Jedna z posledných krčiem v Nitre

Vináreň U Vlka si pamätajú ešte moji svokrovci, my sme do nej chodili na vysokej škole. Klasická krčma, nič extra. Pred rokom si majitelia podniku Wolfovci povedali, že sa dajú na pivo. Podnik prerobili, kúpili minipivovar a začali variť Trogára.

Komu to nič nehovorí, trogár je lokálna prezývka Nitrančana. Keď sa z mesta nadobro odsťahoval Corgoň, lepšie meno sa nitrianskemu pivu ani nedalo vymyslieť. Ku Vlkovi som sa bol pozrieť spolu s Peťom Škripkom z košického Camelotu.

Pivovar nájdete medzi rodinnými domami, kúsok nad amfiteátrom, ani veľa šlapať netreba. Privíta vás nízky domček s červenými oknami. Keď vojdete, ocitenete sa pred výčapom, napravo je vidno samotný pivovar. Sudy s pivom sú uskladnené dolu v pivnici. Pohnete sa doľava a otvorí sa vám niekoľko menších priestorov. Čistý interiér, kopa starých tonetiek, niekde dobové fotografie starých pivovarov, inak čisté biele steny. Krčmovú atmosféru cítite hneď, toto nie je detailami prešpikovaný „koncept“, ale pravá vec.

Zastavila sa u mňa servírka, opýtal som a jej, čo majú navarené. Mali ležiak, k nemu ešte svetlý a tmavší ale. Plus pár ďalších pív od pivovarov združených v Asociácii malých nezávislých pivovarov Slovenska. Pivo robia metódou vrchného kvasenia, uvarené pivo stojí tri týždne v sudoch. Pivovar ponúka aj jedlo, typické pivárske. Oškvarkovú pomazánku, utopence, guláš aj pečené kolená.

Začal som ležiakom (1,40€/0,5l). Keď prišiel na stôl, bol tmavší ako býva u ležiaku zvykom. Jemne zakalený a pomerne riedka pena opadla rýchlo. Po ochutnaní ale svieži aj rezký. Primerane horký, žiadna nepríjemná dochuť. Medzičasom prišiel Peťo, objednali sme ďalšiu rundu a pustili sa do debaty. Tiež plánuje onedlho otvoriť v Košiciach svoj vlastný pivovar, v Nitre sa bol pripravovať na štátne skúšky. Bol zvedavý, ako majú zvládnuté chladenie, opýtal sa na to servírky. Ospravedlnila sa, ale nevedela odpovedať.

Ako druhé som ochutnal svetlý ale (0,90€/0,3l), priobjednali sme oškvarkovú pomazánku (1,90€) a nakladaný pivný syr (2,60€). Osadenstvo podniku sa medzičasom prestriedalo. Partie starších Nitrančanov vystriedala mladšia generácia.

Svetlý ale mi chutil viac ako ležiak. Výzorom sa naňho síce veľmi podobal, ale chutil inak. Ovocnejšie aj lepšie. Som skôr na tmavšie pivá, ale toto mi vyslovene chutilo. Medzičasom si servírka spomenula na Peťovu zvedavú otázku a zistila odpoveď u majiteľa.

Nie, nemal som syr, moja bola pomazánka. Bola dobrá, k nej pár cherry rajčín, list šalátu a košík s chlebom. Všetko čerstvé, chlieb aj šalát. Peťov syr bol poriadne prezretý, až skysnutý. Ochutnal som, nedalo sa to prehliadnuť. Syr teda vrátil, servírka sa ospravedlnila a preobjednali na domáceho utopenca (2,50€). O chvíľu sa pri našom stole zastavil kuchár a v kľude sme to rozdebatovali. Na vine vraj mohla byť červená pasta, ktorá bola navrchu syra. Ospravedlnil sa a reklamácia bola vybavená.

Záver

Pohodlne sme dopili, chvíľu ešte podebatovali s majiteľom pri výčape, rozlúčili sa a každý šiel svojou cestou. Spomienky z vysokej školy sú síce už matné, ale toto bol rozdiel sto a jedno. V ochote personálu, takmer ukážkovom zvládnutí reklamácie aj ponuke. Nie som vyslovený pivár, ale presne takto si predstavujem modernú krčmu. Vlastné pivo a žiaden strach čapovať aj „konkurenciu“. Atmosféru si kupovať nemuseli, majú ju danú vlastnou históriou aj snahou. Pivo, ktoré som ochutnal malo spoločný rukopis. Neboli to žiadne extra špecialitky, ale zato solídne pitie. Oplatí sa ochutnať aj keď je vonku chladnejšie. Nie som ani rodený Nitrančan, ale na tento minipivovar som celkom hrdý. Držím majiteľom palce.

U Vlka
Svätoplukova 11
Nitra
trogar.eu