Pár viedenských gastronomických „inštitúcii“

V rámci návštevy majstrovstiev sveta baristov vo Viedni sme sa boli trochu poprechádzať po Viedni. Na kávu k Hawelkovi, na sacherku k Demelovi a na večerný Naschmarkt.

Na kávu k Hawelkovi

Terasa pred Café Hawelka

Ako prvé sme mali namierené do Café Hawelka. Známy podnik neďaleko Stephansdomu založil Leopold Hawelka so svojou manželkou Josefine. Najprv v roku 1936 ako kaviareň Alt Wien na ulici Bäckerstraße a o 3 roky neskôr Café Ludwig na terajšej Dorotheergasse. Potom prišla vojna a podnik znovu otvorili v roku 1945. Pán Hawelka v ňom sám varil kávu a jeho manželka piekla buchty.

Prečo je taký špeciálny? Pre svoju históriu a rodinnú tradíciu. Postupne tu pracovali tri generácie Hawelkovcov. Z podniku sa postupne stal podnik viedenskej umeleckej scény. A samozrejme štamgastov.

Debarasuje

Interiér kaviarne

Tonet kam oko dovidí

Interiér naozaj dýcha starinou a tú pocítite aj nosom ako miernu zatuchlinu. Sú tu mramové stoly a kopec tonetiek. Jedna stena je olepená plagátmi s aktuálnymi kultúrnymi akciami. A v jednom rohu sedí partia starších štamgastov. Dišputujú o tom, ako mladá generácia przní ich milovanú „echt Wienerisch„.

Čašník nie je žiaden mladý chalan, ale pán v klasickom čierno-bielom odeve. S bločkom v ruke pohotovo vezme našu objednávku. O chvíľu máme na stole tri espressá, dve melange a jednu vodu (19,90€). Káva je v širších šálkach, ale espresso napriek tomu nemá v creme dieru. Melange je káva s mliekom. Je bublinkovo napenené, s veľmi umelecky poňatým pokusom o srdiečkový latteart. Chuť? Priemerná.

Schwarzer

Tento podnik zrejme nie je ani tak o káve, ako o spomínanej histórii a atmosfére.

Viedenská melange

Wiener Melange

Tento podnik zrejme nie je ani tak o káve, ako o spomínanej histórii a atmosfére. Oceniť ju možno vedia viac štamgasti ako bežný návštevník. Chvíľu posedíme, vzdáme hold človeku, ktorý robil svoje remeslo toľko rokov, pozeráme ako plynie čašnícky čas a pomaly sa poberáme ďalej.

www.hawelka.at

Obložené chlebíčky u Trzesniewskeho

Keď sa vyberiete od Hawelku naspäť k Stephansdomu po Dorotheergasse, možno vás prekvapí zvláštny podnik. Na ulici má niekoľko vysokých stolov a pri nich postávajú dámy v najlepších rokoch. Z minikrígľov pijú osminku piva a jedia obložené chlebíčky (1€ / ks). Práve ste našli ďalšiu viedenskú inštitúciu, Trzesniewskeho. Nie hociakú, história podniku siaha až do roku 1902. Chlieb si samozrejme pečú sami a nátierky sú od výmyslu sveta. Vajíčková, uhorková, syrová, papriková, pikantná, tuniaková. Čistá nostalgia.

www.trzesniewski.at

Eduard-Sacher-Torte u Demela

Demel Wien

Vrátime sa opäť k Stephansdomu a zájdeme do inej uličky. Mierime k slávnej cukrárni Demel. Čo som počul, tak práve táto cukráreň si nárokuje právo ponúkať pravú sacherku. Franz ju síce vymyslel, ale dieru do sveta s ňou nespravil. Až jeho syn Eduard, ktorý praxoval u Demela, recept vylepšil a urobil z nej dezert ako ho poznáme dnes. Demel ju začal predávať, neskôr jej výrobu spustil aj Hotel Sacher. Samozrejme, oba podniky sa dlho naťahovali za prsty pri slovíčku Das Original. Aj pri tom, kde má byť použitá marmeláda. Skončilo to tak, že Hotel ponúka Original Sachertorte s vrstvou marmelády pod polevou a uprostred cesta. Demel volá svoju tortu Eduard-Sacher-Torte a marmeládu dáva len pod polevu.

Vchod do Demela

Vitrína so zákuskami

V tomto zmysle sme sa teda vybrali práve k Demelovi, aby sme ochutnali Eduardovu verziu. Podnik vás privíta presklenou vitrínou, kde si môžete pozrieť ponuku zákuskov. O niečo ďalej je krátky barový pult, za ním kávostroj. Keď budete pokračovať, prídete k presklenej prevádzke, kde uvidíte cukrárov priamo pri práci. Je tu zakázané fotiť a podvečer sme v prevádzke videli len málo personálu a akcie.

Schodiskom sa dostanete na ďalšie dve poschodia, kde si môžete vybrať sedenie. Zostali sme na prvom poschodí a počkali na obsluhu. Staršia dáma nám podala ponukové lístky a onedlho sa nás prišla opýtať, čo sme si vybrali. Voľba padla na dve sacherky, malú demelovú tortičku a jablkovú štrúdľu (12,80€).

Demel

Demel tortička

Eduard-Sacher-Torte

Jablková štrúdľa bola vraj vydarená. Teplá, nie presladená, bolo v nej cítiť strúhanku. Najlepšie vyznela malá demelová tortička. A sacherka? Ako by som to slušne… Debakel. Bola príliš suchá (vážne) a dovolím si povedať, že horšia ako som jedol u Laurenta alebo aká sa občas podarila mojej babinke. Pre vysvetlenie, v bratislavskom Laurentovi sa to samozrejme nevolá sacherka, ale miestny cukrár robil predtým niekoľko rokov práve u Demela.

Zákusok nezachránil ani fakt, že marmeláda bola roztiahnutá pod celou polevou, teda aj na bokoch. Ani fakt, že poleva bola mimoriadne hrubá a parádne presladená. Absencia šlahačky tomu celému nasadila korunu a nezachránil to ani pohár čistej vody, ktorý sme k dezertom dostali. Ako vravím, obrovské sklamanie. Zdá sa, že možno je tá torta naozaj lepšia u Sachera…

www.demel.at

Naschmarkt

Pokiaľ ste pobehali všetky kúty Viedne a smerujete navečer na Naschmarkt, nebuďte prekvapení, ak nájdete stánky zatvorené. Naschmarkt funguje takpovediac na dve smeny, má totiž dve dlhé uličky. Prvá počas dňa slúži ako známe a pestré trhovisko. A keď stánkari k večeru zavrú, v susednej uličke sa všetky reštaurácie naplnia ľuďmi. V ponuke bolo hojne rýb a popíjal sa strik. Inak rušná atmosféra, rovnako rušná ako počas dňa.

Info

Ak sa vyberiete do Viedne vlakom, veľká časť dopravy bude jednoduchá. Spiatočný lístok z Bratislavy stojí 11€ a s doplatkom 3,50€ budete mať zároveň lístok na viedenskú MHD v prvej tarifnej zóne. Vlakom sa zároveň dostanete takmer do centra, takže nakoniec tú MHD ani nebudete potrebovať. Ibaže sa zatúlate počas dňa ďalej a budete príliš unavený vrátiť sa naspäť. Potom vám ale môže stačiť obyčajný lístok na metro za 2€. Pešo k Stephansdomu je to asi 2,6 kilometra.

Do Viedne sa môžete vybrať aj autom. Pozor na parkovanie na ulici, mnohé z oblastí sú označené ako Kurzparzone a smie sa tam parkovať maximálne 2 hodiny. Inak je parkovanie riadna palica. Prvých 90 minút 3€, každá ďalšia polhodina 1€. Ďalšia možnosť je dostať sa k Pratru. Je tam čerpačka Shell a hneď za ňou súkromné parkovisko, kde sa platí 5€ na celý deň. Ak bude plné, prejdite asi 200 metrov a nájdete hneď pod kolotočmi ďalšie podobné parkovisko za 6€ za celý deň. Tam sme nechali auto my a prešpacírovali sa cez polovicu Viedne až k centru. Pohodlné topánky sú teda povinná výbava, k Stephansdomu sú to asi 4 kilometre.

Tretia alternatíva je bicykel. Viedeň je mimoriadne dobre poprepájaná cyklistickými chodníkmi. Sú tu dokonca aj požičovne bicyklov. Platí sa pri termináloch kartou, bicykel môžete po jazde odparkovať aj na inom stanovišti.

P.S.

Jeden postreh. Na našej ceste sme nenatrafili na jediný podnik, ktorý by smrdel. Práve naopak, príliš často nás dnu vábila vôňa. Skrátka mi porovnanie s tunajškom dalo do nosa…

Čo ste zažili vo Viedni vy? Máte ďalšie „inštitúcie“ do zoznamu? Napíšte dolu do komentárov.

Jedna z viedenských kaviarní s otvoreným presklením

Share on FacebookTweet about this on TwitterPin on PinterestEmail this to someonePrint this page

Komentáre (18)

  1. je to trochu z iného súdka,
    ale odporúčam vyskúšať reštauráciu vapiano na mariahilfer sttrasse, fantastické cestoviny pripravované priamo pred očami zákazníkov odkaz na vapiano.de

    Odpovedať
    1. Ano, o Valpiano som pocul chvalu, aj ked je to sietova restika

      Odpovedať
    2. Vapiano poznam z Nemecka, vyborna siet!

      Odpovedať
    3. d.kadence

      k pochvale pre Vapiano sa musim pridat aj ja, taktiez odporucam.

      Odpovedať
  2. Nasa oblubena gastrozastavka vo Viedni je wienerschnitzel u Figlmullera (http://www.figlmueller.at) – par krokov od Stephansdomu maju dve restauracie. Kvoli reznom velkym ako tanier sa tam caka na stol v rade na ulici, ale byva to rychle a stoji to za to. Da sa vybavit aj rezervacia vopred. Obsluhuju (vacsinou) starsi pani s motylikmi. Stylish, gut.
    U Demela sme mali iba cafe, zakusky nemozme posudit, ale dik za tipy ;)

    Odpovedať
  3. vegalogic

    Podla mna je Vieden na vyssej gastronomickej urovni ako Bratislava – velmi chutne sa tam najem aj v nasej firemnej kantine. Uplne super je mala rodinna restauracia na Obere Donaustrasse pri Marienbrucke – vari stary pan a obsluhuje jeho manzelka. Tam aj menej popularne jedla ako kelovy privarok ci pecen nadobudaju UPLNE inu dimenziu. Nehovoriac makuckom o telacom dusenom alebo snicli. A to bratru za 6 EUR aj s polievkou ako obedove menu!
    Z fast foodov tam mozem Nordsee, je to uplne o niecom inom ako nase pobocky (hlavne co sa tyka vyberu).

    Odpovedať
    1. suhlasim. dalsi dovod, preco je Vieden inde je, ze tam zije vela cudzincov a preto tam je bezna japonska, cinska, thajska a neviem este aka restauracia s autentickym jedlom a rozumnymi cenami.

      Odpovedať
  4. ahoj
    1) Hawelka – ked som tam bol ja, bola zacpa vo dverach a vovnutri neskutocne nafajcene. verim ze za Tvojej navstevy to bolo ine, vidim ze aj dole pises ze nikde nesmrdelo. obecne – pri kazdej navsteve Viedne si vsimnem ze sa fajci aj kde sa nema, personal hotelu, v restauraciach, na pracovisku.
    2) Demel – Sacher – ako mozes napisat, co si kde pocul. co takto wikipedia? podla obrazku mi je cudne, ze tam chyba kopka nesladenej slahacky. aj u Sachra by to bolo suche a presladene, pointa je v tom, ze to je dobre ako celok s nesladenou slahackou.

    Odpovedať
    1. Ahoj Sim,
      1) Hawelka – ano, cigarety vo Viedni su vsade, asi sme mali stastie na prijemny den a kopu otvorenych okien, takze smrad sme naozaj necitili. Az na tu malu zatuchlinu u Hawelku, ale tu beriem skor ako genius loci
      2) Demel – je to vysvetlene v clanku. Franz ju sice vymyslel, ale tak ako ju pozname dnes, tomu vdacime Eduardovi. A ten robil u Demela. Wiki ako zdroj fajn, ale ak mam moznost mat priamejsie informacie, preferujem tie. Info som cerpal aj od cukrara, ktory u Demela pracoval a sacherku pekaval. Je to spomenute v clanku.
      Pocul som aj to (od dobrych priatelov, ktorych usudok si vazim a verim im), ze torta u Sachera je lepsia a vlhkejsia ako u Demela. A nechyba jej ani obligatna slahacka.

      Odpovedať
  5. Torta u Sachera je naozaj lepsia. Osobne som ochutnal obe verzie.
    Ked som vo Viedni tak urcite neobidem odkaz na 7stern.at a odkaz na 1516brewingcompany.com co su minipivovary, 7 stern je tradicny nemecky/ rakusky a 1516 je taky americkejsi. Jedlo je tam skvele, ale to pivo, to je priamo genialne.

    Odpovedať
    1. Pravda. Aj ked v 7stern sa mi zda lepsie jedlo a v 1516 zasa pivo. Ale viedenske pivovary su kapitola sama o sebe. :)

      Odpovedať
  6. doporucil by som skvelu restauraciu M Lounge (Hermanngasse nedaleko neubaugasse a westbahnstrasse) male a o to chutnejsie porcie, chutovo velky zazitok. (Skuste kokosovu ostru polievku.)

    Odpovedať
  7. Do Viedne robievame vylety dost pravidelne, i ked priznam, ze tento rok mam este viedensky rest. Co sa tyka Sacherky, od Demmela som ju nejedla, od Sachera ano, ale uz davnejsie, takze ani si neviem spomenut aka bola. Ale, minuly rok sme boli okrem ineho kuknut uzasny Hundertwasser Haus odkaz na food4fun.sk, a na prizemi jednej z najnavstevovanejsich viedenskych pamiatok bola velmi mila kaviaren a ich Sacherka (original asi nie) vsak bola fantasticka, vobec nie sucha, nepresladena a slahacka k nej samozrejme nechybala…

    Odpovedať
  8. imro chcel by som sa opytat,ci aj ty si dostal sachera u demela bez slahacky.lebo sacher samotny som nikde podavat nevidel,popripade ci si viktor neskusal nepodanie slahacky reklamovat.
    inac neviem co je na nom take bozske,ale ked mam na podobnu kombinaciu chut, tak nahradim sachera cokoladovym fondantom so slahackou.

    Odpovedať
    1. Rado, ja som jedol sachera od Demela so šľahačkou, ale neviem ako ju tam podávajú, dostali sme ju totiž darom v krabici a šľahačku som si pridal sám.

      Odpovedať
  9. určite by som zaradil aj Schweizerhaus v Pratri

    odkaz na schweizerhaus.at

    Odpovedať
  10. ja som zase vyskusala viackrat indicku kuchynu, naozaj odporucam -www.restauranttester.at/rani.html

    Odpovedať
  11. A toto je moj objev tento mesiac: resturacia bez menu, poviete co nemate radi a menu vam zacnu nosit. Nam velmi chutnalo a super rakuska vinka. My sme este mali stastie, ze prebiehal festival vina na ulici, organizovany majitelkou.

    odkaz na restauranttester.at

    Odpovedať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *