Občas si doma k čerstvému chlebu urobíme nátierku alebo dip. Tentoraz som v zásobách natrafil na údené šproty. Čo začalo ako bežná rybia nátierka skončilo nakoniec ako jedlo na olizovanie si prstov.
Suroviny
– údené šproty
– trochu masla
– stopkatý zeler
– pazítka
– ďumbier
– citrón
Do misky som povyberal z konzervy šproty a zbežne ich premiešal vidličkou. Olej som nechal tak, bolo by to príliš silné. Namiesto toho som radšej zapracoval trochu masla, kým masa nebola hladšia. Potom som očistil stopkatý zeler od fúzov a posekal ho na drobné kocky. Rovnako som posekal aj pár zelerových listov a trochu pažítky, všetko som pridal k rybe. Už v tejto fáze bola nátierka relatívne svieža. Ťažká údená chuť a chrumkavý zeler sa dobre dopĺňali, ale stále mi k tomu niečo chýbalo. Pár kvapiek citrónu? Povinnosť. Ďumbier? Rozotrel som ho nožom na doske a pridal k nátierke. Vtedy to prišlo, tá nutkavá chuť natreť si na chleba dvojcentimetrovú vrstvu.
Recept ale stále nie je hotový, chýbalo ešte niečo tekuté. Mali sme načatú fľašku plnotučného austrálskeho shirazu, k nátierke vyslovene sadol. Ale viem si celkom dobre predstaviť, že ani tmavé pivo by nemuselo byť zlé.
Máte podobný vylepšený nátierkový recept? Sem s ním, do komentárov!
Co znamena roztriet nozom co sa toho zazvoru tyka? ;-]
Rozotrieť podobne ako cesnak, prípadne ho nastrúhať na keramickom/sklenenom strúhadle.