sa urcite nehanbim
Dusana poznam, akurat ho neevidujem ako foodstylistu, ale skratka ako fotografa u Ringiera. Preco nie ste uvedena pri fotkach aj vy, ako food-stylista?
Inak fotky pekne, tie „Zivotove“ a „Casove“ nie su celkom moja salka kavy, ale ostatne su velmi pekne. Niektore fotos sa nedali na stranke otvorit, ale mozno iba mne. Mrknite sa na to.
tie kalendare mi tiez pripominju detstvo, doma u maminy by som zopar kuskov v skrinke nasla, tazka nostalgia, foodstyling ma chytil tiez s ceskym apetitom, mam ho rada a konecne som zacala piect, no a zatial uspesne, varenie nechavam svojej polovicke, neviem odolat pohladu ma muza v kuchyni … prepacte ale fakt sexi
no ale niekto tu spominal stare jedla ….udeny hovadzi jazyk, vyprazane bycie zlazy………… este som to neochutnala, u mna je to takto aj s pecienkou, kym neviem co to je hmmm ok, ale ked viem tak radsej nie, hlavne pri pecienke,
takze v bratislave urcite poznate masiarstvo u Orbana, na konci Dunajskej, za rohom na malom trhu maju jedalen- tackaren na stojaka, necakajte ziadny luxus, jedalen, najdete tam stare klasiky nasich mam, specialne odporucam bravove pecene rebierko s dusenoou kapustickou… navyse vas to vyjde ozaj lacno.., a samozrejme najvasci vyber okolo 11:00 pred navalom oblekacov
no, dusko samozrejme nie je foodstylista, ale sikovny fotograf (teda podla mna)
na nefungujuci system otvarania fotiek ho upozornim
som uvedena najma v knihach z noveho casu pre zeny a pod mnohymi materialmi aj z tohto casopisu, aj z teraz uz neexistujuceho casopisu rebecca
kedze mnohe tie veci aj sama varim, peciem a zostavujem po redakcnej stranke, tak sa to vsetko vopcha pod jedno slovicko – spracovanie :)
samozrejme velkost knih, kvalita papiera a samotne zalomenie pohybujuce sa v nejakych mantineloch konkretneho casopisu casto brani tomu, aby tie fotky naozaj vynikli
ale ja to nevzdavam :)))
Drzim palce!
no, vsetko krasne a pekne … ukazte mi u nas medium kde pustia svetovy food styling
nakoniec to skonci koli citatelom v tej istej rovine
poznal som take medium ;-) , ale skoncilo pri jednom jedinom cisle a rovno aj zaniklo… bohuzial. Inak mas recht, klient/citatel nepusti…