Nie pri každej delikatese musí človek stráviť pol dňa pri sporáku. Táto bola mimoriadne rýchla a efektívna.
Od otca som na sviatky dostal parádne sušené hrušky. Jeho vlastné. Chutili dobre aj bez čokolády, ale nemohol som si pomôcť. Vo vodnom kúpeli som roztopil tmavú čokoládu, na linku rozprestrel papier na pečenie a príprava sa mohla začať. Časť hrušiek som len tak ponamáčal v čokoláde a uložil na papier.
S druhou časťou som sa pohral viac. Čokoládu som naberal na lyžičku, nechal ju tiecť na hrušky, aby mi spravila pásikovú vzorku. Krajšie a ozdobnejšie.
Robil som ich večer, tak som len na noc nechal pootvorené okno a ráno hrušky so zatuhnutou čokoládou pozberal z papiera. Odlepovali sa ľahúčko. Keď som ich ochutnal, vravel som si, že som sa ešte mohol pohrať s korením alebo aspoň citrónovou kôrou. Ale potom si vravím, že netreba. Jednoduché spojenie iba dvoch surovín funguje dosť dobre nato, aby plná miska zmizla v priebehu okamihu. Samozrejme, ďalšie laborovanie nevylučujem, ak ste to už náhodou skúšali, napíšte do komentárov, čo ste použili.
Ahoj Viktor, v prvom rade vdaka za super stranku. Chcel by som sa spytat na postup susenia ovocia v tvojej rodine a v neposlednom rade na sposob skladovania takto ususenych potravin. Cital som uz vela navodov na susenie ovocia, ale cim viac skusenosti, tym lepsie pre mna si vybrat spravny postup.
Marttin