O žralokoch, líštičkách a ovciach alebo Ako nepadnúť do turistickej pasce

turistické pasce

Aby som behom dvoch dní vletela do dvoch (slovom dvoch) turistických pascí, sa mi nestalo snáď od sedemnástich. Som vo Viedni a už som oplieskala v týchto hampejzoch zlodejských skoro sto eur (čoskoro podám detailné hlásenie). Načim sa mi o skúsenosti rokmi nadobudnuté s masami širokými podeliť.

Turistická pasca je odborný cestovateľský terminus technikus, označujúci všetky zariadenia, ktorých primárnym účelom nie je poskytnúť turistovi kvalitné služby či tovar, ale výhradne a jedine vytiahnuť z neho čo najviac ťažko zarobených bankoviek, pokiaľ možno s čo najmenším investovaným úsilím. Turistické pasce jestvujú všade na svete a ich filozofia je rovnako geniálna ako zákerná: nikto z týchto úbohých osôb s ľadvinkami a foťákmi sa tu už v živote neobjaví. Je jedno, čo im predáme; keď prídu na podvod, bude už prineskoro ľutovať, lebo predmet či služba sú skonzumované / rozbalené / absolvované a lietadlo je vysoko nad Atlantikom. Prípadne (ak sa náhodou obeť nachádza stále v dosahu) prirodzený stud zabráni naivnému turistovi žiadať nápravu / výmenu / ospravedlnenie / stratenú sebaúctu. Dokonca aj v štátoch plných naturelom slušných ľudí, ktorým je zlodejina cudzia, sa nájdu takí, ktorým nie je ani trošku proti srsti. Niekedy sa stavitelia turistických pascí regrutujú z radov prisťahovalcov, ktorí majú inú obchodnú etiku a morálku (sic!) a žiadny Kanaďan či Švajčiar im nezabráni rozložiť si stánok s vlajočkami a keramickými krávovinami rovno pred gotickou katedrálou.

V turistických pascách nikdy nesedia miestni. Sedia tam len stuhnuté, zmeravené páriky, konsternované desivým jedlom a faktom, že zjavne spadli do pasce, ale nemôžu sa ani pohádať, lebo by „si kazili dovolenku“. Často však v pasci býva okrem personálu úplne prázdno.

Keďže suveníry kupujem len v rámci recesistickej rozšafnosti a do voskových múzeí zásadne neleziem, zameriam sa v rámci turistických pascí na oblasť môjmu (a snáď i vášmu) srdcu najbližšiu: oblasť gastronómie.
Turistickú pascu takzvanú reštauračnú spoznáte pomerne jednoducho. Tu sú základné guidelines – prípadné odchýlky vnímajte ako pozitívnu deviáciu hodnú obdivu a potlesku (a azda i opätovnej návštevy a všeobecnej propagácie na cestovateľských weboch).

Poďme na vec:

  1. Turistické pasce sú typicky lokalizované. Konkrétne v tesnej blízkosti pamiatok, múzeí, galérií, bazilík a žulových pamätníkov. Niekedy ich polohu (vo veľkomestách) určíte jednoduchým pohľadom na mapu – všetko, čo sa nachádza v oblasti označenej prvá „zóna / distrikt / arrondisement / area“, je turistická pasca. Ani „tichá bočná ulička“ pri katedrále nepomôže. Centrum je jednoducho spádovou oblasťou, kde davy uťahaných ľudí musia jesť, aj keby to boli šváby s maslom. Podobnú výsadu majú miesta husto prejazdné – ako motoresty a odpočívadlá na ceste k turisticky obľúbeným flekom.
  2. Turistické pasce sú – z pochopiteľných dôvodov – mnohojazyčne označené. Ak pri reštaurácii svieti pútač „Wilkommen – Bienvienuti – We speak english“, berte nohy na ramená.
  3. V turistických pascách nikdy nesedia miestni. Sedia tam len stuhnuté, zmeravené páriky, konsternované desivým jedlom a faktom, že zjavne spadli do pasce, ale nemôžu sa ani pohádať, lebo by „si kazili dovolenku“. Často však v pasci býva okrem personálu úplne prázdno.
  4. V turistických pascách je napätá atmosféra. Je to spôsobené tým, že zamestnanci dobre vedia, v akom lokále pracujú. Preto sa buď vyhýbajú očnému kontaktu so zákazníkmi (z úprimného zahanbenia), alebo sú rovnako mrchaví ako majitelia – a v takom prípade sa ani neunúvajú byť prívetiví či nebodaj ochotní. Úsmevy zamestnancov v turistickej pasci sú úsmevy žraloka tesne pred zacvaknutím. Všimnite si ich hladný a trochu násilný pohľad pri vašom vstupe do podniku.
  5. V turistických pascách je príšerný interiér. Je to spôsobené tým, že majitelia – nenažraní hrabiví zlosyni – boli za svoju chamtivosť bohmi vytrestaní absolútnym nedostatkom základného estetického vkusu, a zároveň štedro obdarení neuveriteľnou egomaniackou istotou, že ich citlivé oko vidí krásno na sto míľ. Ružové či zelené svetlo, krikľavé lososové steny, gumené obrusy, čipky od rohožiek až po strop, tony plastu, umakartu a sadrových postavičiek, kytičky z tyrkysových látkových chryzantém a pseudoantické fresky sú len niektoré z nutných rekvizít turistickej pasce. Nech sa nám sladko trpí.
  6. V turistickej pasci je jedlo úplne strašné. Nie je „znesiteľné“ alebo „mohlo byť aj lepšie“; je rovno päsťou medzi oči a lopatou po hlave odporné a nepožívateľné. Majiteľ podniku a.k.a. Hamižný Zlosyn kupuje suroviny v lacných sieťach potravín, v mrazákoch má tony „anglickej zeleniny“, zvyškových kreviet a umelohmotných krabích tyčiniek, kávu pozametanú zo zeme skladu a olivy „dve kilá za euro“. Jedlá varí jeho priblblý syn, ktorý zásadne nešúpe uhorky a vajíčka má predvarené na diamantovo-tvrdo už od utorka. Najdesivejšie sú vždy šaláty, pretože Zlosynovi nenásytnosť tak zastrela mozog, že sa snaží ušetriť ešte aj na ľadovom šaláte a paradajkách. Niekedy sa ani neunúva porciu efektne načechrať a na stôl vám príde ohavná kopečka okyslených uhoriek (v šupke) a štvrť kila cibule. Na to zo dva kúsky eidamu – grécky šalát, nechsapáči!
  7. V turistickej pasci vás budú chcieť obtiahnuť úplne na všetkom. Jedlá sú už v menu príšerne drahé. Platíte za záchod aj šatňu, bez pýtania prinesený couvert aj plátok chleba navyše. „Minerálka“ príde na stôl ako dvojlitrový Evian a ak je v lístku tridsaťtrojka koly, stavte sa že vám donesú dvadsaťpäťku. Ak ste žiadali detskú porciu, platíte celú, rovnako za výmenu či odňatie nejakej prísady, platíte za kečup aj mliečko do kávy a niekde šibalsky aj za cukor a rez citróna. Platíte aj za jedlo, ktoré ste vrátili, lebo bolo zmrznuté / pripálené / oboje naraz, inak váš stôl výhražne obkolesia zlostní chlapíci s fúzikmi, prípadne mačetami. Vo finále tiež budete mať na účte zo dve tajomné položky navyše. Vôbec to však neberte ako nejakú nespravodlivosť. Nezabudnite, že platíte za to, že ste boli blbí a vliezli do pasce ako ovca k mäsiarovi.

Ešte jedno malé odporučenie: ak ste pri čítaní škrípali zubami a pred očami vám šiel nekonečný film podobných či identických zážitkov, prihláste sa na kurz asertivity. Problém totiž je, že pascu všetci na betón opoznáme už pri vstupe do reštaurácie, lenže sme príliš slušní / hladní / bojazliví / upejpaví, aby sme zase pekne vycúvali. Žraloci zacítia precitlivelú korisť, rýchlo nás obkolesia, strčia do rúk koženkový jedálny lístok a my sme stratení. Pre nás – poslušných a taktných – je útek z pasce ekvivalentom líštičkinho odhryznutia vlastnej pacičky. Inej šance ale nieto.

Ešte pár pikošiek a nápomocných rozlišovacích znakov, ktoré signalizujú, že reštaurácia patrí medzi pasce:

  • Sadrový kuchárik s tácočkou stojaci pred reštauráciou.
  • Neónový nápis „Pizza – Pasta“.
  • Nekonečný jedálny lístok (po podrobnom preskúmaní obsahujú jedlá presne sedem ingrediencií v rôznych kombináciách). Ešte horšie sú obrázky hotových jedál – už tak dosť otrasné, a to odfotili najkrajšiu možnú verziu…
  • V sekcii „bezmäsité jedlá“ je vyprážaná brokolica, vyprážaný karfiol, vyprážaný syr a vyprážaný syr so šunkou.
  • V jedálnom lístku je výrazný nápis: Prílohy podávame len ku hlavným jedlám!!!

Popiska k titulnej fotke: „BioBar“ Antun vo viedni spĺňa mnoho požiadaviek turistickej pasce: nachádza sa v centre, je zaplnený gýčovými ozdobičkami a je v čase večere úplne prázdny. Jedlo je úplne príšerené. Áno, steny sú podsvietené jedovato žltou a zelenou.

deli divider

foto: Lenka Jíleková

Share on FacebookTweet about this on TwitterPin on PinterestEmail this to someonePrint this page

Komentáre (12)

  1. K poslednej sekcii rozlisovacich znakov:

    Do takejto restauracie vas zvykne na ulici lakat clovek, typu cernoch obleceny v namornickom
    Kombinacie napisov na vyklade restauracie: Traditional Czech cuisine, Pizza, Mojito, Kebab…

    Odpovedať
  2. haha, ano, nadhanaca som chcela doplnit ale uz by to bolo dlhe!!:-)))

    Odpovedať
  3. ano ano, cernoch v namornickej uniforme!!! Pripadne nas lokalne znamy the desperate Desperaaado…

    Odpovedať
  4. √Åno, Leni, už aj bez nadháňača je dlhý, ale to teda vôbec nevadí!
    V nedeľu idem nach Wien, asi si tento text v predvečer ešte raz strihnem, aby mi pekne penetroval do mozgu (natrvalo). Takéto tesať do kameňa.

    Odpovedať
  5. Nerozumiem Ti. Ked vies napisat taky dlhy clanok, ako mozes padnut 2x za sebou do pasce? Navyse vo Viedni?
    Moj nazor na viedenske restauracie je, ze do rakuskej uz nechodim, fajci sa tam a jedlo je ako u nas. Exoticke restauracie aj v centre bez problemov, ako priklad uvediem skvele Honobono alebo sushi bar pri opere a to hovorim len ako priklad ked sme vosli dnu a mali sa velmi dobre za velmi slusne ceny. Proste omrknes vzhlad, pri dverach pozries do jidelaku, zhodnotis ci napr. v japonskej restauracii jedia Japonci alebo Slovaci a rozhodnes sa. Podnikov kopa, ceny slusne.
    Jarus – skus napr. to Honobono – odkaz na honobono.at – a urcite nevynechaj nejaku dobrotu na Naschmarkte.

    Odpovedať
  6. kryštál

    lenka, klobuk dole, docela vtipne, hoci je to svojim sposobom tragedia. vsetci to pozname, lebo aspon raz sa do pascicky urcite dostal kazdy z nas…a potom su opacne typy, kde absolutne o nicom interier a styl totalne zakryva poklady kuchyne. naposledy v turecku sme zo zufalstva vosli do takejto restiky, od ktorej sme si nic neslubovali, ziadni ini hostia okrem nas tam neboli a potom nas absolutne sokoval pan majitel a jeho skvela kuchyna. doteraz si pamatame jeho meno, Pača. ako sam skonstatoval, ako Paša, len nema kralovske vysady…hovoril, ze roky posobil vo svedsku a kym nam robili rybu, ukazal nam historicku cast domu a povedal par veci z historie, proste milasek

    Odpovedať
  7. jarus: aj na teba som myslela ked som sa tam tmolila….
    krystal: hej, ved toto… niekedy vyzera ako pasca a nie je..
    a ja si to zhorsujem ale aj tym, ze ked je zle jedlo, tak to hrozne prezivam a som pol dna nasrata…:-))

    Odpovedať
  8. marek lorincz

    Lenka: dobrý aj vtipný článok, no bohužial veľmi pravdivý, najmä v našich končinách….

    Odpovedať
  9. Skvelý článok, zábavný aj poučný zároveň!

    Odpovedať
  10. zrovna ta restika kde lakal desperado je typicka pascicka – alteslowakei restaurant ci ako sa to vola – k haluskam ktorych opis by zabral pol strany daju na poziadanie mlieko v pepsi cola pohari

    Odpovedať
  11. Shira313

    Vystihnuté presne :o)

    Veeeľmi by som ocenila aj návod ako vopred zistiť, že daný podnik stojí za koštovku.
    Samozrejme okrem podrobného štúdia ohlasov na nete.

    Odpovedať
  12. napisem!! to je skvely napad, diky Shira! super..:-) ale aspon troche studia sa mozno nevyhnes..:-)

    Odpovedať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *