Berlínske chuťovky

Na Nemecko mám jednoducho slabosť. Možno za to môže ten nepatrný germánsky gén vo mne, alebo len to, že je to krásna, čistá krajina plná skrytých pôžitkov. Jedným z nich je určite jedlo. Pochutíte si totiž na každom kroku.

Prípravu na predĺžený víkend som zahájila už dva mesiace vopred. Bedeker som zostavila podľa reštaurácií (ešteže píšem sem na delikatesy.sk a nie na nejaké iné médium ;) ) a slintala som pri každej strane. Aj tak som sa najviac tešila na klasický „Wurst“ a „Eierpunsch“ na Vianočných trhoch. A k týmto mojim dvom klasikám skoro ani neprišlo.

Prvý deň som strávila v teréne. Chcela som nájsť wifi, a tak som si sadla do prvého podniku, ktorý ju ponúkal. Reštaurácia s klasickými károvanými obrusmi mi do moderného Sonny Centra na Potsdamer Platz trošku nesedela, ale pôsobila útulne. Môj výber – mätový čaj a biela klobáska s opečeným praclíkom. Chuť tohto jednoduchého jedla cítim doteraz. Nevyzerá to síce vábivo, ale skutočne som si pochutila a zasýtilo ma to na pol dňa.

Biela klobáska a praclík

Reštaurácia bola evidentne rodinná, obsluhoval starší pán a dve mladé dievčatá a za barom sa staršia dáma rozprávala s hosťami.

Mojou ďalšou zástavkou bolo (samozrejme, okrem múzeí a pamiatok) malý podnik v centre mesta s výhodným business menu. Za 7,90 € som si pochutila na výbornej minestrone a domácich cestovinách s cukinou, baklažánom, rajčinou a kopou parmezánu. Podnik bol plný kravát a elegantných sukní. Páčilo sa mi, že mnoho ľudí si tu k obedu dalo pohárik bieleho vína. Reštaurácia bola evidentne rodinná, obsluhoval starší pán a dve mladé dievčatá a za barom sa staršia dáma rozprávala s hosťami. Vládla tam čulá atmosféra a veľa sa klebetilo. No a cestoviny… tie boli tak jednoduché až boli dokonalé.

Domáce cestoviny s cuketou

Cez víkend sme si s priateľom na obed vyrazili do Steakhausu „Block House“, ktorý nám odporučil známy Alex. Block House nájdete jednoducho. Ihneď za Adlon Kempinski pri Branderburger Tor. Trošku americký vzhľad pôsobil útulne a obsluhovala nás staršia dáma, ktorá mala lístok v malíčku. Dali sme si hovädzí burger a hovädzí steak so zemiakom, hriankou a všetkým čo k tomu patrí. Ooó a samozrejme pivo, veď bez toho to nejde!

Steak i burger boli neskutočné, mäso sa rozplývalo na jazyku a koreniny dokonale dotvorili toto potešenie z chutí. Po takomto jedle idete umrieť a prisaháte, že toto už neurobíte. Nuž ale to by sme nemohli byť v meste gurmánov. Mimochodom, aj účet bol veľmi milosrdný a nechal v hanbe väčšinu Bratislavských „stejkhauzov“.

Chuť na sladké nenechala na seba dlho čakať, tak sme sa teda vybrali do vyslovene turistického pointu, Rittersport múzea. Ak snívate o mieste, kde čokoláda tečie na litre, tak ste na správnom mieste. Súčasťou múzea je aj predajňa a dve kaviarničky, kde si môžete vychutnať špeciality z „Ritters“ kuchyne. Pokiaľ sa cítite byť kreatívny, nechajte si vyrobiť vlastnú čokoládu, prípadne si kúpte takú, akú u nás nezoženiete. Samozrejme aj za super cenu. 0,89 €.

Rittersport Múzeum

 

P.S. Tak troška Glamour Style

Na kávičku sme si vyšli do známej siete Caffe Einstein. Kaviarne, kde si musíte vystáť rad, teda aspoň nám sa to párkrát stalo… emóciu z kávy prekonalo samotné okolie, ktoré bolo plné bohémov ako som ja. Len títo boli v maskách – starí, mladí, farební i rôzne orientovaní. Veci si prišli vychutnať peknú nedeľnú chvíľku v centre Berlína. Po raňajkách v päťhviezdičkovom hoteli v Michellinovskej reštaurácií, kde nad nami stáli štyria čašníci v rukavičkách, bol tento kultúrny mix pekným zážitkom. Možno by sa patrilo viac popísať o tých raňajkách. Boli chutné, úžasné, luxusné, ale zistila som, že až takýto luxus pre mňa nie je. Domáci jogurt a čerstvé lesné ovocie v zime bolo síce úžasné, ale so striebrom v ruke som sa cítila až previnilo. Odpustite preto milí priatelia, že som vám o tom viac nenapísala. Avšak ja rada píšem o emóciách. Najmä pozitívnych a z raňajok som bola až vystrašená. Ale možno, keď prídem nabudúce, sa nebudem hanbiť vytiahnuť foťák a jedného z tých čašníkov aj poprosím o záber. Uvidíme… ;)

 

Share on FacebookTweet about this on TwitterPin on PinterestEmail this to someonePrint this page

Komentáre (4)

  1. Veľmi pekný článok. Go Simona! :-)

    Odpovedať
    1. Simona Chrappová

      Ďakujem, budem sa snažiť ;)

      Odpovedať
  2. Pekný prehľad, aj ten zdržanlivý zážitok z Michellinovských raňajok bol sympaticky opísaný, ja by som sa cítila asi podobne:) keďže som nejaký čas žila v Nemecku, Ritterka za dobrú cenu mi veľmi chýba (v akcii bývala aj za 0,69)…ale najmä väčšia istota, že kamkoľvek vojdete, neodídete naštvaní…

    Odpovedať
    1. Simona Chrappová

      Ďakujem Ľudka, presne tak, nemeckú precíznosť postrádam aj ja :)

      Odpovedať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *