Nedávno prebehli v blízkej Viedni majstrovstvá sveta baristov a tiež veľtrh kávy. Boli sme sa tam na skok pozrieť a podporiť slovenskú majsterku, Moniku Pálovu.
Viedenské výstavisko bolo ešte ospalé. Súťaž už bežala, ale s rozčarovaním sme zistili, že veľtrh ešte len rozbaľujú. Pár dní nato sme sa dozvedeli, že za veľa nestál, ani neukázal nič mimoriadne, takže nakoniec bolo dobre, že sme sa mohli pomotať po meste a kaviarňach.
Majstrovstvá boli urobené ako aréna. Na jednej strane veľkoplošná obrazovka, uprostred „ringu“ tri súťažné stoly a kolom dokola tribúny. Prišli sme akurát, keď súťažila talianska baristka. Povzbudzovala ju hlučná partia kamarátov aj s vlajkami. Ako sa neskôr ukázalo, každý barista tu mal svoj fanklub, my sme neboli výnimka.
K Monikinmu vystúpeniu bolo ešte ďaleko, tak sme sa popozerali okolo arény. Jeden kút haly bol vyhradený pre súťažiacich, v ďalšom bol zasa Espresso Bar. Pri troch kávovaroch sa striedali rôzni baristi, prvé cappuccino nám robil napríklad majster Švédska 2011, Eskil Ingvarsson. Podarilo sa mu slušné srdiečko aj labuť. Používal zmes od Dattera, brazílskeho pestovateľa a exportéra kávy. Káva nebola ničím výnimočná, taká jednoducho brazílska. Pri druhom stroji som ochutnal espresso z Nikaragui od Cup of Excellence. Už na prvé ochutnanie bola káva výrazne kyslá a citrusová. S každým ďalším usrknutím bola kyslejšia, pri poslednom glgu som už mal pocit, že pijem čistú citrónovú šťavu. Všetky kávy v Espresso Bar boli na ochutnanie zdarma.
V protiľahlom rohu haly bol alternatívny bar s prekvapkávanou kávou. Na stolíku jeden chemex vedľa druhého, káva bola od dánskych The Coffee Collective. Ich kelímky boli prepracované, na nálepke boli všetky informácie o káve a jej chuťovom profile. Pili sme Kenyu, opäť ovocná chuť, ale nie príliš kyslá. Potešila.
Medzičasom si Monika začala chystať svoj súťažný stôl, tak sme sa presunuli na tribúnu, ktorá bola k nej najbližšie. Začala uvoľnene, len pri espresso som mal trochu pocit, že tieklo trochu dlhšie. Cappuccino zvládla s prehľadom, latteart spravila priamo pred degustačnou porotou a nezabúdala pritom stále komunikovať. Trochu nervozity som zbadal pri voľnom nápoji. Skladal sa z dvoch šálok. V jednom bolo ochutené espresso a v druhom zasa mlieko. Ja by som to nazval výmena chutí. Espresso totiž malo chutiť ako cappuccino a naopak cappuccino malo zasa chutiť ako espresso. Na imitáciu chutí použila napríklad slad. Pri nalievaní porotcom jej trochu ubehla ruka, ale inak zvládla svoje vystúpenie s prehľadom. A v stanovenom čase 15 minút.
Hneď za ňou nasledoval barista z Čiech, Adam Neubuauer. Jeho početný fanklub sa nenechal zahanbiť a vyhulákal ho ako doteraz všetci fanúšikovia svojich baristov. Zaujímavý bol chorvátsky barista. Zašiel až do takých detailov, že čerstvé mlieko na cappuccino si doviezol od svojho známeho farmára, priamo z pasienkov.
Pozreli sme si ešte niekoľko baristov a pobrali sa na spomínanú špacírku mestom. Nasledujúci deň sme už neboli, súťažila druhá polovica baristov. Deň nato bolo semifinále, kam žial Monika nepostúpila. Dostali sa sem napríklad Chorvátsko, Japonsko, Írsko, Holandsko či Mexiko. Posledný, štvrtý deň súťaže, bolo finále, v ňom nakoniec vyhral Raul Rodas z Guatemaly. Prvá šestica vyzerala takto:
- Raul Rodas, Guatemala
- Fabrizio Sención Ramírez, Mexiko
- Colin Harmon, Írsko
- Miki Suzuki, Japonsko
- Stefanos Domatiotis, Grécko
- Maxwell Colonna-Dashwood, Veľká Británia
Musím doplniť, že Colin Harmon je kolega Moniky Pálovej z 3rd Floor Espresso v Dubline. Monika skončila na 24. mieste s 522,5 bodmi.
