Podarilo sa nám tento rok vypestovať pár krásnych a veľkých bielych tekvíc. Väčšinu sme už pojedli, tak prišiel čas použiť ich na niečo nenápadnejšie, ale zato hutnejšie.
Vývar z tekvice som tu už raz spomínal, ale v rámci „nikdy nekončiaceho pokroku“ som dnes recept prerobil.
Suroviny
– 3 väčšie mrkvy
– 3 petržleny
– ½ zeleru
– pór
– cibuľu
– ½ bielej tekvice
– 2-3 strúčiky cesnaku
– klinčeky
– štipľavú papriku
– vňať (petržlenovú, koriandrovú, kôprovú)
Ošúpanú a pokrájanú tekvicu aj s jadierkami som nechal variť v osolenej vode spolu s trochou oleja. Oleja, nie masla, presnejšie to vysvetlím neskôr. Koreňovú zeleninu som pokrájal na väčšie časti a krátko orestoval na oleji. Všetko to, čo vidíte v hrnci, mrkvu, zeler, petržlen, pór, cibuľu napichanú klinčekami aj pár strúčikov cesnaku.
Zelenina je už orestovaná a tekvica sa pomaly varí. Mám čas na upratovanie, zamiesenie chleba alebo inú sobotnú a jesennú robotu.
Zhruba po hodine až dvoch, podľa toho kedy si na polievku znovu spomeniete, treba preliať tekvicový vývar k zelenine a nechať pomaly ťahať na najslabšom plameni. V tejto fáze zvyknem pridať pár lyžíc olivového oleja a štipľavú papričku. Len ju pekne dajte, aj keď ostré nemáte radi. Zeleninový vývar je síce hutný, ale rozoberte si to jedno po druhom. Koreňová zelenina restovaním skaramelizuje svoje cukry a tekvica má tiež v podstate sladkastú chuť. Z cibule sa varením stane jedna sladká guľa. Keby ste k tomuto pridali ešte aj maslo, iba by ste znásobili všetku tú sladkosť. Preto tá korekcia štipľavou prísadou. Mieru nechám na vás, len nechcem, aby vám vyšla kompletne sladká polievka.
Servírovanie je už to najjednoduchšie. Slíže podľa ľubovôle, pred časom som zvykol ešte nastrúhať muškátový oriešok, dnes už radšej dávam za hrsť vňate alebo aspoň kôpru.
