Namiesto vermútu červené víno s olivou

Víno namiesto vermútu

Rád by som napísal nejaký príjemný kulinársky zážitok, ale mám skôr pocit, že slovo kríza zatiaľ namiesto precitnutia prináša len ešte väčšiu chuť zodrať zákazníka z kože. Ako túto sobotu.

Babka mala narodeniny a vzala nás na malý obed do svojej obľúbenej reštaurácie U starej matere na Radlinskej ulici v Nitre. Dlhšie sme lovili v jedálnom lístku, tak sme si aspoň na prípitok objednali taliansky červený vermút. Po chvíli servírka priniesla martini poháre a v nich… červené víno. Navyše s olivou na špáradle. Skrátka urážka do tváre. Haltovala nás akurát staršia generácia, že predsa nebudeme robiť rozruch…

Poháre sme vrátili s tým, že je v nich víno. Servírka sa vyhovorila, že toto je vedúca dala. Priniesla teda vermút biely. Toto už hneď podľa vône bol vermút, na rozdiel od predošlého červeného pokusu. Pri ukladaní pohárov na stôl sa jej však podarilo jeden kompletne vyliať. Ospravedlnila sa a opýtala, či by nám nevadilo presadnúť si k čistému stolu, alebo strpíme, kým vymení obrus. Voľba padla na druhú možnosť. Priniesla teda nový obrus. Bol špinavý. Rovno ho zbalila a priniesla ďalší. Aj ten bol špinavý. Neostalo jej teda nič iné, len ho obrátiť na druhú čistú stranu a prestrieť.

Namiesto toho nám vedúca ponúkla, že môžme ochutnať, že má pravdu. Ale že si tú koštovku a dokazovanie budeme musieť zaplatiť.

Nechali sme si zavolať vedúcu. Prišla zjavne arogantná slečna (dcéra majiteľky), ktorá sa dušovala, že nám ponúkli červený vermút. My sme tvrdili, že to bolo červené víno. Priniesla nám ukázať fľašu. Bol to Primát. V prvom rade sme si neobjednali Primát, ale taliansky vermút, nech už to malo byť Cinzano, Martini alebo Garrone. Ak ho nemali, mali sa opýtať, či súhlasíme s Primátom. Namiesto toho nám vedúca ponúkla, že môžme ochutnať, že má pravdu. Ale že si tú koštovku a dokazovanie budeme musieť zaplatiť. Vedúcu sme doslova vysmiali, zrušili objednávku na jedlo a jasne dali najavo, že mienime odísť ku konkurencii. Sedeli sme na terase, ale zvnútra sme počuli, ako sa vedúca nahlas rozčuľuje. Nato sa von vyrútil manžel majiteľky. Vraj sme ich obvinili neprávom a že oni sú vlastne chudáci. Ešte nás aj poučil, že vermút sa vyrába z vína. Jasné. A do červeného sa dáva oliva… K majiteľom sa pridala aj servírka. Vraj túto robotu robí už 20 rokov, ale že toto ešte nezažila. Doteraz jej jedinými argumentami boli výhovorky a zvaľovanie situácie na vedúcu. Keď toho začalo byť príliš, zapojila sa aj doteraz pokojná babka. Skrátka, neskutočná arogancia.

Vrchol mal ešte len prísť. Už sme chceli odísť, keď za nami znovu prišiel manžel majiteľky. Vraj sa ospravedlňuje, mali sme pravdu a vo fľaši s Primátom bolo naozaj červené víno. Čiže sa pochválil, že ho a jeho hostí odrbábajú vlastní zamestnanci. Navyše počas toho, keď je osobne v podniku.

Keď už nie z tej arogancie, tak mi rozum zastáva z toho, že si niekto jednoducho neoverí pri reklamácii fakty. Nehovoriac o tom, že dotyčný majiteľ nemusel mať vôbec páru o tom, kto sú jeho hostia, či to náhodou nie je kontrola, prípadne niekto známy (babka osobne roky pozná majiteľku a svokra im dlhé roky dodávala zeleninu, čo sme spomenuli až pri odchode).

Nová doba, čašníčka s vedúcou a majiteľom spoločne vyhadzujú hosťa. Toto sú zrejme tí Bojovníci proti kríze…

deli divider

ilustrácia: http://www.bottlesandcans.com/cart/store.cfm, Viktor Klimo

Share on FacebookTweet about this on TwitterPin on PinterestEmail this to someonePrint this page

Komentáre (12)

  1. Peter Ondrejka

    To by som ich asi zaškrtil. Mne sa stalo niečo podobné až na to, že sa so mnou nikto nehádal. Stalo sa to v hoteli Royal vraj 4 hviezdičky. Mal som chuť na špagety. V lístku boli uvedené ako boloňské (nikde nebolo uvedené , že to bude VK /vlasná kalkulácia/ kuchára) predpokladal som, že teda dostanem špagety na slovenský spôsob, mleté mäso, kečup, strúhaný syr (aj keď boloňské sú troška iné) . Na stôl som dostal rozvarené cestoviny plávajúce v bledočervenej vodičke, na vrchu cestovín na panvici opečené kuracie prsia nakrájané na rezance, zamaskované kôpkou strúhaného eidamu. Po reklamácii a upozornení, že za toto nie som ochotný platiť slečna nechápavo zobrala „špagety“ nazad a snažila sa nám vyhnúť. Prisediaci kamarát si objednal minerálku. Ulial si do pohára, keď zrazu čo sa stane? Minerálka pení a pripomína vôňou zelené jablko. Po 15 minútach čakania, že o nás niekto zakopne sa kamarát vybral k pultu, kde mu dali ďalšiu minerálku ktorú mu taktiež naúčtovali, s odôvodnením, že „teraz som umyla poháre“ . Tak sme sa rozhodli odísť. Priniesli účet na ktorom boli samozrejme aj špagety, nápoje som vyplatil, „špagety“ nie. Bez slova zúčtovala a odišla. Asi tušila, že mám pravdu .

    Veď posúďte sami http://www.royalhotel.sk

    Odpovedať
  2. tak to je hádam neskutočné! Toto je tá slovenská „pohostinnosť“ :( A teraz si predstav, že tam dojdeš aj s niekým z cudziny! Kontrolu by som na nich hneď v pondelok poslala!

    Odpovedať
  3. Som Nitran, žiaľbohu musím podotknúť, že podobné kulinárske zážitky nie sú v NR výnimočným javom, pomerne dlho sa snažím nájsť reštauráciu, kde ma nevytočí obsluha, kvalita jedla, prostredie, či všetko naraz. Ak má niekto tip na na dobrú reštiku, sem s ním :-)

    Odpovedať
  4. Marek Lorincz

    zArre…no najst kombinaciu…kde ta nevytoci obsluha, kde je dobra kvalita jedla, prostredie…je takmer nemozne, no v Nitre co sa moze tomu priblizit, je len asi restauracia Paladium, tam si roky drzia urcitý standart, kreativitu, atmosferu. No tiez zalezi na klientele, ktora tam prave pocas tvojej navstevy sedi, dost casto ho navstevuje tzv.smotanka, ktora bohuzial na seba nema ako inak upozornit, len trapnym spravanim. Daju sa najst este nejake prevadzky, ale nedrzia si dlhodobo dobry standart.

    Odpovedať
  5. Marek…súhlas, zrejme to bude čiastočne aj tým, že ľudia nedostatočne tlačia na kvalitu poskytovaných služieb. Paladium je presne také, ako si ho opísal. Jedlo spravidla na úrovni, len návštevníci si občas myslia, že všetci túžia vedieť, akí sú bohatí, trápni a nezábavní.

    Odpovedať
  6. podobne spravanie som zazila, ked som bola v ziline na sluzobke a dodavatelia ma pozvali do tamojsej restiky s nazvom top restaurant. restika bola super, na jedlo sa trochu dlhsie caka, ale vysledok stoji za to, vlastnia to manzelia, on vari, ona obsluhuje, pri servirovani jedla kuchar vyjde von a prezentuje vlastnorucne vyrobene jedlo…cely zazitok nam ale pokazila tamojsia „smotanka“, kedy sa kozmeticka rozkrikovala na celu miestnost, ze nikto nie je schopny jej vyrobit poriadne zabradlie…

    Odpovedať
  7. V nitre som bola veľmi spokojná so stravou + obsluhou tu: odkaz na ukrba.sk a aj u zlatého kľúčika.

    Odpovedať
  8. Inak, medzicasom som zistil, ze pod obchodnou znackou Primat sa predava aj vino, co vsak nic nemeni na veci, ze flasa, ktoru nam veduca priniesla ukazat, bola od vermutu Primat. Etikety sa lisia.

    Odpovedať
  9. d.kadence

    chcela by som podotknut k tomu paladiu ano je to na urovni az na ich tatarak ktory bol jeden z najhorsich aj obycajnej krcme mi ho urobili o 5O percent lepsi. inak pridavam sa k ostatnym z nitry aj ja hladam prijemny podnik s chutnym jednlom z ktoreho s priatelom neodideme znechuteni.

    Odpovedať
  10. Ad royalhotel.sk:

    Staci si pozriet jedalny listok. Klasicky obycajny vsevyber, drahe ceny a na zaver priserny preklad do anglictiny. To musel vazne prekladat „expert“.

    Odpovedať
  11. Pridam moju skúsenosť so slovenskou ochotou. Cestou do Košíc na Soroške je takpovediac ,,salaš,, kde som už ako malý chlapec rád s rodičmi chodieval na bryndzáky. Prednedávnom som sa zastavil a objednal fazuľovú polievku a spišské pirohy. Fazuľová spočívala v riedkej polievke s pár strúčikmi a predpokladám včerajšou párkou. Keď mi doniesli pirohy, boli úplne studené. Po poprosení čašníčky , či by ich vedela zohriať som po minúte počul pípnuť mikrovlnku a slečna mi doniesla dá sa povedať prázdnych pirôh s vytečeným vnútrom od toľkého prehriatia, čo sa absolútne nedalo jesť. Pekne som odmietol skonzumovať ten bordel a požiadal o účet. Samozrejme pirohy boli naúčtované. Pekne som poďakoval a druhýkrát sa ,,kolibe na Sorožke ,, zďaleka vyhnem.

    Odpovedať
  12. Ked uz sa spominaju nitrianske podniky, pridala by som k tym „chutnejsim“ aj Piano (www.piano.sk) na Farskej ulici. Vyborne denne menu vzdy s ponukou jedneho salatu, kedze prave najma na salaty je Piano zamerane. Ale ani ostatne jedla sa nedaju zahanbit. Obsluha vacsinou prijemna, prostredie na sedenie vonku na krytej terase taktiez. Jedine, co mi naozaj chyba, je ziva klavirna hudba, ktora tam kedysi fungovala a ktoru som zazila.

    Na posedenie pri kave ci pohari vina este odporucam Irish Pub na Kupeckej ulici, naozaj autenticka atmosfera :)

    Odpovedať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *