Zážitky z Rakúska, Piešťan a Bratislavy

Gőstling an der Ybbs
Nedávno nás prišla pozrieť kamoška Lee zo Sydney, s ktorou som voľakedy robil v Bar Coluzzi. Keďže je pre ňu sneh vzácny, rozhodli sme sa ju vziať na lyžovačku do Rakúska, cestou sa zastavili v Bratislave a navštívili tiež Piešťany. Samozrejme, na všetkých našich zastávkach sme ochutnávali, čo sa dalo, tu je report z celej cesty.

Dolné Rakúsko, G≈ëstling an der Ybbs, Gasthof zum Hammer
Pred samotnou cestou, znalý miestnych špecialít, som mal trochu starosť, ako sa prestavujeme, pretože kamoška má celiakiu a mimo toho aj alergiu voči mlieku a kvasniciam. Aj z tohoto dôvodu sme vybrali ubytovanie v rodinnom penzióne, aby sme si v prípade krízy mohli pohodlne uvariť vlastné jedlo. Domáci mali menšie hospodárstvo so štyridsiatimi kravami, zopár ovcami a kozami, vôkol voňala jar a maštaľný hnoj (toto bolo hádam po prvý krát, čo mi hnoj voňal…). Vďaka milým domácim sme mali možnosť ochutnať aj čerstvo nadojené mlieko. No čo vám poviem, úplne iná káva, ako tá postrašená biela voda v krabiciach, bežne predávaná v obchodoch.
V miestnych potravinách siete Spar bolo k dostaniu sójové mlieko aj jogurt bez laktózy, takže naša priateľka nemala absolútne žiaden problém so stravovaním. Ako však neskôr vysvitlo, jej mliečny problém súvisí zrejme len s austrálskym mliekom, pretože keď predsalen ochutnala to čerstvé kravské mlieko, bola v poriadku a nespôsobilo jej žiadne problémy. Vraj má niekoľko známych, ktorý dostali alergiu na mlieko práve v Austrálii, predtým s mliekom problém nemali.
Čo sa týka ostatného jedla, viete si to predstaviť, výber veľmi podobný tomu nášmu, plnotučné jedlá, hutný tmavý chlieb, sýte polievky. V lyžiarskom stredisku sme zopárkrát ochutnali hovädzí guláš, slivkové knedle s makom či klasickú wienerschnitzlu. Jedlá pre našinca nijako extra vzrušujúce, ale mäso bolo vždy v poriadku a porcie primerané hladu po celodennom lyžovaní.

Posledný večer sme sa vybrali do neďalekého hostinca zum Hammer na poriadne hodovanie. Prostredie typicky rakúsko-gasthofové, jedálny lístok zas až tak nie. Po usadení a naordinovanej runde Jägermeistra nám domáca rozdala dva jedálne lístky, jeden s bežnými jedlami, druhý obsahoval pizzu a talianske špeciality. Trochu som spozornel, takéto kuchynské kombinácie väčšinou neveštia nič dobré. Keď som otvoril normálny jedálny lístok, prekvapenie pokračovalo. Vedľa seba lokálne špeciality, stejky, moderné šaláty a ázijske panvice. Bolo nás päť, tak sme si objednali každý z iného rožka, Lee si dala pepperstejk, švagriná caprese, žena ázijsku panvicu s kuracím, švagor hovädzí šalát a ja hovädzie s rozmarínom na karotke. Na tradičnú stejkovú otázku rare/medium odpovedala Lee medium. Ako neskôr vysvetlila, pred Rakúskom bola vo Francúzsku, kde si objednávala rare, ale pripravili jej ho vždy takmer surový, tak preto sa rozhodla pre medium.
Na jedlo sme čakali primeraný čas, tri z jedál boli hotové a prinesené na stôl skôr, ďalšie dve päť minút meškali. Skutočné prekvapenie nakoniec prišlo až po ochutnaní všetkých jedál. Stejk trafil kuchár úplne presne, skoro by som ho odhadol na medium-rare, caprese našťastie nebolo utopené v oleji ani balsamico, ázijská panvica servírovaná poctivo v panvici, švagrove hovädzie šlíže na šaláte mäkkučké ako maslo a moja rozmarínová roštenka sa tiež rozplývala na jazyku. Ak budem považovať čierne osemuholníkové taniere za súčasť folklóru, miestu ani jedlu sa nedalo nič vytknúť. Náladu nepokazila ani hladučká chladená hruškovica. Skrátka a dobre, poctivé jedlo za poctivú cenu.
Gasthof zum Hammer http://www.hammerwirt.at
Dovolenkové byty Ehrenreith rodiny Mandl http://www.ehrenreith.info

Slovensko, Bratislava Staré mesto, reštaurácia Prašná bašta
Cestou z Rakúska do Nitry sme sa rozhodli zastaviť v Bratislave, omrknúť Staré mesto a zahriať sa v ufučanom dni hutnou polievkou. Po krátkej exkurzí na vrchole Michalskej veže (stihli sme to tesne pred záverečnou, krásny západ slnka…) sme sa rozhodli zapadnúť do Prašnej bašty, nech Lee vidí bežnú prešporskú krčmu. Víkend sa škaredo podpísal na miestom personále, pretože tak nevšímavého a arogantného čašníka som už dávno nestretol. Cibulačka mierne presolená a Hortobágy palacinka bola plnená kuracím, ktoré zrejme predtým plávalo v kuracom vývare. Nečakal som √† la carte servis, ale prvá sa obsluhuje dáma a zo servírovaných pohárov by nemalo tiecť ako z mokrého vechťa. Trinkgeld sa samozrejme nekonal, čo personál komentoval vyslovene ironickým Ďakujeme pekne za návštevu.
Prašná bašta http://www.prasnabasta.sk/

Slovensko, Piešťany, reštaurácia Elizabeth
Ďalšou zastávkou na našej ceste boli Piešťany. Po zrkadlisku, príjemnej masáži a prechádzke v parku na kúpeľnom ostrove sme nakukli do reštaurácie v štýle Sisi, určenej zrejme úplne inej cieľovej a vekovej skupine, než aká sa jej tam práve v dobrej nálade nahrnula. Reštaurácia bola prázdna ako len môže byť o štvrtej v nedeľu. Personál ochotný poradiť. Ako jediný som si dal predjedlo, prepeličiu polievku s rezancami. Mäsko v poriadku, rezance domáce, na môj vkus polievka trochu slaná. Dobrý kuchár by mal vedieť pripraviť chutné jedlo aj s použitím menšieho množstva soli, je to skrátka najlacnejšia a najpohodlnejšia finta.

Personál počkal, kým som dojedol a naraz podával hlavný chod. Opäť sme si vybrali všehochuť. Lee si dala stejk z lososa, švagriná bryndzové halušky, žena kuracie naprírodno s ryžou, švagor opäť šalát s prúžkami hovädzieho a ja tagliatelle s kuracím a rajčinovou omáčkou. Losos a hovädzie bez najmenších výhrad, bryndzáky tiež, ženina ryža opäť slaná. Kuracie šťavnaté, ale kuchár sa asi príliš bál, aby nestuhlo, tak zostal koniec ešte trochu surový. Na veľké porcie sa nezvyknem sťažovať, no tieto tagliatele boli na zrelaxovaného kúpeľného hosťa trochu priťažké. Vôbec by som sa nenahneval, keby porciu zmenšili a ubrali tiež na omáčke.
Elizabeth Café & Restaurant

Slovensko, Piešťany, čokoládovňa Monsalvy
Na dezert sme nezostali v Elizabeth, ale presunuli sa prechádzkou po Sklennom moste do Monsalvy. Túto čokoládovňu poznám už dlhšie, hneď vedľa je aj predajňa s pralinkami. Všetky čokoládové dobroty vyrábajú priamo na mieste. To zároveň zodpovedá otázku, či pri objednaní horúcej čokolády dostaneš naozaj hustú čokoládu. Lee som odporučil mexickú s chilli a anýzom, zalizovala sa až za uši a cítila previnilo… Ja som si so ženou pochutnal na lieskovcovej torte, odvedľa som zobral aj výber praliniek. Jedným mínusovým bodom bola vodová pena švagrovho cappuccina. Viem, Monsalvy je síce čokoládovňa, ale kávu by takto „flákať“ nemali.
Čokoládovňa Monsalvy

Slovensko, Bratislava, letisko M. R. Štefánika, kaviareň na poschodí
Toto bola krátka káva tesne predtým, ako mala Lee odletieť. Len stručne – káva Piazza d’Oro potešila, neochota personálu naopak vôbec. Objednal som si hruškové Pago, odpoveď bola nemáme. Tak som zarozmýšľal aj za čašníka a opýtal sa ho, či majú iný hruškový džús. A predstav si, mali…

Slovensko, Bratislava, letisko M. R. Štefánika, reštaurácia Panoráma
Reklama na letisku hlásala, že túto reštauráciu znovu otvorili. Bolo skoro ráno, chceli sme Lee ešte zakývať aj sme boli trochu hladní, tak sme sa rozhodli vyskúšať. Pondelok ráno bolo ospalé, reštaurácia prázdna, výhľad výborný. Príjemný čašník nám na požiadanie priniesol raňajkové jedálne lístky, pretože jedlá z nich nie sú zahrnuté v normálnom lístku. Žena si objednala presso a na počudovanie jej nepriniesli „slovenské“ espresso, ale malú kávu v červenej šáločke, Julius Meinl. Vybrali sme si raňajky, žena pečivo s medom a džemom, ja zasa vegetariánsky tanier. Pečivo bolo fantasticky čerstvé a mäkké, objednané jedlo vkusne naaranžované a celkovo sme sa spokojne najedli a strávili príjemné ráno. Akurát si pod pojmom vegetariánske nepredstavujem tanier plný rôznych syrov. Buď by som ponúkol ľahšie ovocie alebo zeleninu, alebo by som dané jedlo premenoval. Ale ako vravím, v danom momente nám to nevadilo a cítili sme sa fajn.
Reštaurácia Panoráma

Práve som dopísal tieto riadky, v sebe ešte dojmy z ciest, púštam si spievajúceho Sicílčana, ktorého som jeden večer počul v telke…

Share on FacebookTweet about this on TwitterPin on PinterestEmail this to someonePrint this page

Komentáre (5)

  1. Pekne napisane:-) Dufam,ze sa vasej kamoske na Slovensku pacilo. V lete sa na Slovensko chystaju nasi znami z Indonezie. Zatial nam davaju len zvedave otazky napr. v com je Slovensko ine od Danska. Prve co ma napadlo,ze Slovensko nie je ploche ako dlan. Hned druha vec,ze asi budu mat problem sa dorozumiet.

    Odpovedať
  2. mňa prekvapil reštaurácia Panoráma na letisku. Lietame radšej zo Schwechatu a z BA sme leteli 2x, z toho ten druhý raz som bola taká naštvaná, že nikdy viac. Socializmus ako vyšitý – nič divné pri podniku patriacom štátu.
    Mysacinka, myslím že na SK sa dorozumejú už oveľa lepšie ako napr. v takom Taliansku:)

    Odpovedať
  3. bola by som rada ak by to tak bolo:-( beriem,ze generacia mojich rodicov nemala moc motivacie a moznosti ucit sa jazyky. Lenze, od revolucie ubehlo kopec rokov a nikto sa nepodivuje nad tym,ze vela mladych ludi okolo 30-tky a pod. vobec nehovori inak ako po slovensky.hej a skoro kazdy si mysli,ze vie po cesky:-)S Talianmi som mala tu“cest“, po minulej skusenosti z Rima som si z Lonely planet objednala krasny slovnik. Vyzbrojena tymto materialom, hadam uz nebudem musiet velmi lamanou taliancinou vyzvedat od casnika co ten ich jedalny listok vlastne ponuka:-)
    Ad restauracia Panorama. Pozitivnu skusenost Viktora som vzala na vedomie, v lete mozno (prvy raz) spominane letisko pouzijem a pokial sa standart nezmeni, urcite si dobre espresso pred cestou dam:-)

    Odpovedať
  4. Kamoske sa pacilo, kupele zazila po prvy krat, z tych bola asi najviac prekvapena. Navyse si mohla pekne porovnat Vieden, rakusky vidiek, Bratislavu, Pietany aj Nitru.
    Co sa tyka objednavania, myslim, ze vsade mali anglicku verziu jedalneho listka, takze nemala absolutne ziaden problem.
    Panorama – dali sme si len ranajky, velke jedlo sme nevyskusali, takze hodnotim len to, co som videl.

    Odpovedať
  5. Kaviaren Piazza na letisku je celkom prijemna a na letiskove pomery su tam normalne ceny. Kava je dobra, ale personal je rovnaky ako vsade na letisku v Ivanke (alebo vo vacsine slovenskych kaviarni?). Skuste sa niekedy ist na nieco opytat do „duty-free“ parfumerie…

    Odpovedať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *