5 vecí, ktoré nemám rád v reštauráciách

Reštaurácia

Nedávno sme strávili pomerne dlhý čas v Banskej Štiavnici a postupne prestriedali veľkú časť podnikov. Skončilo to ako veľká gastronomická sonda do života slovenských kuchárov a čašníkov. Videli sme všehochuť a zážitky boli pestré. Niektoré až tak, že ma donútili spísať veci, ktoré nemajú v reštaurácii čo hľadať.

Za každú cenu zapratať tanier

Divina u Kachelmana

Niekedy pri objednávke hlavného jedla vynechávam prílohu a dávam si miesto nej šalát. Napríklad, ak dostanem chuť na dobré mäso. U Kachelmana som si takto objednal divinové medajlónky na brusnicovej omáčke (6,90€). Výsledok bol zmiešaný pocit. Mäso bolo naozaj vydarené, vnútri ružové, mäkkučké a nakrájané na rovnomerné pláty. Zvyšok taniera sa asi kuchárovi zdal príliš prázdny, tak ho doslova zamazal brusnicovým džemom. Kdesi v kúte sa krčila čudne pokrájaná obloha zo šalátu, rajčiny a uhorky.

Ja viem, že som si neobjednal prílohu, takže mi nevadí, ak bude tanier trochu prázdny. Ak si hosť objedná takúto kombináciu, má to byť pre kuchára výzva. Mohol naaranžovať mäso na tanieri vkusne a s fantáziou. Podarilo sa mu pripraviť naozaj chutné mäso, tak ho stačilo naaranžovať do stredu taniera a navrch dať malú vetvičku byliniek. Ešte stále platí, že oči tiež jedia.

A to ešte mäso dopadlo tentoraz dobre. Veľakrát kuchár zamaže omáčkou kompletne celé jedlo. Napríklad v Penzióne pod starým mestom. Dajte si vyprážaný encián s brusnicovou omáčkou, a dostanete ho kompletne obliaty čučoriedkovým jogurtom. Nekecám.

Bujón namiesto vývaru

Bujón v Hoteli Grand Matej

Omnoho horšie sme dopadli v Hoteli Grand Matej. Už samotné meno a história podniku môžu vzbudzovať u náhodného turistu pocit, že gastronómia bude na úrovni. Omyl. Milovaná mala chuť na slepačiu polievku. Na stôl dostala umelý bujón nevábnej chuti. Navyše bol tak silno zohriaty, že sa mu nechcelo vychladnúť ani po 15-tich minútach čakania, miešania a fúkania. Takto vám jedlo zohreje len mikrovlnka.

Pre porovnanie, kúsok nižšie u Kachelmana sa jedálny lístok nehral na niečo, čo nie je. Mali tam jasne priznané, že podávajú bujón. Nie vývar.

Príliš rýchly kuchár a príliš žiadostivý hosť

Ešte chvíľu zostaňme v Hoteli Grand. Boli sme v podniku okolo tretej a jediní, takže kuchyňa mala zrejme všetok čas tohoto sveta venovať trápnej polievke tú trochu pozornosti a nie zabudnúť ju v mikrovlnke na max. Samozrejme, že v reštaurácii nebudete chcieť čakať na jedlo hodinu. To však neznamená, že jedlo musí vyletieť na rajón do pol minúty. Kuchári sú v tom ale trochu nevinne. V uponáhľanej dobe je to hosť, ktorý začal očakávať bleskové jedlo. Kuchyňa sa potom už len prispôsobila a hosť sa čuduje, prečo má jedlo z mikrovlnky a v zlej kvalite. Tak ako tak, mať jedlo okamžite na stole je spoločná mylná predstava hostí aj kuchárov.

Načo sa hosťa niečo pýtať…

Bujón mal žial ďalšie, ešte horšie pokračovanie. Keď už konečne ako-tak vychladol a manželka ho ochutnala, bol nejedlý. Nechala ho samozrejme tak. Čašníčka sa len opýtala, či môže odniesť tanier. Bez otázky, prečo zostal plný. Milovaná to nahlas okomentovala, že si objednala polievku/vývar, nie bujón. Nato sa čašníčka len previnilo zatvárila a tanier ticho odniesla.

Čašnícke povolanie je o komunikácii a nemali by ho robiť ľudia, ktorí sa boja druhých ľudí. Nehovoriac o tom, že by mali vedieť, čo predávajú. V rovnakom podniku sme mali chuť na cestoviny. Námatkovo som sa opýtal čašníčky, ako pripravujú penne alla arabiata. Nevedela, musela sa ísť opýtať do kuchyne. A to prosím pekne majú v Grande vyslovene skromný jedálny lístok, žiadnu „rozprávkovú knihu“.

Rád by som ďalšiu časť problému úpne domrvenej komunikácie demonštroval na inom podniku, ale ukážku sme dostali opäť v Grande. Keď prišlo na platenie, na účte svietil bujón, ktorý sme vrátili. Prehodil som, že ak si dobre pamätám, tak sme bujón vrátili. Nato čašníčka odpovedala, že sme z neho predsa odjedli. Ako sa dá prísť nato, že je jedlo zlé, inak ako ochutnaním? Pri bare našťastie sedela menežérka, ktorá prebrala komunikáciu a urovnala ju k našej spokojnosti.

Problém je omnoho hlbší. S podobným prístupom vezme personál hosťom definitívne chuť sťažovať sa. Čo v konečnom dôsledku nepomôže nikomu. Ak sa má niečo zmeniť, musia obe strany začať komunikovať.

Dáme tam tú lacnú náhradu…

Je zopár podnikov, ktoré mám preverené. Robia tam poctivé jedlo, kvalitný je aj servis. Občas ma ale premkne neurčitý strach, že nič dobré netrvá večne. Skôr alebo neskôr príde sklamanie. Ako v kaviarni Divná pani. Body majú za dobrú kávu a fajn koláče, ktoré im vozia vždy v piatok, aby sa pred koncom víkendu rozchytali. Lenže lenže, to by nesmeli dať ako ozdobu k dezertu rastlinnú šľahačku pooblievanú topingom. Vtedy sa začnem báť ešte viac. Vždy to začne na malých detailoch. Ale ak to raz začne, obyčajne to máva tendenciu pokračovať.

Ak je to o tom, že šľahačka sa vám minula, radšej tam nedajte nič. Sklamete ma omnoho menej, ako keď dáte surovinu horšej kvality.

Záver, ktorý som ani sám nečakal

Na niekoľko dní sme si zaplatili stravu aj priamo v nemocnici. Chodili sme jesť do malej miestnosti hneď vedľa kuchyne. Niekoľko krát sa nám stalo, že jedlo bolo čerstvejšie a chutnejšie, ako v reštaurácii v meste. A čo vám budem hovoriť. Nielenže jedlo bolo dobré, ešte aj kuchárky komunikovali lepšie, ako personál v podnikoch.

P.S.

Aký iný zlozvyk hnevá vás v reštauráciách? Napíšte do komentárov.

Share on FacebookTweet about this on TwitterPin on PinterestEmail this to someonePrint this page

Komentáre (70)

  1. k tym nemocnicnym kucharkam: necudujem sa, predsa len maju vacsi klud na svoju pracu. a povacsinou su to uz neni slecinky rovno zo skoly

    Odpovedať
  2. tých zlozvykov je toľko…:-) ale skúsim nejaké vybrať. Napríklad dojem, čašníkovy sa úráči zablúdiť k stolu, všetko zoberie, nespýta sa či mi chutilo nič, padne len otázka či si dám ešte niečo. Alebo keď sa snažia bagatelizovať problémy, ako keď sme si objednali pizzu, jasne sme mu povedali že na nej nechceme vajíčko, a keď ju priniesol aj s ním, ospravedlnil sa že zabudol, ale vajíčko je predsa zdravé, takže nám to určite nebude vadiť. Tiež mi vadí keď prinesú účet, a s otvorenou penaženkou čakajú pri stole na zaplatenie. A ako bonus, v jednej reštaurácii (na ktorej názov si bohužial už nespomeniem) bolo na konci účtu napísané že v cene nie je započítaný tringelt, čašníci sa snažia, takže na to treba brať ohlad :-))

    Odpovedať
    1. Radoslav

      Dobrý deň,ja odpovedam na Váš inzerát ktorým ste chceli preukázať jeschopnosť a to čo Vám vadí zo strany čašníka…… aj ja som čašník a robým v malom bare z restauráciou a taktiež neviem odpovedat na všetky hosťove otázky ale nikto nie je dokonalý a nevie všetko čašník musí vediet gastronomické porasdie jedál, a nápojov a co všetko ide do jednotlivých jedál a z coho sa jednotlivé suroviny vyrábajú… to je pravda ale hlavne mi ide o to ako ste napísali že vadi Vam to zecasnik ked prinesie Vam účet a stoji pri Vás s otvorenou peňaženkou a ako asi tam má stáť zo zavretou peňaženkou a nechat učet nezaplatený aby ho on sam čašník zaplatil ? Casnik ocakava to je jasne nejaky ten trigelt.. ale hosť nie je povinný mu ho dať! Nech je ten čašník biely či čierny to je jedno… ale ak je milý an splňa vaše požiadavky mal bi ho dostať každého čašníka poteší aj 5 alebo 10 centový trigelt .. Dakujem….

      Odpovedať
  3. Tatiana

    Mňa rozčuľuje univerzálna zeleninová obloha ku každému jedlu. Ak si neobjednám šalát, tak na tanieri nechcem vidieť žiadne ozdoby z mrkvy či papriky.
    A potom klasika – Gordon Blue namiesto Cordon Bleu (nemam francuzsku klavesnicu) a kuraci steak so syrom a broskynou ako vrchol kreativity.

    Odpovedať
    1. Táni, si môj človek, zistila som, že 90% slovenských reštaurácií predáva „Modrého Gordona“. Najnovšie sa bavím tým, že sa pýtam čašníkov, prečo sa to jedlo nazýva Modrý Gordon . Ešte nikde mi to nevysvetlili.

      Odpovedať
    2. k tej oblohe- chápem, že ak niekto chce zeleninu, tak nech si ju objedná. Škoda, že väčšina zákazníkov sa práve rozčuluje, keď ju tam nemá.

      A k tým jedlám: by ste sa čudovali, keby ste vybrali z jedálnika „naše STARE KLASIKY ako sme ich pomenovali v našej reštaurácii a zostalo ich tam pár “ aký nastane problém vo výbere. Darmo, ešte bude dlho trvať, kým sa naučíme nejesť vysmážaný syr, černohorský rezeň a nahradiť tento napr. akýmkoľvek ľahším a chutným jedlom bez tukov a zeleninovej oblohy.

      Odpovedať
    3. Na to ti netreba francuzsku klavesnicu, kedze sa to da napisat aj na slovenskej – presne tak, ako si to urobil (Cordon bleu).

      Odpovedať
  4. Dobrý článok. Časníkom customer service bohužial nič nehovorí. Gastronomický zážitok nie je len o jedle, to by si mali uvedomiť aj majitelia reštaurácií.

    Odpovedať
  5. 6. Nečakané ingrediencie
    7. To si nedávajte, toto je lepšie
    8. Vodu? Možem vám doniesť väčšiu fľašu za abnormálnu cenu?
    9. Slanina ako univerzálna ingrediencia
    10. Štandardný názov, neštandardný produkt
    11. Vínne karty bez ročníka
    12. Poviem vám radšej, ktoré veci máme…

    Odpovedať
  6. Odporúčam autorovi článku, nech sa zamestná v niektorom zo štiavnických podnikov a po troch mesiacoch, s platom 300 Eur mesačne brutto som zvedavý, ako ochotne bude komunikovať s nenažratým turistom na BMW-čku, ktorý stále do niečoho brble. V BŠ nie je trh pre náročných hostí, ktorí zavítajú do mesta raz za uhorský rok a aj to iba preto, aby niečo skritizovali a peniaze tu aj tak neutratia. A držať drahé ingrediencie v BŠ reštaurácii iba tak, pre rozkoš, keď sa aj tak nepoužijú, sa jednoducho nedá. BŠ je pre ľudí, ktorí majú vzťah k prírode a histórii. Nie pre vyžratých kecálkov, ktorí presedia pol života v aute, alebo drahej reštike a trepú klobásoviny o tom, kde sa ako dobre nažrali. Nežer a začni sa venovať športu. Pomôžeš sebe, a hlavne nám, ktorí tieto tvoje drísty k životu nepotrebujú.

    Odpovedať
    1. kavickar

      ten pan ,ktory pise clanky nekritizuje, ale popisuje zazite situacie a nikomu nehcce nic zle, len komentuje co ako je na SR. ano je pravda ze dnes sa snazia pouzivat cerstve veci,kreativne jedla, male davky ale viac druhov atd…a samozrejme ze mate pravdu v tom ze ked neide biznis nebudete certsvu bazalku dat ale susenu atd…ale aj bez tych veci sa da dobre urobit urcite jedlo…..len treba vediet varit:-D a samozrejme ze tam kde 300 platia kuchar sa nesnazi ..to beriem …su take situacie ze bud alebo…..dakto chche a radsej pojde dalej a najde si inu robotu,dakto zostanea robi monotonnu robotu za 300…kazdy si riadi sam svoj zivot….ale BEZ MOTIVACIE CLOVEK SA NESNAZI……a su velke mesta kde casnik dostane tringelt ako samozrejmost ajked clovek nechce dat tych 1 euro alebo min 50c da…….ale napr kde ja pracujem v KE este stale je kopu ludi co nedaju ani halier ani cent a idu a ani sa nezdravia …………este ziju v inom svete…..nevadi raz nedaju OK druhy krat nedaju OK treti krat moze vymyslat hoci co dostane len zaklad nic plus co je zadarmo ….my tak si riesime………..a tto vsetko co ste hore pisali zato moze VAS ZAMESTNAVATEL::::ze sa nestara o VAS o podnik len chche many many many………
      PEKNY DEN KAZDEMU….

      Odpovedať
    2. Dobre, mozme to tak spravit. Zamestnam sa za 300 euro mesacne v stiavnickom podniuku, ale mam jednu podmienku.

      Na oplatku sa vy sa zamestnate v zdravotnictve, povedzme ako sestricka. Tam sa budete musiet vysporiadat s chorymi a ich rodinnymi prislusnikmi, povedzme na nocnej smene, o tretej rano. A k tomu vsetkemu sa usmievat, byt chapavy a trpezlivy.
      Ze sa to neda? Tri tyzdne sme boli v nemocnici, kde presne takyto personal bol. A cudujte sa, bolo to prave v Stiavnici…

      Plati?

      Odpovedať
    3. milemu paulovi

      Takych BMWckarov je dost, ale je aj dost slusnych ludi, ktori sa chcu slusne najest, za peniaze ktore tam nechaju (ktore si zarobili a ktore mozno tiez pochadzaju z podobne vydretych podmienok…). Ak sa zamestnash ako casnik ci kuchar, myslim ze vidish realitu a preto nemozesh ocakavat vysoke ohodnotenie, ktore je mimochodom na celom slovensku aj svete ohodnotene podstatne nizsie ako u ostatnych profesii, dovod zarobku su tringelty a tie sa odrazaju od zaujmu a ochoty ci profesionality obsluhujuceho, kde obsluhovany musi dostat to, za co si zaplatil. V opacnom pripade sa bud zamestnaj v inom odvetvi a ak nenachadzash pracu, neboj sa odist a hladat stastie inde.
      Nemash pravdu, ze BS je LEN pre ludi prirody a historie. Ked uz… aj ludia prirodni aj ludia zaujimajuci sa o historiu sa radi a dobre najedia!
      Ano, v BS nie je trh narocny na klientelu, pretoze sa BS o nu ani neusiluje. Tusim spravne ak poviem, ze si nemyslish, ze menickami v hranici od 2,9-3,3 a pizzou za 2,9 (kazdou!!!) sa da zabezpecit rozvoj podniku a vyska mzdy pre zamestnancov.
      Samozrejme sa kritika zle znasa, ale je dolezite si aj od takychto „kecalkov, co presedia pol zivota v aute alebo drahej restike a trepu klobasoviny“ zobrat minimalne dane informacie a poucit sa z toho, aj s ohliadnutim sa na tento blog, ktory pise clovek, ktory nezaraba na tom o com pise, ale je to jeho konickom, ako pre teba sport. Mimochodom, az na grand predsa sedel v uplne normalnych klasickych restauraciach (nie krcmach a putikach), ktore maju ceny viacmenej rovnake ako zvysok slovenska (s vynimkou bratislavy) – cize ziadne noble restauracie (ktore v bs ani vlastne nenajdesh). Co je tiez dolezite, aby si mohol takymto stylom slova znehodnotit tento clanok, je podat ucelene argumenty, ktore predpokladam, ze nemash.
      Uz len na zaver. Skus sa zamysliet nad kolobehom ekonomiky podniku v ktorom pravdepodobne pracujesh. Ak si nasraty na nejakeho BMW vodica z blavy ci nejakeho ineho „nenazraneho“ turistu, vsimni si ci sa niekedy vrati a zaplati tvojmu podniku a tebe znova nejake peniaze. Ak nie, tvoja mzda zostane pri tom lepsom pripade rovnaka, pri horsom si prisiel o dzob. Taktiez sa pozri na to, kolko stoja suroviny, ktore si hostovi dal, co si za ne pytal a ci by si si to iste sam zaplatil, keby si bol na jeho mieste. Pripadne si vyskusaj byt v role zakaznika a zaplatit z tvojej 300 eurovej mzdy, kde ta nejaky casnik zarabajuci 300 eur obsluzi stylom akym komunikujesh a jedlo ktore by vyzeralo tak, ze by si ho nezjedol. Ak si typ, ze vsetko by si zjedol aj ked by ti bolo z neho zle a nechutilo a mal za to zaplatit, tak si potom hlupak. Ak by si sa ale ozval, ze toto si si neobjednal, toto nie je to za co zaplatish zo svojej 300 eurovej mzdy, pretoze si si na to musel odret niekolko desiatokhodinovych sicht a zodrat si svoje zdravie… tak by si sa nemal za to hanbit, ze si nejaky nenazraty zakaznik.

      Odpovedať
    4. pre Paul : skromny poznatok :Štiavnica je odkázaná na turistov a aj bude, čiže sa treba snažiť aby sa aj vrátili, a keď sa nepáči niekomu jeho plat má možnosť dať výpoveď alebo sa zaťať a makať a robiť tržby – potom môže žiadať aj zvýšenie platu, len z príspevku neviem či ste majiteľ alebo personál alebo ten čo tam chodí ŽRAŤ, lebo my chodíme jesť :))))

      Odpovedať
    5. Takyto chory „lokalpatriotizmus“ dostal Stiavnicu tam, kde je… To mesto musi zit z turistov, inu sancu nema a taketo sproste reci o BMWckaroch a zrani (necakane na foodblogu, ze bude o jedle!) tomu nepomozu. Aj ludia, ktori maju radi prirodu a historiu a pridu do Stiavnice, ak sa nestravuju v „mamahoteli“ ako predpokladam u autora, sa chcu slusne napit a najest. A „Stiavnicke blafy“ su legendarne, dal by sa tak pomenovat novy festival tych najodpornejsich jedal a restauracnych zvykov, ktorych je zial Stiavnica plna.

      Odpovedať
    6. Doiminika

      Uplne chapem ze tvoje ohodnotenie je slabe – ale kazdy musi na chlebik pracovat, bohuzial len velmi mala cast slovakov to nemusi…..Ale ja som chcela napisat ze my s priatelom sportujeme a chodime do stiavnice a to jedlo co sme mali moznost vyskusat nestalo za vela – prehnalo lebo kurca nebolo dopecene ked som to reklamovala tak casnicka na mna kukala ako na puka ze co chcem…..a tak po narocnom dni stravenom na biku sme hladali potraviny aby som sa aspon trochu zasytila, takze asi tolko.

      Odpovedať
  7. mysacinka

    1. 10 -stranove menu s x polozkami, ktore sa podobaju ako vajce vajcu
    2. zapnutyTV alebo hlasna hudba z radia
    3. nezucastneny casnik, co na otazku,“aka je vasa specialita“ mykne plecami, pri staznosti na kvalitu jedla detto
    4. chybajuca cerstva zelenina v menu
    5.“oblohy“
    6. chybajuce vhodne jedlo pre deti. Nie, vyprazany kuraci rezen s hranolkami a kecupom v polovicnej porcii nestaci.
    7. „bezmasite“ jedla posypane slaninou
    8.zle pripravena kava
    9. voda len balena a casto za sialene ceny v pomere objem vs.cena
    10. neznalost vinnej karty

    Odpovedať
  8. Neznášam reštaurácie – ktoré sa tvária ako „4 – 5 hviezdičkové“ a servis je na úrovni dedinskej krčmy. Ak si objednám, príbor mi prinesú na tanieri s najlacnejšou servítkou, ktorú momentálne na trhu zoženiete.
    Neznášam obsiahle jedálne lístky – zamastené a obchytkané.
    Je to presne ako napísal(a) Alex – nie je to len o jedle. Majitelia reštaurácii by chceli dostať hotových ľudí, čo je bohužiaľ pri dnešnom školstve nereálne. Radšej ako ich neustále meniť, treba investovať do ich vzdelania (čas a aj prostriedky), všetko riadne dopĺňať samoštúdiom – to pre tých, čo svoju prácu chcú robiť naozaj dobre.

    Ešte neznášam odpoveď – ale u nás sa to robí takto! To by som nemala z úst čašníka nikdy počuť. Ale už sa mi to stalo. hm

    Odpovedať
    1. kavickar

      vlastne skusensoti OBHAJOBA :-D :co sa tyka obsluhy…..v.dnesnom case ludia sa ponahlaju,nemaju cas, vsekot chcu chned uzaj,ked v podniku je plnka casnici su nervoznnejsi lebo maju vela,chcu aby kazdy bol spokojnya su samozrejme vyuceny sikovny..ale je druha varianta.ked zamestnavatel zamestna za drobne hoci jakych brigadnikov, nevyskolenych ludi a neochotnych ludi a potom sa cudujemeze co zac za obsluhu…….ale v praxi staci jeden zakaznik, ktory pokazi za minutu vsetko……..napr mame 5 cistych stolov a zakaznik si sadne za jedinym spinavym stolom a uzaj chce svoju kavu,popratat stol a este aj popolnik aby si zafajcil……..to ze uz v podniku su ludia a okrem neho prisli dalsi 10 ti to nevadi…to ze uzaj chche vsetko,a svojim spravanim tak vytoci personal ze treba asi 1h aby to dany obsluhujuci prehltol a zase s usmevom fungoval……..lahko povedat ze to je jeho robota a ma byt mily……:-) no len tolkoako priklad ze nie vzdy je pravda ze neusmievavy casnik je zly….mozno na druhy den ten isty clovek bude vasim najmilsim casnikom

      Odpovedať
    2. dnes som sa rozpísala, ale nedá mi nereagovať na niektoré komentáre:
      – reštauráciu máme na dedine a nie na úrovni “ so servisom je na úrovni dedinskej krčmy“. Vždy je to o ľuďoch a do akej úrovne sa chcete posunúť aj na DEDINE. Aj tam žijú ľudia, ktorí rovnako nechcú iba klasické krčmy.
      k zákazníkom? veľa z nich si tiež mysli, že reštaurácie sú iba vývarovne kde dostať menu čo najviac na tanier, za málo peňazí a potom je to problém pre reštauráciu, kde chcete jedlo a obsluhu na vyššej úrovni (to samozrejme chce vyšše náklady)
      personál? Samostatná kapitola. Zobrať si mladého čašníka čo len na prax- vo väčšine prípadov samovražda pre majiteľa. Moje skúsenosti hovoria, profesiu si vyberali, lebo je to teraz moderne a vidia v tom únik do zahraničia za vysokým zárobkom. Realita je úúúplne niekde inde.
      Nájsť kvalitného zamestnanca, aj keď mu chcete dať zarobiť je veľké umenie.
      Gastronomia na Slovensku… ťažký biznis.

      Odpovedať
  9. vegalogic

    Zaplneny tanier nepovazujem za extremne velky problem, ak sa dotycne jedlo da jest (i ked ano, problem to je, clovek je aj ocami). Podstatne viac ma hneva:
    – Poddimenzovany personal (dnes som bol na obede v nemenovanom podniku v BA-Nove Mesto a na obrovsku restiku boli len 2 casnicky, takze podla toho aj vyzerala cakacia doba).
    – Otravene ci dokonca arogantne posobiaci personal (v BA bezna vec), ktory dokaze cloveku znechutit aj dobre jedlo.
    – A samozrejme zle jedlo :) Nastastie BA sa v tomto smere za posledne roky zlepsila, uz sa mi dlhsie nestalo, aby som dostal vysloveny shit. No velky problem tunajsim kucharom robi ryza, vyslovene dobru ryzu som tu este snad nejedol. Prekvapivo sa to tyka aj cinskych restik vyssej kategorie, vzdy tam citim prilis vela sojovej omacky, vegetu, ci ine veci, ktore tu ryzu zabijaju.

    Odpovedať
  10. Vyskusal som si pracu kuchara par krat, lebo som chcel zazit varenie pre zakaznikov pred ich ocami. Moja skusenost je teda skor z druhej strany. Zazil som, ze niektori casnici su naozaj ustretovi, orientovani na zakaznika aj na kuchara aj na vsetko, co sa okolo deje, ich usmev nekonci hned ako sa obratia od zakaznika, snazili sa byt informovani o tom, co som varil, kedze to boli nie bezne jedla. Den bol hned lepsi aj pre mna ako kuchara, ked som videl v praci tychto casnikov. V tom istom podniku som zazil casnikov, ktori sa povazuju za nieco ine ako casnikov, jednoducho aj dobry zamer podporeny sefom stroskotal na ich postoji. V tom istom podniku som pocuval, ako treba vsetko spravne odkomunikovat a spolupracovat medzi sebou a videl som, kde tieto pravidla koncili. Viem si predstavit, ze ten tanier pokryty brusnicovym dzemom nebol az tak prejavom kucharovej kreativity, kludne to mohol byt casnik, ktory ma v hlave nejake pokyny a predstavu, ako ich splnit. Domnievam sa, ze kuchar sa casto ani nedozvie, co by mal vediet pred pripravou jedla. Podla mna je velka pricina vo vnutri fungovania podnikov – skutocne nepostacujuca, nedosledna komunikacia zhora nadol a zdola nahor a nejasne a zlozite pravidla, ked vela ludi moze do vsetkeho rozpravat.

    Odpovedať
  11. Florian

    Vážení Slovenští přátelé, je to stejné jako u nás v Čechách, Moravě i Slezku. Pracovat v Gastronomii je služba člověku, tedy naším zákazníkům a těžko je přesvedčit zaměstnance, že musí sloužit lidem tedy zákazníkům. Přál bych každému z Vás co zde píšete si zkusit tuhle práci na vlastní kůži alespoň měsíc. Jinak Já jsem pracoval v Gastronomii 35 let na různých pozicích a začínal jsem od píky. F.

    Odpovedať
    1. Sluzba cloveku ano, ale rovnako je to aj remeslo. A pokial niekto nevie uvarit zakladnu slepaciu polievku, tak mu podla mna nepomoze ani usmev a dobra nalada…

      Odpovedať
    2. ĎAKUJEM. Absolutne súhlasím.
      „Pracovat v Gastronomii je služba člověku, tedy naším zákazníkům a těžko je přesvedčit zaměstnance, že musí sloužit lidem tedy zákazníkům. “
      U nás na každom dostupnom mieste, aby zamestnanec videl je:

      „Každá reštaurácia je taká dobrá, ako dobrí sú jej zamestnanci, pretože tí sú jej dušou. Atmosféru každého zariadenia robia ľudia. Pracovať v reštaurácii je v prvom rade služba a slúženie hosťom“ robím to tak???
      chodia okolo toho, denne x-krát, ale…

      Odpovedať
    3. Ja si myslim, ze casnik je hostitel a nie sluha, presne ako ked si niekoho pozvete na navstevu domov, tesite sa, snazite sa o jeho maximalnu spokojnost, ste obdarovany malickostou, v pripade sluhu ide o prejav ktory ja osobne nemusim – servilitu.

      Skuste si niekedy vsimnut, kolko ludi pride do restauracie a pozdravi, kolko ich pride s telefonom na uchu a neodzdravi, prechadza sa po restauracii s odpovedou: „hladam kolegu“, obsluhu v tomto pripade stavaju do polohy nezaujimavych a nepotrebnych osob. A clovek v pozicii casnika moze tieto podnety vyhodnocovat vo svojej hlave podla urovne svojho intelektu.

      Da sa pisat vela, malo sa urobi, je to zacarovany kruh.
      Globalizacia znici vsetko…

      Odpovedať
      1. tukabel

        Rocco to presne vystihol !!! Hostitel a nie sluha ! a samozrejme, ze ak ja mam byt slusny, ustretovy, mily, usmiaty a neviem co vsetko este, tiez ocakavam aspon pozdrav od hosta a aku si uctu aj ku mne, pocit ze nie som handra, ktora len nieco prinesie a odnesie… Host by sa tiez mal vediet spravat predtym nez vlezie do nejakeho podniku… ( pozdrav, telefon, usadenie sa za jediny necisty stol, prosim, dakujem, atd … )

    4. Rocco: suhlasim, pozitivna energia funguje vzdy oboma smermi. Dnes sa usmejem ja na niekoho, zajtra on na mna. Vo vysledku lepsia nalada.

      Odpovedať
    5. to rocco: personal restauracie ma pozdravit ako prvy. ak nepozdravi, nie je dovod, aby pozdravil host.
      ak prides do restiky za kolegom, co povies casnikovi, ked sa opyta, ci ti moze pomoct? casnik tvojho kolegu nepozna. samozrejme, zalezi aj na tone hlasu. ja zvyknem povedat: dakujem, hladam kolegu/znameho/brata/manzelku…

      Odpovedať
  12. Čo mi na rýchlo napadne:
    – najlacnejšie možné servítky navyše rozrezávané na polovicu
    – najlacnejší príbor, niekedy aj kombinácia z viacerých rôznych sád
    – klasický príbor k steakom resp. k pizze
    – zabudnutá tatárska omáčka, ktorú čašník prinesie na stôl, keď už má človek takmer dojedené
    – čašníci promenádujúci sa naprázdno po podniku s pohľadom upreným do zeme, aby ho zákazník nemohol ani náhodou osloviť

    Odpovedať
    1. Ano, servítky rozrezávané na polovicu sú totálne buranstvo!

      Odpovedať
  13. jan-ette

    Ked’ maju „mexicke“ na menu a mi daju kukuricu s kecupom!!!! Sorry, ale svetove recepty su na internete, ale napriek tomu vobec sa nesnazi zistit’ co to je ozajstne mexicke…A to plate na ine, ako napr. hore-uvedeny komentar o Gordon Blue – bravo autorke!! To mi vadi uz viac rokov. Kto je pre boha ten Gordon?? Niekto zo SAVu, ktory si mysli ze vsetko musi byt slovakizovane aby bolo l’udom pochopitelne?? Blbost’! Ludia nie su az taki hlupi. Este ked’ poviem ze zaplatim a musim cakat’ 15 minut na ucet! Myslim si, ze vseobecne majitelia restauracii na SR neberu svoju ulohu vazne. Nedbaju na to ci su casnici/nicky vyskoleni, ci vedia co je na jedalnom listku (vcera na Radnici v Pezinku som sa pytala casnicku ci maju opekane zemiaky lebo bolo hrozne tma v restauracii a som nevidela na jedalny listok. Ona hovorila, ak je to tam napisane, tak to mame a sama zacala citat jedalny listok! jesus). Aj brigadnicka by mala dostat’ zakladny trening ze ako sa obsluhuje a treba citat jedalny listok pred tym nez pridu zakaznici. A je mi to jasne ze vacsinou majitelov restauracii proste nie su pritomni nikdy, a tympadom kaslu na to co sa deje v podniku. OK stacilo :-)) sorry za slovencinu, som cudzinka.

    Odpovedať
    1. Michaelo

      Janette, tvoja slovencina je krasna, klobuk dole !

      Odpovedať
  14. Mne dost vadi, ked dojete , ze vam ten tanier okamzite trhaju spred nosa, alebo aj kavicku ked dopijete a evidentne sa zo svojim spolocnikom bavite o dovernych veciach, tak mi velmi prekaza , ze casnik , alebo casnicka do toho absolutne nezucastnene vstupi a spýta sa mozem vziat, alebo sa ani nespyta a uz to pred vami nieje, je pred vami prazdny stol. Velmi sa mi pacila
    skusenost v grecku, vecerali sme, velka spolocnost a aj ked sme dojedli riad ostaval na stole, az ked sme si zazelali zakusok a aby sa zmestil , tak odniesli dojedene taniere. Taka ta miera, ze ta nechaju v restike aj vydychnut si a v klude pokonverzovat…….a to nie pri prazdnom stole…inac, suhlasim s tym mnozstvom pripomienok aj v ostatnych prispevkoch.

    Odpovedať
    1. kavickar

      ano vy ste 1 z milionu co Vam vyslovene vadi ak casnik zoberie prazdne veci…….a na druhej strane aj to vadi ze sa opyta ci moze zobrat……….z hladiska personalu …..ak by nezobrali ..dakto by mohol mysliet zo strany majitelov,ze sa nestaraju o vas…..ale casnik by mal vediet ze zakaznik nikdy nemoze zostat za prazdnym stolom………teda sa opyta ci si date daco ak nie tak necha tam veci ccca aspon pohar na mineralku s mineralkou:-Dnapr………..to je moj nazor………:-)

      Odpovedať
  15. Tichý Bob

    mňav reštaurácii vytáča nespočetné množstvo vecí. špinavý obrus, stôl obložený reklamnými „prospektmi“, každý kus príboru z inej sady, menu o 250 položkách, jedlo nezodpovedajúce svojmu názvu (napr. pizza Margherita, ktorá je vo finále posúch s kečupom a nastrúhaným eidamom), gramatické chyby v menu, čašník, ktorý nevie, čo ponukájú a nevie obsluhovať, odtlačky mastných prstov na okraji môjho taniera, mrazenú zeleninu v jedle, z celého dňa obsušenú paradajočku ako „prílohu“ a za toto všetko ako bonus nehorázne ceny

    Odpovedať
  16. 1. polotovary a junk food (prílohy, omáčky, mrazené pečivo, mrazené hotovky atď. – keď neviem uvariť jedlo bez polotovarov, neotváram reštiku. Naozaj si niekto myslí, že ľudia chodia do reštaurácií kvôli polotovarom a že ich vyžadujú?!)
    2. personál – primárne čašníci ako prví a často jediní zástupcovia podniku dodnes nepochopili svoju úlohu a tou je slúžiť zákazníkom. Nie je zákazník, nie je biznis, nie je na výplaty. Stále vidieť fakt, že zákazníci sú podnikom na obtiaž, arogancia personálu už dávno presiahla prípustné medze. Ťažko sa mi chápe, že to hostia stále tolerujú.
    3. ignorancia majiteľov – mnoho majiteľov nemá predstavu o chode svojich reštaurácií. Nepoznajú menu (často ani neochutnali, ako ich kuchári varia), nemajú prehľad a znalosti o chode podniku, nesledujú konkurenciu, nevzdelávajú sa, neposúvajú sa dopredu, nepočúvajú zákazníka, nesledujú hospodársky výsledok.
    4. neprofesionalita all inclusive (od majiteľov, kuchárov, čašníkov – jednoducho u nás reštauračný biznis nefunguje). Stále mám pocit, že hrubá väčšina podnikov vznikla omylom – systémom: otvoríme a ono to pôjde, Najväčší prúser je, že podniky u nás krachujú nenormálne pomaly a stále ich niekto/niečo na trhu zubami nechatami drží. Keby bol biznis iba o tom, či zákazník príde a nepríde – to by bola čistka!
    5. nepochopenie biznisu – koľkí z brandže vedia, prečo podnikajú práve v tejto sfére? Koľkí z nich majú predpoklady na to, aby na trhu prežili? Kto pochopil hlavný zámer, prečo viesť reštiku?
    6. neexistencia konceptu – je žalostne málo podnikov, ktoré by mali vlastný charakter a jasne sa odlíšili a odčlenili od konkurencie
    7. zákazníci – ľudia sú ticho. Mlčia nad aroganciou personálu, mlčia pri nechutnom jedle, mlčia a iba tíško na otázku: Ako vám chutilo? (ak príde) odpovedia: ďakujem. Bez toho to ľudkovia nepôjde, kým nepovieme, čo chceme, čo je zle – kým nebude spätná väzba, nikto nič nezmení, lebo nevie o tom, že je niekde nejaký prúser. Zmena v gastre musí začať u zákazníka.
    8. absencia základného pravidla: ľudia chodia do reštaurácie preto, aby sa dobre najedli, teda primárne kvôli dobrému jedlu. Všetko okolo: styling, servis, prostredie, prístup a personál sú iba kvôli tomu, aby jedlo ako také umocnili a boli vyvážené v pomere tak, aby sa zákazník vrátil. Darmo, ak nemá reštika dobré jedlo, nemá na trhu čo hľadať.

    Odpovedať
  17. Lučiak

    take najmarkantnejsie veci, co najviac vadia mne.
    – spinave obrusy
    – jedalne listky zaliate v umastenej folii
    – vsadepritomna obtazujuca hudba, hlavne radio, najhorsie Europa 2 :(
    – jedalny listok plny vyprazanych variacii na vsetko mozne a tomu zodpovedajuci oder
    – absolutna ignoracia vegetarianov a vegetarianskych jedal
    – KUKURICA a STRUHANY SYR, ku vsetkemu: ako sucast oblohy aj samotnych jedal…

    Odpovedať
    1. fufniak

      Pridam:
      – donesu ti uplne nieco ine, co si si neobjednal, resp. nepyta sa komu to, komu hento, len rozhadze taniere postole dookola… aspon to dodrziavaju, podavanie sprava (moja skusenost nie pri jednej restike)

      Odpovedať
  18. vadi mi:
    1 – zeleninove prilohy v standardnej kombinacii – mrkva, kukurica, paradajka, paprika na spinavom obschnutom salatovom liste, zeleninu zboznujem, len nechapem preco sa prave tato kombinacia stala neoodelitelnou sucastou kazdeho jedla v kazdej restauracii na Slovensku
    2 – smrad vyprazaneho vychadzajuci z kuchyne, ktory zamoruje celu restauraciu, takze po navrate domov hodite oblecko rovno do spinaveho pradla
    3 – bezmasite jedla su obmedzene iba na vyprazany syr, vyprazany karfiol, vyprazane sampiony……
    4 – bezna restauracia ma v ponuke otrasne salaty, ktore otrasne vyzeraju a aj otrasne chutia
    5 – polievky – stokrat prihrievane, tazke, zaprazkove, neustale omielana – kapustnica, fazulova, hovadzia….
    6 – 99% casnikov svoju pracu neznasa

    Odpovedať
  19. Som velmi sklamaná ako sa dnes varí. Som z toho až tak deprimovaná, že som si začala variť sama. Je to velmi smutné že ste vo veľkom meste a nie je možné sa naozaj najesť. Každý deň jesť kura alebo rezne a vypražaný syr ….. Bez fanázie ako keby iné chute ani neexistovali ….. A to ešte nehovorím že kukať sa na tie opuchnuté tváre čašníčiek no proste hnus.

    Odpovedať
  20. nemam rada, ak restauracie nevyuzivaju sezonne ovocie ci zeleninu pri priprave jedal.
    nerozumiem tomu a ani tomu nechcem rozumiet. je to o pohodlnosti a lenivosti, nic ine mi nenapada. sto rokov to iste menu (netyka sa to len daxu, ale aj inych restauracii priamo v centre. okrem sab labu v luxorke – klobuk dolu a velmi drzim palce!!!)
    tak je to aj s restauraciou dax na zilinskej, ktorej hlavne dvere su od trhu na 5 krokov.
    uz som tu raz pisala, ze v divnej pani mi nie su schopni urobit mrkvovy dzus, pricom zelovoc je cez cestu a mrkva tam je…ani ked tam pridem tri dni za sebou s tou istou poziadavkou.
    to paul: co je to draha ingrediencia? ked pridem do stiavnice, do uz spominaneho zelovocu, nechcem si kupit pomarance a banany, ale stiavnicke cucoriedky, napr. najdem ich tam? jasne, ze nie. preco, ked je ich sezona? zasa neviem…v stiavnici moze dievca robit len casnicku, alebo upratovacku, taka je zrejme realita. ale ked to robit nechce, tak nech to nerobi. casnik nie je len ten, kto jedlo roznasa a odnasa, ale aj ten, kto vsetko odkomunikuje. polovicu dobreho podniku, ak nie viac, robi casnik. ze si to majitelia neuvedomuju, je ich problem, potom aj maju taku klientelu. abysom bola spravodliva: este stlae su casnici v bs ochotnejsi a ustretovejsi, ako ich kolegovia z ba.

    Odpovedať
  21. kavickar

    mrkvova stava:-D..mozno maju dodavatela na ovocie a zeleninu a potom urcite ze koli 1 zakaznikovi nepojdu do zelovocu…

    Odpovedať
  22. Bujón je predsa silný mäsový vývar, takže bujón miesto vývaru je vývar miesto vývaru. Mal si na mysli instantný vývar, vývar pripravený „z kocky“.

    Odpovedať
    1. ano, myslel som „kocku“…

      Odpovedať
  23. Restauracne fails:
    – gramaticke chybyv jedalnom listku (bilinkovy dresing??)
    – vsade same maso ( a my co maso nejeme?)
    – salaty ala tona pekingskej kapusty s trochou oblohy (pricom v listku ta kapusta ani nie je spomenuta!)
    – 100 rokov rovnaka ponuka
    – „prepacte ale nemame melonovy sirup, dajte si nieco ine“, 2x za sebou? naco to maju v listku, ak na to nemaju ingrediencie?
    – zapachajuci riad
    – pride casnicka s jedalnymi listkami v ruke, neda nam ich a pyta sa, co si prosime. no jedalny listok moja.

    Odpovedať
  24. Miroslav

    Moja posledná skúsenosť KE . Došiel som do reštaurácie a sadol som si na terasu. Objednal som si espresso doniesli mi ho bez cremy a k tomu všetkému s ľadovým mliekom. No čo už . Objednávka jedla prebiehala asi tak že som si pekne vypýtal jedálny lístok čašníčka mi ho hodila na stôl a zutekala . Keď po nejakom čase ku mne došla tak som sa jej pýtal či majú aj denné menu ona že áno ale podávajú ho len vo vnútri reštaurácie a že na terasu mi ho neprinesie. Aj keď som ju prosil len mi odvrkla že nie. Pýtal som sa jej že či to nemá jedno či dojde na terasu z jedlom z menu alebo z minútkou. Že to nie je jedno. Nakoniec to skončilo tak že po dohode to čo som si vybral mi položila na stôl vo vnútri reštaurácie a ja som si išiel pre to do vnútra a vyniesol som si to vonku na terasu. Tým som chcel len poukázať na to že aká ochota?? Samozrejme bol som tam posledný krát.

    Odpovedať
    1. Ahoj Miro,
      môžem sa ťa opýtať, ako sa volala tá reštaurácie v KE, z ktorej máš tieto zážitky?

      Odpovedať
    2. V KE je gastronómia,vo väčšine reštaurácii, napriek lokalite v centre, hlboko pod priemerom. To je, bohužiaľ, fakt.

      Odpovedať
  25. Miroslav

    Ahoj Martin
    Je to v OC Tip Top – Santa Lucia – cafe bar restaurant . Pracujem tiez v takejto oblasti ale toto ma dojalo fakt ….

    Odpovedať
  26. mna vie okamzite odradit vyber a/alebo hlasitost hudby v podniku.
    A ostatne uz napisali vyssie :-)

    Odpovedať
  27. angelheart

    1. akože … vadí mi vegetariánske jedlo: vyprážaný syr so šunkou!!, vyprážané filé!!!!
    2. a všetko, čo bolo spomenuté vyššie: príloha identická v každej reštaurácii: obschnutý list a na ňom paradajka v zúboženom stave s kukuricou (kto to preboha vymyslel? Čo to je za kombináciu? Keď už príloha, tak aspoň nejako ochutená a nie toto…)
    3. čašníci, ktorí sa tvária, že ich obťažujete už len tým, že ste prišli. Pracovala som dlho v obchode a keď mi zákazníci začali vadiť – to sa stane veľa ľuďom, ktorí pracujú pre ľudí – odišla som. Áno, netreba sa sťažovať na malý plat, na „blbých“ zákazníkov, na to, že to nejde, treba proste ODÍSŤ!!!! Urobíte lepšie pre seba, aj pre klientov reštaurácie :) Ten „blbý“ zákazník priniesol peniaze a chce ich minúť. Tie peniaze od „blbého“ zákazníka sú Tvoja výplata a podľa toho sa treba správať.
    4. strúhaný syr – mám rada syry, ale naozaj nepotrebujem mať všetko posypané syrom. Keď chcem placku, chcem zemiakovú placku a nie niečo, čo sa tvári, že videlo zemiaky a na tom kopec neidentifikovateľného syra
    5. pizza a na nej kečup – nie, kečup nepatrí na pizzu, my to vieme a mali by to vedieť aj všetci kuchári, ktorí pizzu robia …

    A k tringeltom- tringelty dávam, keď som spokojná, keď nie som, na tringelt nie je predsa dôvod a viackrát sa do podniku už nevraciam, nie je prečo. Nezarábam veľa (o niečo viac ako pán „paul“ z BŠ) a keď už za niečo platím, nech je to aspoň kvalitné. Turisti zavítajú do BŠ možno raz za uhorský rok, ale prichádzajú s peniazmi. Nie je pravda, že neutrácajú. Každý turista sa potrebuje aj najesť. Je to o prístupe a nie o peniazoch. Treba sa postarať, aby sa ten turista do BŠ a do tej konkrétnej reštaurácie aj vrátil. Keď sa nevráti, niečo je zle. Aj negatívna reklama je reklama, ale v tomto prípade to asi platiť nebude. Negatívna reklama na reštaurácie a jedlo sa šíri ďaleko viac a ďaleko rýchlejšie ako tá v televízii.

    Odpovedať
  28. Zmena v gastronomii na Slovensku nastane vtedy, ked sa clovek bude podielat na prevadzke restauracie svojou pritomnostou a pracou a zaroven bude aj majitelom a nie ju len pouzivat ako stravovacie zariadenie resp. na stretnutie so svojimi kamaratmi…

    Odpovedať
  29. Mna pobavilo ked som sa vracala domov z Nemecka a na hlavnej stanici v Blave som si dala kavu..nemusim vraviet, ze ta kava bola drahsia nez v Nemecku..menu bolo zamastene, ze sa lepilo na ruky..podlaha detto. Casnicka si na nu dala prepravky s doslymi bagetami a zacala ladovat chladnicku. Popritom vrieskala do telefonu a nadavala veducemu, ze mu nebude zaskakovat a robit nadcasy a ze sa na tu sprostu kaviarnu moze..bolo mi luto jej nedat prepitne (sama som bola servirkou v US, ale dobrou..na sprepitnom som zarobila viac nez na hodinovej mzde)..no urcite tam moja noha uz nevkroci…krasna vizitka pre turistov

    Odpovedať
  30. 1. Sto-stranové jedálne lístky, kde sú jednotlivé jedlá variované prítomnosťou alebo neprítomnosťou jednej alebo dvoch ingrediencií.
    2. „Nemôžem Vám doniesť vodu, lebo majiteľ nám zakázal“ – Takže k sedmičke drahého vína si mám objednať po päť dvojdecových minerálok za €1.50 jednu?!
    3. Zeleninové oblohy s prevahou nastrúhanej surovej kapusty.
    4. Nevkus týkajúci sa zariadenia. Absencia charakteru, konceptu – či už čo sa týka dizajnu alebo aj jedálnička. Chýbajú tu reštaurácie s domácou kuchyňou – avšak s moderným pohľadom, aby všetko neplávalo v masti.
    5. Bliakajúce rádio.
    6. Gramatické chyby v jedálnom lístku a nesktutočne zlé (a často krát nezmyselné) preklady do angličtiny a nemčiny.
    7. Jedálne lístky v euro-obaloch, ožmolených, upatlaných, omastených. Ideálne obalené v imitácii koženky.
    8. Ofučaní, nepríjemní, neochotní čašníci.
    9. Nedostatok slovenských vín v podnikoch – všimol som si, že je veľká móda všade ponúkať nejaké priemerné španielske alebo talianske víno za €3.00 deci a slovenské vína v ponuke nenájdete…

    Odpovedať
  31. Peter Cuky Škripko

    5 vecí ktoré nemám rád v reštauráciach:
    1) Ponižovanie čašníka, vyvyšovanie sa, arogancia, sexuálne obťažovanie – bežná dennodenná prax aj v reštauráciach vyššej cenovej kategórie
    2) Deti „lietajúce“ po reštaurácii – deti do reštaurácie patria, ale ku stolu a s vštepovanou výchovou od malička ako sa v reštaurácii majú správať. Ak to tak nie je, je to samozrejme chyba rodičov…
    3) Nevychovanosť – nájsť dnes hosťa ktorý dodržuje pri stole bontón, alebo ho aspoň ovláda, je skutočne potešením
    4) „Čo si môžem doniesť svoje?“ – takto začína, alebo končí objednávanie 90% dopredu dojednaných akcii
    5) Žuvačkolepiči, Ničitelia živých kvetov na stole, alebo ničitelia interiéru – neochotní znášať následky, „Zberatelia“ suvenírov – väčšinou inventáru a návštevníci našich toaliet zvonku…

    Odpovedať
    1. majulka

      si to vystihol, presne takto to je skoro v každej reštike, a ja robím v gastronómii už nejaký ten rok

      Odpovedať
    2. Este prosim napis kde robis, nech ta nahodou neotravuje nejaky zakaznik….

      Odpovedať
  32. Ďakujem za objektivny feedback na slovenske restauracie, sama som sucastou tohto bussinessu v Presove a mam podobne skusenosti s gastrom na Slovensku. Pardon GASTRO na Slovensko este neprislo. Slovaci si GASTRO kulturu musia vybudovat (kedze tu nie je). Kazdopadne cely clanok a komentare pod nim spomenul tie najdolezitejsie chyby, ktore sa u nas vyskytuju a nasla som aj komentar, kde niekto spominal ako vo vacsine restauraciach zapacha za jedlom (vacsinou vyprazanym), co mna osobne irituje ako prve, ked do restauracie vojdem, cize uz prvy dojem je katastrofa. Nastastie nie som majitel – kavickar a nevyuzivam restauraciu len na stretnutie so znamymi, ale zijem s prostredim a vsimam si ludi, pytam sa ich, komunikujem, a tak jednoduchsie zistujem co nas klient chce, co je opodstatnena kritika a co je len neznalost zakaznika. Samozrejme cielom je, aby zakaznik odisiel spokojny a aby sa vratil. A co sa tyka akcii na objednavku, vacsinou rodinne oslavy, oslavy jubilei, atd..je uplna pravda, ze 90% ludi sa pyta co si mozu doniest. Ale ja sa pytam, kto ich to naucil? Ved ani ku kadernikovi si nedonesiete vlastny sampon, alebo ak idete vlakom, neberiete si trojnozku na sedenie, tak preco by sa do restauracie mal brat vlastny alkohol alebo akekolvek jedlo? Ved to si potom kludne mozu ludia spravit oslavu doma, ze? No ale kedze tento trend pretrvava a sme si na vine aj my , mnohi menezeri to riesia tak, ze klientom dovolia doniest si vlastny konzum, len aby neprisli o akciu (ktora je zrejme aj tak stratova, popripade zisk nulovy) alebo to riesia korkovnym, alebo prenajmom, ale uz aj kvoli tomu tento trend tak rychlo nevymizne.
    No ale uz nebudem filozofovat, paci sa mi clanok a aj postrehy komentatorov, este raz dakujem, posuva nas to dalej, idem sa venovat gastru :) pekny den :)

    Odpovedať
  33. samuela

    Moje osobne postrehy zahranicie vs. „u nas“ :)) rozhodne nechcem nikoho naštvať porovnávaním nasej gastro urovne s tou v USA, ale pacilo sa mi ze okrem fastfoodov snad v kazdej reštike bol samozrejmostou na kazdom stole dzban s vodou, u nas si aj vodu treba pytat , a co sa tyka motivacie zamestnancov, vo vacsine podnikov existuje system hodnotenia zamestnanca-casnika zakaznikom, a najlepsi-najsnazivejsi zamestnanec je na konci kazdeho mesiaca vyhlaseny a bonusovo ohodnoteny :)) mozno by aj u nas nieco podobne motivovalo casnikov k lepsim vykonom

    Odpovedať
  34. Co sa tyka vody na stoloch, najprv musime naucit zakaznika nechodit do kaviarne, restauracie len preto, ze nieco dostane zadarmo, urcita cast „zakaznikov“ chodi prave za tym ucelom do podniku, aby sedel cely den pri vode, mineralke,… pripadne pri dcl vina vyuzival gratis wifi, toalety a samotnu miestnost ako napriklad kancelariu,… a to som bohuzial spomenul len tie lepsie pripady… zakaznik sa musi naucit co su to sluzby a ze sa za ne plati a podnikatelia co chcu robit biznis v gastre si musia uvedomit co to vlastne tie sluzby su….

    Odpovedať
    1. Prepac, ale nemam pocit ze by restauracie praskali vo svikoch, teda okrem obedoveho menu. Chapem, ze to nie je zrovna slusne a ja by som to tiez urcite nerobil, ale kym ti takyto ludia v podniku neblokuju vsetky stoly, nie je dovod ich netolerovat. Pripadne sa to da riesit niecim ako: „Prepacte, ak si nezelate nejake jedlo, mohol by som vas poprosit aby ste sa presunuli k baru. Pohar vam, samozrejme, vezmem.“ To je ale sci-fi, a samozrejme, na bare by nesmelo stat: Reserve pre personal :D

      Odpovedať
  35. Katarína

    Raz som bola s kolegami na obed v jednej reštaurácii, kde som si dala paradajkovú polievku so syrom. Neznášam letné polievky o to viac paradajkovú, tak som slečnu slušne poprosila, či by šla zohriať. Moji kolegovia sa začali smiať, že ma môj večne sa sťažujúci muž už nakazil. Avšak prečo by som mala mlčať a zaplatiť za to, veď ako inak sa dozvedia, že robia niečo zle?
    Druhý príklad je z jedného stake house pri Euroveii v BA, neviem ako sa volá. Manžel ma tam vzal, že je to dobrá reštaurácia, bol tam s obchodným partnerom a boli veľmi spokojní. Za jedného sme platili 25 Eur, čo je asi primeraná cena – neviem. Mäso nám nosili postupne s odstupom 10 – 15 min. My sme sedeli na terase a vnútri sedeli páni, ktorí zjavne boli pri peniazoch a asi aj nejakí známi – možno častí zákazníci. Prišli neskôr – mäsa za ten čas mali omnoho viac ako my. Mäso nám doniesli 3 krát. Medzitým, keďže mi jedno nechutilo, sa bol čašník opýtať, či už som dojedla (bolo to all-you-can-eat). Opakovalo sa to dosť často. Tak sa manžel nahneval a povedal čašníčke, že chceme zaplatiť, lebo sedíme tam hodinu a pol, mäso sme videli asi 5- krát a 2-krát sa nás boli opýtať, či sme už skončili. Na lístok sme museli čakať na kolegyňu ďalších 15 minúť a samozrejme nám nedali ani zľavu z toho, že sme odtiaľ vďaka nim odchádzali hladní. A len pre doplnenie, bola sobota okolo obeda a boli obsadené 4 stoly. Takže tento podnik ja už určite nenavštívim. Aj keď tých 50 eur nám zas nezaťažilo rozpočet tak, že sme nemali čo týždeň jesť, aj tak sme si ich museli zarobiť a nedostali sme v podstate za to nič – okrem kúska dobrého mäsa a úbohého servisu. V obyčajne reštike by sme dostali za tie peniaze omnoho viac a hádam by sa na nás aj niekto usmial :-)

    Odpovedať
  36. 1. Ked mi odnesu napoj a nespytaju sa ma ci este nieco nechcem. V jednej mojej inak velmi oblubenej restauracii sa mi toto stava VZDY. Ono, ked jem a este sa aj rozpravam s kamaratom a zrazu sa odniekial vyruti casnicka tak kym si uvedomim ze uz nemam ten napoj tak je davno prec a ja nemam co k jednu pit.

    2. Radio. Ak nemate dost energie ani len na to aby ste si tam zabezpecili normalnu hudbu, majte tam radsej ticho. Neprisiel som pocuvat ani spravy, ani reklamy.

    3. Obrovske prilohy. Uplne bezna diagnoza slovenskych restauracii: vyspu Vam tam pomaly trojnasobne mnozstvo prilohy oproti hlavnemu jedlu. Navyse casto nevalnej kvality dokonca aj tam kde hlavne jedlo maju dobre. Vysledok? Vacsinou na tanieri cast prilohy skratka necham.

    4. Zabijacky pohlad ked si vypytam jedalny listok, lebo nechcem ich menu za 3,50. Excuse me? Prisiel som sem minut VIAC penazi! (a uz sa mi stalo aj take, ze som si sadol v restauracii a rovno mi doniesli polievku z menucka.. ked som sa ohradil, ze ju nechcem tak som chvilu myslel ze mi jednu vlepi).

    A este jeden bonus: Ak sa budete chovat ako uplne telce, mracit na mna a poskytovat fakt ze mizerny servis, necakajte trinkgelt.. nedostanete ho. Robte si svoju pracu poriadne – vacsine z Vas dam viac ako je slovenskych standard. Ale za to ze ku mne nacuvate, na pol sekundy na mna pozriete pocas toho ako mi hadzete jedlo na stol si nezasluzite ani len ten zakladny plat.

    Odpovedať
  37. barbora

    Vsetkym odporcom hlasitej a radiovej hudby: nechapem, preco sa neviete ozvat, ked vam to prekaza? Mne to vadi asi zo vsetkeho najviac, a preto sa VZDY ozvem a nielen v restauracii, ale aj napr. v kine (ked reklamy idu usi rezat), na sportovom podujati (kde je okrem ineho aj plno matiek s babatkami), po susedovie party konciac… Kto sa nevie ozvat, nicoho sa nedomoze. To je moja skusenost. Este sa mi nestalo, ze by som po upozorneni a slusnom poziadani bola odmietnuta. Ked nechcem hnusnu oblohu alebo umely vyvar, poviem si to, opytam sa. Minule som v Marianke poziadala o obrovsku porciu skvariek s mastou a? Doniesli mi, chutilo.

    Odpovedať
  38. KE – hlavná ulica – objednala som si v tzv. výbornej (a ceny tomu zodpovedali) reštike lososa so šalátom a redukciou balzamico+červené víno ´hrianka.. Výsledok – rozmrazovaný losos vo vnútri studený, redukcia mala od správnej konzistencie ďaleko (obyčajná nevyredukovaná omáčka), šalát – preliaty (doslova)balazamicom a kvantom oleja (zrejme bola niekde v lidli akcia. Najväčšia sranda bola hrianka – presušená, tvrdá, nejedlá. Cena – 13,80eur. Nikdy viac. Ja doma varím každý deň a kuchára z tzv. výbornej reštiky strčím do vrecka – ihneď.
    Aby som nekydala len na domácich.
    Nedávno som bola v Prahe. Priamo na Václaváku a Staromáku som sa stretla len s dvomi typmi reštiky. V tom prvom – čašníci od nášho príchodu až po odchod sa o nás starali (vitajte, kde si prajete sedieť, ako vám chutí, nechýba vám niečo?chcete vidieť kuchara?, tesíme sa na vás, sme radi, že vám chutilo ap) Druhý typ (jedlo podobné opísanému košickému, personál sa „snažil“ a človek tam už druhýkrát nevošiel. Obe reštiky boli na Václaváku a vedľa seba (Talianska reštaurácia – tam sme blahoželali kuchárovi osobne a Česká reštaurácia – kde sme nedojedli a vypadli)
    Niekedy mám chuť zavolať majiteľovi, aby sa prišiel pozrieť ako mu zamestnanci kazia biznis. Na druhej strane si poviem, že zamestnanci si dovolia len toľko, koľko im zamestnávateľ dovolí.
    Mám však pocit, že v každom odvetví nájdeme podobné paralely. Medzi nami – aby som sa nenechala vytáčať slovenskou gastronómiou, aby som vedela čo jem a ako to bolo pripravené, varím pre našu rodinu sama a každý deň. Nemám s tým problém. Jediný defekt tohto rozhodnutia je ten, že keď si niekedy dám niečo v reštike – viem presne určiť z čoho varili (typ oleja, kvalita ryže, mäso mrazené/čerstvé, syr lacný/kvalitný ap., sladidlo, ochucovadlá, cestoviny lacné/kvalitné atď

    Odpovedať
  39. Dominika

    Chcem sa s Vami podelit o moj zaujimavy zazitok v Trencianskych Tepliciach – clovek by povedal pri tych cenach to bude nieco super, zial ale opak je pravdou.
    Ale kedze sme si kupili s kamoskou vikendovy pobyt tak ja to skratim iba na tu kuchynu aby toho citania nebolo vela, ale ak sa niekto rozhodne do VILLY ANNY v Trencianskych Tepliciach urcite mi napiste minimalne vas pripravim na ich SUPER sluzby….
    Sobota rano – ranajky (vecer sme si mali nahlasit co budeme ranajkovat) ale rano sa prisla pani veduca spytat ze co budeme ranajkovat (to ani nevedela ze co sme si objednali vecer – ocividne ziadna komunikacia recepcie veduca….)tak sme povedali ze chceme pol na pol syrovo sunkovy tanier a nejaku zeleninu (ja som povedala ze bez rajcin preto ze rajciny nejem). Pani nam doniesla 4 platky sunky 4 platly syra 3 mesiaciky rajciny a plesnivy hnusny stary zeleny salat. V cene sme mali este hnusne sladky 2 dc dzus a bud kavu alebo caj. Po ranajkach som sa teda spytala veducej ci by ona ten salat zjedla – tak sa na mna osopila ze co s nim je vsak je cerstvo nakrajany….tak kamoska jej povedala ze nech to aspon nekomentuje ked nie je ani schopna povedat prepacte. A tieto ranajky bol naozaj len bonus vsetkeho co sa tam udialo + zakupili sme si ranajky formou befetovych stolov – nie vyber z karty…..
    Inak ze welnees hotel – bazen pokazeny, maserka chora a tak k dispoziicii ostavala jedinee sauna – miestnost na odpovinok ziadna – spolocne s bazenom, sprcha hned vedla sauny – tak keby bol bazen plny deti bez plaviek by to asi neslo. WC sa nachadzalo o poschodie nizsie. A este jazzuci ktore tak srdelo – ze clovek mal pocit ze kvoli dezinfekcii tam vyliali asi pol flase sava.
    Tak asi tak. Ak tam ludkovia budeme chciet ist dobre si premyslite.
    Tak sluzbam a komunikacii na SR zdar.

    Inak som velmi rada ze existuje takato stranka – je super, dakujeme

    Odpovedať
  40. 1. zle načapované pivo – neorosený pohár a pena, ktorá nedrží
    2. zohrievanie v mikrovlnke – minule v kežmarku (U Jakuba) mi priniesli také palacinky – odporné
    3. v menu niečo čo nemajú, resp. nikdy nemajú
    4. nevychladený alkohol, kt. sa má podávať chladný ( v KE bežné v reštikách na námestí)
    5. jeden čašník na reštiku kapacitne takú veľkú, že traja by nestíhali (vykorisťovanie v priamom prenose)
    6. Majiteľ pobehujúci po reštike a striehnuci na zakazníkov aj svojich čašníkov, ktorým každú chybu vyčíta pred našimi očami. Ako v koncentračnom tábore si pripadám. Pozrieť si to reálne môžte v Popradskej reštike Cafe Razy resp. CRAZY, kde názov úplne nevystihuje podnik ale majiteľa.
    7. neumyté taniere, príbory, poháre, stoly, WC atď. …
    8. hluk
    9. zlé odvetrávanie vo fajčiarskej časti
    10. čaje v sáčku za cenu tých originál cejlónskych
    11. všade samá kuracina (sa čudujem, že nikomu ešte nenarástli krídla)
    12. absencia nápaditých jedál v menu… všade sú len kuracie prsia s broskyňou a syrom :D

    Odpovedať
  41. bradoslav

    – odpudzujúce fotografie jedál v (zamastenom) jedálnom lístku alebo na „nástenke“ pri vchode do reštaurácie
    – cena za fľašu vína oveľa vyššia ako cena v obchodoch

    Odpovedať
  42. date si nieco ? mam vam nieco doniest ? prinesiem vam nieco ? co to bude ? date si ? …… zdviham sa, idem na zeleznicnu stanicu , vhodim si 0.25€ a poviem si, jsem tak stastnej. ja uz do restiky nechodim. aj ja si viem cinkat v mikrovlnke a jest z mrazeneho polotovaru a to doma. no a po tych vetach, uz tam nechodim.

    Odpovedať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *