Obrat pokračuje

Minulý rok som napísal, že už nič nebude také ako predtým. Len som teraz na pochybách, či to bolo predpovedanie budúcnosti alebo naopak jej vedomé programovanie.

Čo priniesla sedemnástka?

Rád by som napisal, že niečo mimoriadne, ale nie. Z predošlého roka pokračovali náreky nad chýbajúcim personálom. Streetfood sa dostal na každý menší miestny festival a opäť pár šéfkuchárov vrátilo michelinské hviezdy, lebo si začali viac vážiť vlastný život a zdravie.

Gastronomickou scénou najviac rezonovali témy, ktoré sa pretriasali na politickej scéne. Už predtým sa v médiách občas objavila správa o rôznom zložení potravín na našom a západnom trhu, teraz sa to rozvinulo do celej šírky a nielen u nás. Porovnania produktov spravili takmer všetky naše susediace krajiny a väčšinou im vyšlo, že zloženie je iné. Inak povedané, východný blok znesie používanie lacnejších surovín aj vyššie ceny. V kontraste so zatĺkaním výrobcov bolo vyhlásenie politikov EÚ, ktorý problém priznali.

Našu gastronómiu stihli dve krízy, najprv maslová, neskôr vajíčková. Potraviny sú komoditami rovnako ako drahé kovy, a tak sa ani im nevyhýbajú špekulácie. Keď k nim pripočítate dotácie jednotlivých krajín, máte ideálne suroviny na rôzne problémy. Niektorí predpovedali, že to bude len chvíľkový úlet, ale máme nový rok a maslo stojí stále viac ako 10 Eur. Podľa mňa najbližší rok ani dole nepôjde. Našinec otupený nekonečným prísunom apokalyptických správ to síce zaevidoval, ale ako zatiaľ vždy zniesol. To isté pri vajíčkach, v niektorých regáloch buď chýbali alebo ich cena vystrelila na dvojnásobok.

Na konci roka prišli na pretras ešte aj spišské párky. Podľa Asociácie spotrebiteľov prepadli v podstate všetci výrobcovia, následný test štátnej kontroly omilostil troch a jednému zobral európsku ochrannú známku.

Štát ešte v minulom roku spustil svoj Národný potravinový katalóg, z ktorého si prednostne majú vyberať štátne inštitúcie, zdravotnícke zariadenia aj školské jedálne.

Nové podniky pribúdali pomalším tempom a skôr to boli expanzie už zabehnutých mien než úplné novinky. Nováčikovia už nenechávajú nič na náhodu a viac ako po iné roky som dostával do schránky profesionálnejšie spracované pozvánky na otvorenia. Aj keď išlo len o malú biofarmu. PR sa nadobro votrelo aj do foodblogov a občas mám pocit, že bez obligátneho sponzorského auta dnes hádam ani len video nevznikne.

U kávičkárov som zaznamenal jednu novú festivalovú akciu v Piešťanoch. Jej organizácia bola taká utajená, že mnohí do posledného momentu zvažovali svoju účasť, pretože nevedeli, kto za ňou vlastne stojí a čo tým chce povedať. Aj to je výsledok dusna a nedôvery v tejto branži. Na druhej strane to magazín Standard dotiahol do svojej japonskej mutácie a pražiareň Green Plantation sa pokúša o svoju vlastnú plantáž v Brazílii.

section divider
Delikatesy znovu samostatne

Tento rok oslávia delikatesy 10 rokov svojej internetovej existencie. Je to na samostatný článok, ale som rád, že za ten čas dokázali prerásť svoj rozmer. V minulom roku som vďaka nim pomáhal zorganizovať tretí ročník gastrofestivalu Festival chutí Nitrianskeho kraja. Chlebové kurzy bežali naplno a až do neskorej jesene. Vyšla tiež kniha Domáci chlieb a iné dobroty, ktorú som pomáhal lektorovať. K tomu ešte musím pripočítať množstvo článkov, ktoré som napísal pre Metro.

Na začiatku februára sa udeje jedna podstatná zmena – z adresy stránky www.delikatesy.sk vypadne slovíčko etrend. Po šiestich rokoch spolupráce teda odchádzajú delikatesy od Trendu, presnejšie povedané, od News and Media Holdingu. Počas tejto doby som veľakrát dostal otázku, či ma kúpili a podobne. Mali sme len zmluvu o reklamnej spolupráci, Trend mal exkluzívne práva umiestňovať na stránku svoje reklamy stránka aj s obsahom bola, je a bude moja. S Trendom sa mi spolupracovalo dobre a spoznal som tam niekoľko kolegov. Spolupráca občas prerastala aj do samostatných článkov pre magazín (najmä v mojich kávičkárskych časoch), či výpomoc pri webdizajne ich stránok a newslettrov.

Rozchodom delikatesy samozrejme nekončia a budú pokračovať ďalej. Mám rozpracovaných pár noviniek, a myslím, že tento rok je ideálnou príležitosťou ich konečne vybaliť. Teším sa na to ako nikdy predtým.

section divider

Vo vlastnej kuchyni dobre

Desať rokov na delikatesy vás nutne poznačí aj v osobnom živote. Len pozorujem, že za posledný čas tie zmeny nabrali o trochu rýchlejší spád.

Najväčšou zmenou je asi jedálniček, prakticky druhý rok nejem mäso a obmedzil som už aj ryby. Čo teda jeme? To čo už dlho, jednoduché potrvopotraviny – strukoviny, zeleninu, varené zemiaky, kapustu a chlieb. Na raňajky som začal miesto krajca chleba jesť varené kaše. Pravidelne nechám niečo skvasiť alebo vyklíčiť (slnečnica a vlašské orechy sú naozaj parádne). Takže nič mimoriadne, jeme vyslovene jednoduché a sezónne jedlá. Príklad? Obyčajná uvarená šošovica na cibuľke s vareným zemiakom alebo miska jačmenných krúp s mrkvovým šalátom. S nejedením mäsa zažívam rôzne vtipné situácie, najmä na oslavách a návštevách. Ľudia sa tam samozrejme pýtajú, prečo nie mäso a čo vôbec jeme. Často vidím, že evidentne čakajú odpoveď typu tofu a chia semienka. Zistil som však, že kombinácia kaša-strukoviny-kapusta dokáže odzbrojiť aj toho najzarytejšieho klobásožrúta.

K nemäsu musím pripočítať aj absolútny koniec alkoholu. Aj predtým som ho nevypil veľa, takže okoliu už nebolo treba toľko vysvetľovať. Dávnejšie som ale počul zaujímavý postreh od jedného Poliaka, ktorého som stretol. Tiež sa rozhodol úplne abstinovať a skonštatoval, že okolie ľahšie prijme priznanie k homosexualite ako fakt, že nepiješ. Dávam mu za pravdu, sám som zažil, že niektorí to berú doslova ako svoju osobnú urážku.

Podobne čudne sa na mňa dívajú, keď si nedám ani kávu. Počas roka som prešiel fázou, kedy som si ju dal tak raz za týždeň, potom pauza narástla na raz za mesiac. Pred Vianocami sa mi chuť začala postupne vracať a už si ju dám častejšie. Vždy len doobeda a vždy len keď mám chuť. Okolie tu znovu zvedavo pátra po príčinách, ja len veselo odpovedám, že mi skrátka netreba.

Po roku som preklopil otužovanie do tzv. horúcej fázy. Dva roky nazad som začínal sprchou a škrípaním zubami. Tento násilný prístup sa mi vypomstil, potom som dostal dobrú radu otužovať vzduchom. Teda tenšou bundou a tenším paplónom. Prinieslo to svoje ovocie, obe páperové bundy som nemal na sebe už druhú zimu a šál okolo krku som nevidel rovnako dlho. Tým som sa zbavil častých zápalov hrdla. Väčšia zmena nastala v hlave, zmenil som základné nastavenie a proti chladu nebojujem, ale začal som ho prijímať ako priateľa. Naposledy v studených vodách rybníka v Bábe. Len na kotníkoch to ešte trochu hryzie, ale veď ono sa to poddá. V otužovaní sa nie je kam ponáhľať, všetko pekne v kľude. Dupľom po štyridsiatke…

Prečo to všetko? K zmene jedálnička sme smerovali dlhodobo a bez nejakých bočných filozofických úvah. U mňa začal prevažovať pocit, že jedlo ma nemá zaťažovať, ale pomáhať mi cítiť sa lepšie a mať lepšiu náladu. Či sa to podarilo neviem zatiaľ povedať, nemôžem vytrhnúť jednu zmenu a podľa nej hodnotiť celý život ako to má vo zvyku náš typ medicíny. Dlhodobo riešim jeden zdravotný problém, a keď sa mi ho tento alebo budúci rok podarí vyriešiť, bude to celkom zaujímavá správa. A zároveň odpoveď na moju nízku váhu.

Ešte v minulom roku som sa definitívne udobril s našim sporákom, presnejšie jeho rúrou. Stihla opäť vyhorieť, tesne pred Vianocami som v nej za prekvapivo lacný peniaz vymenil kľúčovú súčiastku (ďakujem Kamil) a úspešne napiekol sviatočné pečivo. Verím, že po všetkých tých opravách nastane obdobie kľudu a spokojného pečenia chleba. Ideálne v spolupráci s remoskou, istota je istota.

Veľkou zmenou minulého roka bol aj začiatok chovu včiel. Štúdiom a pozorovaním som strávil podstatnú časť svojho voľného času, tento rok bude zrejme rovnaký. V minulom roku som nevytáčal med, aj keď by sa dal (gaštanovo-levanduľový). To všetko ma zrejme čaká až v tomto, samozrejme za predpokladu, že nám rodina prežije. Pri tejto teplej zime mám o ňu trochu obavy. Nech je akokoľvek, určite nám pribudnú ešte 1-2 úle, aspoň budem vedieť porovnať jednotlivé včelstvá a robiť lepšie rozhodnutia.

section divider

Čo príde

Všetko podstatné už vlastne prišlo, preto ten nadpis, že obrat pokračuje. Žiadna zo zmien sa nestala zo dňa na deň, ani vojna v skutočnosti nezačne prvým výstrelom. A čím dlhší časový úsek, tým lepšie sa dajú jedlotlivé zmeny pozorovať. Pamäť mi našťastie slúži, tak ju v tomto roku budem využívať ešte viac. Napíšem viac článkov, kde budem hodnotiť posun celej gastroscény. Verím, že pribudne aj viac recenzii a objemnejších článkov.

V gastroscéne zatiaľ nevidím nič mimoriadne. Priestor sa podľa mňa len prečistí a prežije len to životaschopné. Karty môže zamiešať štát, ktorý sa rozhodol ešte viac posilniť svoj vplyv v podpore domácich výrobcov a pestovateľov. Áno, k podpore nutne patrí aj nepríjemná kontrola.

Ďakujem vám za priazeň počas minulého roka, aj pár povzbudzujúcich slov, ktoré ste mi občas (napríklad pri súťažiach) napísali. Teším sa, že sa mi podarilo delikatesy udržať a verím, že tak ako prežili napríklad narodenie potomka, prežijú aj zmenu jedálnička a životného štýlu.

Všetko dobré v 2018 a buďte zdraví!

 

Share on FacebookTweet about this on TwitterPin on PinterestEmail this to someonePrint this page

Komentáre (6)

  1. Tiez skusam otuzovat a chcem sa spytat, ako sa ti vypomstilo otuzovanie studenou vodou? Malo to skor negativny vplyv na tvoje zdravie?

    1. Dve Vianoce nazad som otužoval len v sprche a systemom To dáš! Potom ma skolilo nachladnutie a následná chrípka, takže sviatky som prekašľal. Následne mi skúsenejší poradili otužovať vzduchom a sám som si musel tiež povedať, že ak nechceš, tak do tej studenej sprchy skrátka nelez. Buď to chceš, alebo nie. Až keď som studenú vodu prijal za kamošku, veci sa zmenili k lepšiemu. Sú dni, kedy sa mi do chladu vyslovene nechce. Nie z lenivosti, ale jednoducho počúvam, čo mi vraví telo. Výčitky nemám, pretože otužujem prakticky stále, takže odbudol ten tlak, ktorý som sám na seba dal na začiatku.

      1. S tým načúvaním telu v spojení s otužovaním to mám(e) podobne. Taktiež sa otužujeme vzduchom, len som pred prečítaním tohto článku nevedela o tomto slovnom zvrate, takže vďaka. My doma už asi druhú zimu spávame pri mierne pootvorenom okne a vypnutom kúrení a neboli sme chorí ani prechladení už takmer tri roky, k čomu určite prispela aj zmena jedálnička, ktorý síce obsahuje (hoc zriedkavo) mäso, ale to tax maximálne 1x týždenne…Podobne to máme aj s „ľahším obliekaním“.
        Je fajn sledovať Tvoj vývoj naprieč rokmui a tiež to, ako sama prechádzam obdobnými štádiami :) Som rada, že tu Delikatesy budú aj v budúcnosti a do ich ďalšách rokov im prajem hlavne veľa inšpirácie a samozrejme čitateľov.

      2. Ďakujem a rovnako prajem nech ste zdraví!

  2. Držím palce v novom roku :) Dobrá práca !

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *