Do Pešti na kávičku a dobošku – 2. časť

Po Gundelovi sme sa vybrali pohľadať najbližšiu stanicu metra, aby sme sa odviezli k ďalšej kaviarne. Stanica však bola zavretá so zatiahnutou roletou, navyše bez akéhokoľvek oznamu. Reku asi túto stanicu opravujú, prešpacírujeme sa k ďalšej. Bolo príjemné počasie, ľudia jazdili na bicykloch, akurát nás trochu tlačil čas.

Na ďalšej stanici tá istá situácia. Vedľa vchodu bola trafika, tak som sa slečny v nej opýtal, čo sa deje. Vraj štrajk. Pýtam sa, či vôbec niečo dnes chodí. Vraj až na pár električiek vôbec nič. To bola zároveň odpoveď nato, prečo sa v meste cítime tak dobre, ani jeden smradľavý autobus, ak nerátam tých pár výhliadkových Ikarusov s odrezanou strechou a turistami na palube.

Neostávalo nám teda nič iné, ako pozmeniť plán a zredukovať počet navštívených podnikov. Prešli sme ešte okolo dvoch staníc metra po Andrási út a dorazili na námestie Oktogon, odkiaľ už premávali električky. Inak, len minútu od Oktogonu je Liszt Ferenc tér, námestie plné reštaurácii, kaviarní a barov. Nasadli sme však na prvú elinu, ktorá prišla a smerovali na Erzsébet körút 9-11, k hotelu Boscolo a jeho New York Café.

New York Café

Ide o 5-hviezdičkový hotel s luxusnými obchodmi na prízemií, z rohu je vstup do kaviarne. Vstúpili sme dnu a ohromila nás masa zlata. Na štukách, freskách aj doplnkoch, jednoducho zlatá klietka. Usadenie prebehlo rýchlo, obsluha bola promptná. Rozhodol som sa vybrať si cappuccino, jednak aby som tento kofeínový výlet v zdraví prežil, ale tiež preto, aby som otestoval baristu. Kolega si dal espresso, ja som si ešte priobjednal gaštanový krém, čašníčka však musela ísť skontrolovať, či ho majú.

Vstúpili sme dnu a ohromila nás masa zlata. Na štukách, freskách aj doplnkoch, jednoducho zlatá klietka.

Vrátila sa so slovami, že áno, vraj je čerstvo pripravený. Potešil som sa, ale o to väčšie bolo moje sklamanie, keď nám priniesli objednané na stôl. Cappuccino na prvý pohľad so spáleným mliekom a tvrdou penou, po zabrdnutí lyžičkou trochu vodové. Žiadna krémová, ťahavá pena s mikrobublinkami. Fajn, opáčim aspoň dezert. Gaštanový krém voňal po rume, zatiaľ všetko v poriadku. Šľahačka však jednoznačne chutila po akomsi prášku. Skrátka a dobre, debakel. Do článku pre Evu som to popísal slovami, že New York je fajn, ale len ak si chcete posedieť v zlatej klietke.

// Info
web: www.boscolohotels.hu
ceny: cappuccino, espresso a gaštanový krém, spolu za 3 200 forintov

Zajtra uverejním tretiu a poslednú časť celej reportáže, reč bude o Ráday utca a Sir Mórik Kávemanufaktura.

odkaz na 1. časť článku

Share on FacebookTweet about this on TwitterPin on PinterestEmail this to someonePrint this page

Komentáre (8)

  1. Bol na programe dňa aj legendárny Gerbeaud?

    Odpovedať
  2. na plane bol, rovnako tak Astoria, ale nakoniec zo zoznamu kvoli spominanemu strajku a casu vypadli.
    Nabuduce ale budu na prvom mieste.

    Odpovedať
  3. no vidíš, zasa sa potvrdilo – nie je všetko zlato, čo sa blyští:)

    Odpovedať
  4. tak to teda vobec ne…
    aj ked, u Gundela to je zlato a aj sa blysti…

    Odpovedať
  5. no ved ale v tejto kaviarničke si predsa naďon spokojný nebol:)

    Odpovedať
  6. no sak tak som to myslel: ze toto bolo len nabliskane, nie ako gundel, ten bol aj nabliskany, aj kvalitny

    Odpovedať
  7. […] « Do Pešti na kávičku a dobošku – 2. časť Dobos Torta – pôvodný recept z roku 1884 » Apr 23 2008 Viktor Klimo […]

    Odpovedať
  8. […] york kafé vám už bližšie predstavovať nemusím, keďže úvod už spravil Viktor v tomto článku. Po vstupe nás hneď pozdravil usádzač hostí a spýtal sa anglicky a maďarsky, či si prajeme […]

    Odpovedať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *