Jedna chladná sobota v Mikulove

Obyčajne rád navštevujem miesta mimo sezóny aj mimo obvyklé časy obeda či večere. Niežeby som bol samotár, ale jednoducho nemám rád davy. Po nedávnej návšteve Mikulova asi zmením názor. Byť úplne sám s milovanou v reštaurácii sa môže zdať romantické, ale pri chladnom počasí, mimo sezóny a v mŕtom meste to skrátka nie je ono.

Cez Mikulov sme prechádzali pri návrate z Prahy, takže som mal vopred vyhliadnuté miesto na neskorší obed a následnú kávičku s dezertom. Vyberali sme z dvoch tipov, ktoré som dostal – hotel Templ a hotel Tanzberg. Oba na rovnakej ulici v starom centre, akurát každý na inom konci. Nakoniec padol výber na druhý menovaný.

Hotel Tanzberg

Sídli v historickej budove niekdajšieho rabinátu, kde v rokoch 1553-1573 mal pôsobiť aj známy Rabbi Löw, stvoriteľ legendárneho Golema. Zo židovstva toho dnes veľa nezostalo, kóšer kuchynu nečakajte. Už aj preto nie, že niekoľko typických židovských pokrmov nájdete v jedálnom lístku vedľa bežnými reštauračnými jedlami z bravčového.

Po vstupe do hotela nás privítali na recepcii a ukázali cestu k reštaurácii. Bola prázdna, v jednom kúte sa zrejme navečer chystala menšia akcia. Chvíľu sme zvažovali, či zostať alebo zmeniť miesto, ale nakoniec sme zostali. Čašník nás usadil ku stolu a priniesol jedálne lístky. Pri židovských špecialitách bol podtitul Jedlá z povidel a švestek. Tie má moja milová rada, tak sme zabrúsili práve do tejto kategórie. Ako predjedlo sme si vybrali goldene jojch (25 Kč), čiže silný slepačí vývar prezývaný aj židovský penicilín. Dobrá voľba práve na takýto studený a sychravý deň. Ako hlavné jedlo si milovaná vybrala taštičky z lístkového cesta plnené kačacinou doplnené o bielu kapustu a slivkovú omáčku (135 Kč). Ja som dal prednosť klasickému šoletu, tiež s kačacím mäsom (75 Kč). Ako šofér som zostal bez pitia, moja polovička si dala pohár červeného, modrý portugal z miestneho vinárstva rovnakého mena ako hotel (2dcl za 28 Kč).

Goldene jojch prekvapil, našťastie len v dobrom. Bol silný, bol to vývar a navyše bol doplnený o neočakávanú súčasť – kôpor. Musím povedať, že toto dochutenie dobrému vývaru vcelku sadlo a rád si ho zopakujem sám, keď budem podobný vývar variť doma. Odporúčam.

Personál v osobe osamelého čašníka bol prívetivý, nechýbala otázka, či je všetko v poriadku, či máme nejaké extra priania. Jedlo bolo tiež servírované zo správnej strany, aj keď na nedodržanie mohlo nabádať to, že sme boli sami.

Hlavné jedlo bolo v poriadku. Manželkyne taštičky boli chutné, rovnako aj môj šolet, ale kačacina bola už mierne suchá. Pri taštičkách bola aspoň omáčka, ktorá jedlo zachránila. Pri šolete sa nenašlo nič, čo by ho zachránilo pred suchotami. Tento nedostatok pripisujem práve mimosezónnemu času a malému obratu hostí v podniku. A zároveň verím, že vybrať sa sem v inom čase, boli by sme spokojnejší. Celkový účet za jedlo a pohár vína bol 288 Kč.

Chutilo nám miestne víno a čašník nám ochotne predal litrovku nadomov. Fľaša za 140 Kč.

www.hotel-tanzberg.cz
Hotel Tanzberg
Husova 8
Mikulov

Café Dolce Vita

Stačilo samoty, na dezert a kávu hľadáme iné a rozhodne rušnejšie miesto. Vedel som, že na starom námestí je dobrá kaviareň a cukráreň, kde vraj robia dobré palacinky. Prvá kaviareň, na ktorú sme na mieste natrafili, bola pod malou akrádou obrastenou viničom schovaná Café Dolce Vita. Štít zvonka ohlasoval kávu illy, atmosféra po vstupe do plného podniku s hučiacimi kachlami v kúte zasa príjemné posedenie. Chytili sme miesto pri okne, takže sme mali výhľad na historické námestie (titulná fotka článku). Zo stropu viseli porcelánové a zlaté žaby, podlahu zdobila krásna mozaiková dlažba. Od vedľajších stolov sa k nám rynula nemecká a česká vrava. Objednali sme si kávu (30 Kč) a palacinky s nutellou (49 Kč).

Espresso bolo bezproblémové, servírované s pohárikom vody a čokoládkou. Crema v poriadku, rovnako tak chuť. Palacinky pripravené čerstvo, nič prihrievané. Najviac som čakal na šľahačku – bola poctivá, žiaden prášok ani rastlinný oný. Topingu tak akurát. Opäť nechýbala od personálu obligátna vetička, či si ráčime ešte niečo priať.

Až keď sme vyšli von a zišli námestím dolu, objavili sme v jednom dvore Petit Café. To bola tá kaviareň s výbornými palacinkami, na ktorú som pôvodne dostal odporúčanie. Nevadí. V Mikulove sme neboli posledný krát a Dolce Vita stála za návštevu, takže nabudúce.

Nižšie na námestí sme natrafili aj na chutnú vináreň Dobrý ročník. V podstate je to malé bistro spojené s vinotékou. Podľa recenzie v magazíne Apetit majú vraj dobrú kávu a vína z miestnych vinárstiev. Na skúšku sme vzali dve fľaše z Vinařství Volařík – ryzling vlašský 2008, neskorý zber a sauvignon 2008, tiež neskorý zber. K degustácii sme sa zatiaľ nedostali.

P.S. Komu sa zdalo, že bolo v článku málo informácii, nájde viac na dobre spracovanej stránke mesta Mikulov
www.mikulov.cz