Kroměříž, čiže Hanácké Athény

Kroměříž je krásne malé mestečko prezývané Hanácké Athény a to oprávnene. V roku 1997 bolo vyhlásené za najkrajšie historické mesto Českej republiky. Pricestovali sme doň v nedeľu na obed za krásneho počasia a ubytovali sa v dobre maskovanom penzióne Kroměříž (chcelo by to výraznejšie označenie). Nachádza sa doslova pár krokov od historického centra, ubytovanie je veľmi útulné, personál milý a raňajky bohaté. Keď sem najbližšie zavítame, ubytujeme sa opäť v tomto penzióne.

Květná zahrada

Zložili sme batožinu a naše kroky smerovali do centra mesta, konkrétne do Arcibiskupského zámku, ktorý bol v roku 1998 spolu s Podzámeckou a Květnou zahradou zapísaný na listinu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Vstup sme mali vďaka Olomouc region card zdarma, až na zámocké sály, za ktoré si musíte zaplatiť. Karta sa pri návšteve daného regiónu ukázala byť veľmi výhodnou a prospešnou investíciou. Z veže zámku je nádherný výhľad na celé okolie, no najmä na priľahlé Velké náměstí. V bezprostrednej blízkosti schodiska vedúceho do veže sa nachádza predajňa čokoládových praliniek, ktorej návštevu sme si nenechali ujsť. Po ochutnávke rôznych praliniek nasledovala návšteva zámockej obrazárne. Po tom, ako sme opustili priestory zámku, potešila nás priľahlá Podzámecká zahrada, v ktorej sa nenútene prechádzali pávy, a ktorá domácim i turistom poskytuje skvelé miesto na relax v príjemnom prostredí. Květná zahrada, nachádzajúca sa na druhej strane mesta je síce zčasti v rekonštrukcii no prejsť sa po kolonáde stálo za to.

Černý orel

Černý orel

Černý orel - interiér

Pivo Černý orelPatrične unavení a vyhladnutí sme doputovali späť do centra mesta, konkrétne do reštaurácie Černý Orel, ktorá je zároveň i pivovarom a penziónom. Recenzie vesměs příznivé, vnútri sa ligocú pivovarné tanky, takže poďme na to. Podnik je to čistý, vkusne zariadený, vyznačujúci sa zaujímavým designom. Vyslovene láka na posedenie pri pive či nejakej lokálnej špecialite. Lákať sme sa nenechali dlho, ja som si objednal svetlú jedenástku Černý orel (27 CZK/0,5 l) a moja pekná kočka si vybrala Švestku (CZK/0,3 l), ktorú uvarili pri príležitosti trnkobraní a bežne sa na pivnom lístku nevyskytuje. Obsluha promptná, porcelánové podpivníky a pivo skvelé. Tieto lokálne pivovary našim bratom úprimne závidím.

Kyselica

Prkénko

Na prvotné zahnanie hladu sme obaja zvolili Moravskú kyselicu (45 CZK) a dobre sme urobili. Polievka bola chutná, akurát kyslá, boli v nej i zemiačky a moravská klobása. Podávajú ju s kyslou smotanou a pečivom. Namiesto regulérneho druhého chodu sme si vybrali Sýrovo-uzenářské prkénko (249 CZK/400 g) a Třený pivní sýr (89 CZK/70 g). Prkénko to bolo veľké, údeniny dobré, no dostal ma na plátky nakrájaný unavený eidam. V danej lokalite (a za tú cenu) by som privítal Olomoucké syrečky, Hermelín (i keď z väčšej diaľky) alebo snáď niečo údené.

PIvný syr

Dostali sme neopečený biely toastový chlieb ozdobený prudko kreatívnym spôsobom, znemožňujúcim akúkoľvek konzumáciu a vyšľahanou zmesou (pravdepodobne) syra a margarínu.

Pravý skvost ale prišiel v podobe treného pivného syra na toastoch (viď foto vyššie). Človek by očakával rustikálne jedlo v podobe opečeného chleba, na ktorom sa vyníma mocný, aromatický syr hrudkovitej konzistencie, ktorý vás svojou slanosťou nabáda ku konzumácii výborného miestneho piva. My sme dostali neopečený biely toastový chlieb ozdobený prudko kreatívnym spôsobom (znemožňujúcim akúkoľvek konzumáciu) vyšľahanou zmesou (pravdepodobne) syra a margarínu (resp. rastlinného „masla“). Nevýrazná hmota bez akejkoľvek textúry s pachuťou po rastlinnom tuku a navyše v prezentácii, s ktorou som si poradil len s ťažkosťami. Neverím, že to štamgastom servírujú bežne a dúfam, že to bolo spôsobené mojím predošlým oháňaním sa foťákom a následnou prílišnou snahou o umelecké stvárnenie. Viem si živo predstaviť WTF výraz miestneho stréca, ktorému by tento avantgardný kúsok priniesli k jeho čapovanému Orlovi. Asi by im rozhodil sandál. Dodám iba, že konečný účet bol ok. Verím, že tu varia dobre, kyselica tomu nasvedčuje, no v nás návšteva zanechala zmiešané pocity.

Octárna

Octárna

Dvor Octárny

Jemná tomatová polévka

Hrášková smotanováNaša posledná kulinárska návšteva sa odohrala v reštaurácii Octárna, ktorá je súčasťou komplexu zahŕňajúceho i hotel a welness. Marketingový slogan spomína, že sa jedná o oázu kľudu v srdci Kroměříža. Nutné dodať, že celkom oprávnene. Upravené prostredie s malým parčíkom a fontánou priamo na nádvorí podniku pôsobí upokojujúco. Usadili sme sa vonku a pohotová obsluha nám o chvíľočku priniesla jedálne lístky plus aktuálne obedové menu na daný deň. Vybrali sme si zo stáleho jedálneho lístka a na úvod to boli polievky. Ja som zvolil Jemnou tomatovou polévku (49 CZK) s mletým mäsom (hovädzím), bazalkovou šľahačkou a smaženým hráškom. Ivona si vybrala Hráškovou smetanovou polévku (49 CZK) podávanú s nakrájaným plátkom parmskej šunky a tymiánom. Obe polievky boli dobre ochutené, niet im čo vytknúť. Bodaj by som vedel, kde si dať polievku takejto kvality za 2€ v Nitre.

Restovaný candát filet

Pri druhom chode nastala situácia nevídaná, obaja sme si našli rovnaké jedlo a ani jeden nechcel meniť, takže nám priniesli dvakrát Restovaný candát filet (229 CZK) uložený na hubovom rizotte (prepis slova je priamo z jedálneho lístka). Zubáč bol skvele pripravený, bez debaty čerstvý a voňavý. Rizotto ma prekvapilo, pretože si pod týmto pojmom predstavujem krémový pokrm a namiesto toho išlo o pomerne suchú ryžu (snáď basmati), ktorá bola v kombinácii s hubami síce chutná, ale risotto to nebolo. Možno preto je v názve z a nie s a má to naznačovať, že ide o českú verziu talianskeho jedla. Nechcem však vyrývať, pokrm bol chuťovo veľmi dobrý a ľahký. I preto sme ostali aj na dezert.

Jablčný závin

Lady`s Café

Horúce malinyMojím bol Jablečný závin (79 CZK) s vanilkovou zmrzlinou a javorovým sirupom, slečna si dala Lady`s Café (149 CZK), ktorá pozostávala z Baileys, latte Machiatto a horúcich malín so zmrzlinou. Závin bol ako od babičky, voňavý a teplý. Ivonine horúce maliny pobudli so zmrzlinou dlhšie ako mali a pripomínali skôr polievku. Možno to bolo spôsobené i zmrzlinou, ktorá bola síce chutná, no nebola príliš smotanová. Zrejme používajú Carte d`Or, ktorá už nie je to, čo bývala a rastlinný tuk sa prejaví. Účet i platba kartou boli v poriadku. Celkovo v nás návšteva Octárny zanechala veľmi pozitívny dojem a ak navštívite toto malebné mesto, zastavte sa.

Vlastne, jednu malú výhradu predsa len mám. Zo všetkých podnikov, ktoré sme navštívili nikde nebol problém priniesť čistú vodu z vodovodu, či už na doliatie džúsu alebo len tak. Octáreň bola výnimkou a to je škoda. Keď frajerke do džúsu chcel čašník stoj čo stoj doliať bonaqu namiesto 1 dcl čistej vody, pôsobilo to komicky a človek nadobúda dojem, že ho chcú odrať. Úplne zbytočný fail. To je z Hanej všetko, teším sa na vaše postrehy a komentáre.

Share on FacebookTweet about this on TwitterPin on PinterestEmail this to someonePrint this page

Komentáre (6)

  1. Ema Senešová

    Som unesená sprievodným komentárom a vždy sa teším na nový príspevok.

    Odpovedať
    1. Ďakujem, pýrim sa :) Budem sa snažiť zlepšovať. Pekný deň.

      Odpovedať
  2. Na Slovensku už žiadne reštaurácie niesú, že sa stále píše len o českých?

    Odpovedať
    1. Coby nie, ale toto je v rubrike reportaze, nie recenzie. Bude aj slovenska, uz tento tyzden.

      Odpovedať
  3. blazena sejkora

    Pan Klimo, alebo radsej Viktor?
    Som potesena, ze sa vam v Hanackych Athenach pacilo. Mam velmi pekne spomienky na toto mile mesto, ktoremu sa niekedy hovorilo ze je mestom studentov, vojakov a dochodcov. Az tam zas zavitam na navstevu budem vediet kam na obed. Uz je to cela vecnost co som tam nebola. Je tam i vela inych klenotov okrem toho co ste popisali.

    Odpovedať
    1. Pacil sa mi clanok, ale v meste sa pacilo Danovi Stancikovi ;-)

      Odpovedať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *