Kolobeh chleba, na konci sú vždy omrvinky

Doma pečený chlieb a pečivo má úplne iný kolobeh ako tie kupované. Základný rozdiel? Nikdy nesplesnivie a nikdy ho nevyhodíte.

Občas sa stane, že dám upiecť nový chlieb, ale kúsok zo starého ešte stále zostáva. Samozrejme, všetci si už brúsia zuby na čerstvý. Vtedy spravím jednoduchú vec. Pokrájam ho na kocky a odložím do papierového sáčku. O pár dní uschne úplne na tvrdé kocky. Bývali časy, kedy sa starý chlieb dokonca považoval za zdravší ako čerstvý. Svoju logiku to má. Kváskový chlieb pracuje kľudne aj deň dva po dopečení. Ak ho zjete čerstvý, odmení vás síce božskou chuťou, ale aj voľným lístkom na toaletu.

Polievky sú u nás na dennom programe, ale keďže ide zima, začíname ich prihusťovať. Áno, starým chlebom. Povedané modernejšie, krutónmi. Hodíme si ich do polievky len tak, ako sú. Prípadne ich občas krátko osmahneme na masle alebo olivovom oleji. Ak by ste chceli byť úplne výstredný, najprv nechajte kratúčko prevoňať rozpálený olej alebo maslo bylinkami, a až potom v nich opražte kocky chleba. Trebárs šalviou alebo rozmarínom.

Najčastejšie ich dávame do brokolicového alebo tekvicového krému, prípadne k bielym prívarkom. Zásobu krutónov máme prakticky stále, zvyknú sa minúť asi za týždeň. Veľmi pohodlné, sú hneď k dispozícii a netreba ich variť ako povedzme mrveničku alebo slíže.