Čo bolo a čo možno ešte len príde

Sedím ráno v kuchyni, dopil som kávu a hral sa so šálkou. Pozriel som do nej, na krátky okamih mi pred očami ubehol celý tento rok a zbadal som aj kúsok z budúceho. Je tu bilancia…

Škatuľkovanie a trendovanie

Fenomén jedla zrejme prerástol rozumné hranice, pretože mnohé média začali vytvárať akože trendy jedla a rozdeľovať foodblogerov a radostných ochutnávačov do kategórii. Naposledy takéto delenie priniesol Huffington Post. Môžete si vybrať, kam chcete patriť: snob, anti-snob, urob-si-sám, bio-eko-naturista alebo nejaký iný -ista.

Navyše, úchylnosť stále rýchlejšieho opakovania módnych trendov nakazila aj jedlo. Voľakedy fičali cupcakes, potom palcové titulky hlásali veľkú vlnu macarons, aby sa znovu na scénu vrátili… cupcakes! Môj varovný systém na ochranu pred oblbujúcimi módnymi vlnami mi už teraz hlási, že v nasledujúcom roku udrie ďalší trend. A nebudem sa čudovať, keď to budú zasa… macarons… Čo tipujete vy? ;-)

Prebudení

Konečne sa slovenská gastronómia prebrala a pohla vpred. Možno je to tým, že sme padli už dostatočne hlboko, alebo nás kríza donútila konečne pracovať. Po dlhoročnom televíznom marazme sa na obrazovkách objavila slovenská adaptácia Áno, šéfe! s Jarom Žídekom. Presvedčil, že podobná relácia sa nemusí robiť len špinavo a bulvárne. Konečne začal pomenovávať veci správnym menom a ukazovať bežnému stravníkovi, že ho podvádzajú práškami. Dodnes počúvam od slušných majiteľov reštaurácii pochvalu, že im konečne niekto pomáha vychovávať zákazníkov. Navyše, keď mala relácia pokračovať v duchu ešte bulvárnejšie a špinavšie, Žídek sa rozhodol odísť do novej relácie, ktorá je rovnako dobrá. Drobný smútok môžme cítiť akurát z toho, že na objavovanie tradičných slovenských jedál sa nenašiel niekto šikovný od nás. To nie je kritika na Jarda, ale do vlastných radov… Radosť z dobrého televízneho varenia je našťastie väčšia, takže je všetko v poriadku.

Lokálnemu sa začína dariť

Prebudili sa aj lokálni producenti, farmári a malé kaviarne. Po troch rokoch pindania na úbohú ponuku zákuskov v kaviarňach si konečne kde-tu môžem dať dobrú bábovku, kardinála alebo iný koláčik. Farmári zasa pochopili, že musia predávať aj inam ako do reťazcov. Zobudili sa aj hydinári, ktorí spustili priam až masívnu kampaň za kvalitnú domácu hydinu. Pomaly sa u nás začali rozbiehať aj farmárske trhy. Celkovo sa zdá, že doba praje šikovným ľudom.
Len smola, že rozbehnutému prebudeniu nesekunduje štát. Niežeby som bol zástancom dotácii a umelého podporovania vybraných oblastí, ale štát by mohol aspoň neškodiť, keď už nepomáha. Tak sme celý rok čítali o problémoch bryndziarov, vinohradníkov, pivovarníkov a v správach samozrejme nemohol chýbať ani večne fňukajúci Tokaj. Korunou amaterizmu štátnej správy bola na konci roka pozvánka ministerstva pôdohospodárstva pre farmárov, aby sa zúčastnili Vianočného gazdovského trhu v bratislavskej Starej tržnici. Pár dní nato muselo ministerstvo akciu zrušiť, pretože sa mu nepodarilo vybaviť nejaké povolenia…

Bloggerov pribúda

Zobudili sa aj foodbloggeri. Objavili sa nové stránky a publikovať začali aj tí, ktorí sa na čas odmlčali. Za všetky spomeniem foodissimo a food4fun, ktoré idú často do úžasnej hĺbky a pomáhajú si dostatočne výpravnými fotkami. Koncom roka Tomáš zo spomínaného foodissimo zorganizoval prvé stretnutie slovenských foodbloggerov, takže virtuálny svet konečne začal prerastať svoje hranice a ukázal sa aj v reálnom živote.

Káva na rázcestí

Káva na Slovensku je v záplave pribúdajúcich „kapsláčov“ stále niekde na pomedzí, ale minimálne sa začali diať veci. V tomto roku sa prebrala k životu Slovenská asociácia kávy a zatiaľ stihla zorganizovať dve kolá putovnej súťaže Latte Art Jam. Zatiaľ obe s veľkým úspechom. Objavili sa aj nové pražiarne, ktoré si ešte len hľadajú cestu k zákazníkovi, ale celkovo mám optimistické výhliadky.

A čo ostatní

Celkom dobre sa darilo aj festivalom jedla. Žiaden nezanikol, naopak, pribudli nové. Tie existujúce sa udržali podobnú úroveň, a karty tak väčšinou miešalo len počasie.

Médiá vo vzťahu k jedlu zohrávali tento rok schizofrenickú úlohu. Priniesli buď niečo osvetové (občasné videoreportáže v SME) alebo čisto bulvárne. V podstate celý rok sme čítali, ako sme smetiak Európy a že potraviny u nás sú humus. Rozumenjší rozmer článkom o jedle stále chýba, objaví sa skôr jednotlivo a v mediách, v ktorých by ho možno človek nečakal.

Mali sme aj škandál so zeleninou. Najprv to boli zlé zlé uhorky, potom sa prišlo nato, že klíčky. Médiá zasa predviedli svoju hysterickú podstatu, lebo celú záležitosť nafúkli do obludných rozmerov. Ako spotrebiteľ som sa ale tešil, zelenina vďaka tomu zlacnela.

Aký bol rok pre nás

Delikatesy prešli tento rok malou revolúciou. Jednak sa výraznejšie vyčistil dizajn a tiež sme sa so stránkou presunuli pod hlavičku vydavateľstva Trend. Aj vďaka tomu sa tu objavili noví autori. Zorganizovali sme spolu 9 súťaží. S cenami ste nám pomohli vy aj náš partner pre recenzie kuchynského vybavenia Potten & Pannen Staněk.

Čo ešte len príde

Minulý rok sme predpovedali, že gastronómia sa bude uberať dvoma extrémami. V prvej vlne klamaním, čo sa viacmenej splnilo. Jeden príklad za všetky – smotana. Výrobcovia sú kreatívni v objeme balenia, ale hlavne v obsahu tuku. Kyskú smotanu dnes kúpite v rozmedzí od 10 do 16 %, sladkú zasa od 29 do 33%. Na opačnej strane sú všetci tí, ktorí na to idú poctivosťou a kvalitou. Škoda, že chýba to medzí tým, teda normálna slušná strava.

Budúci rok bude podľa mňa situácia rovnaká a bude sa len ďalej rozvíjať. Podaktorí budú ešte stále žiť v samospáde práškovej stravy, iní začnú medzi sebou spolupracovať, vytvárať komunity a kvalitné produkty. To isté platí aj pre konzumentov. Časť pôjde kvôli kríze a cenám po lacnote a odpade a druhá časť si nechá dobrovoľne obsierať dvor sliepkami, lebo jej to bude stáť zato.

Naznačil som tiež, že začnú krachovať prvé drahé reštaurácie v Bratislave. V podstate sa to splnilo, aj keď niektorí majitelia to spravili šalamúnsky. Podniky síce prežijú, ale sú nútené prerodiť sa na lacnejšie. Odišiel Marakesh a majiteľa zmenili prevádzky v Erdödyho paláci. O konci ďalších sa zatiaľ len šušká, tak nebudem predbiehať. Veľká otázka u mňa visí nad rôznymi drahými kaštielmi, ktoré sa tu za posledné roky vyrojili. Pýšia sa kopou hviezdičiek, zrekonštruovali ich za drahé prachy a eurofondy, ale klientela nikde. Opäť rovnaká situácia. Máme tu buď príšerne drahé zariadenia, alebo príliš ošuntelé. Minimum poctivých hostincov, aké vídať napríklad v Čechách alebo Rakúsku.

Čo priniesol tento rok vám? A kam myslíte, že smeruje? Napíšte do komentárov, som zvedavý.