Na potulkách severným Slovenskom

Vybrali sme sa na pár dní lyžovať na Oravu a cestou sme si urobili zastávku v Martine. Hľadali sme slušné jedlo, ale našli pozoruhodne kvalitný personál.

Na obed v Martine

V Martine je orientácia ľahká. Autá sme nechali na parkovisku pri trhovisku, odtiaľ sme sa prešpacírovali na hlavné námestie. Dve rodiny s dvoma malými deťmi. Prvé sme sa pristavili pri podniku Česká hospoda. Vnútri útulne, dokonca by som povedal dizajnovo, ale nepozdával sa mi jedálny lístok. Na „českú hospodu“ mal príliš širokú ponuku. Skrátka typický slovenský mix typu Koľko jedál dokážeme zmestiť na jedno menu. Reku, skúsme niekde inde.

Priatelia dostali echo, vraj sa dá dobre najesť v penzióne MartInn kdesi na konci námestia. Irónia osudu, podnik patrí tomu istému majiteľovi ako spomínaná Česká hospoda. A áno, má podobne rozvetvený jedálny lístok. Smola, čas na hľadanie podniku s dvoma deťmi vypršal, tak sme zostali.

Penzión MartInn

Usadili sme sa pri väčšom stole a snažili sa zorientovať v ponuke. Zariadenie mali jednoduché, presne aké by človek od penziónu očakával. Napriek tomu mali na stoloch čerstvé kvety a čisto. Personálu bolo akosi viac, napočítal som štyroch ľudí. Zrejme preto, že jedno dievča a chlapec tu zrejme praxovali zo školy. Bol čas obedových menu a hlavná čašníčka sa objavila rýchlo. Vyberanie jedla nám trvalo trochu dlhšie a na moment sa zdalo, že sa prejaví nervozita.

Podnik v rámci bežného obedového menu ponúkal aj drahšie verzie jedál. Tak sme si vybrali kuracie prsia na červenej kapuste s knedľou (5,49 €), lososa na wasabi omáčke s varenými zemiakmi (5,49 €), plus hovädzie na horčici s cestovinami (3,25 €). K tomu nealko pivo Birell (2,80 €) a pár drobností pre krpcov.

Prestreté už bolo, takže polievku nám priniesli v nerezových miskách a mladý čašník nám ju po jednom ponalieval do tanierov. Tento spôsob servírovania polievky dnes vidno málo a je rozhodne čistejší, ako nechať porozlievať ju po celom okraji taniera pri nosení k zákazníkom. Polievka bola kapustovo-fazuľová so zemiakmi. Chutila trochu ako koložvárska kapusta. Akurát hustá, chuťovo trochu slabšia, výraznejšie slaná a porcia obrovská.

Kapustová polievka

Podnik bol plný, ale hlavná čašníčka sa nezabudla zastaviť pri našom stole, aby sa opýtala, či nám niečo nechýba. S úsmevom a nenútene. Dvíham prvú obrvu. Decká boli štandardne neposedné, tak sme sa pri nich striedali. Aj keď sme sa snažili udržať ich pokojné, nie vždy sa to podarilo. Netrvalo dlho a na stôl prišlo hlavné jedlo.

Opäť obrovské porcie, najviac vynikala kačacina. Len škoda, že bola suchá. Hovädzie na horčicovej omáčke priemer. Losos skončil u mňa, pri objednávaní som poprosil, aby omáčku naliali nabok a nie na rybu. Bol som síce dobrodružne naladený, ale stále aj trochu opatrný. Jedlo prišlo ako bolo objednané. Akurát citrón omáčke neunikol a vyždímať ho znamenalo zababrať sa. Losos bol v rámci možností v poriadku, wasabi som takmer necítil a zemiaky boli jemné. Nemám rád bezpohlavnosť. Ak si objednám wasabi, čakám konkrétny chuťový vnem. Možno sa podnik bál, že iná chuť odstraší zákazníkov. Viem si predstaviť, že na Slovensku si niekto objedná wasabi a napriek tomu sa bude sťažovať na štipľavosť a jedlo si nabudúce neobjedná. Ak podnik začne zbytočne nadbiehať nevzdelaným zákazníkom upravovaním receptúr, iba podporuje túto zadubenosť. To radšej dať k lososu inú omáčku. Inak bolo jedlo v poriadku, aj decentne uložené na tanieri.

Losos s wasabi omáčkou a zemiakmi

Za celý čas sa nám personál venoval, čašníčka sa nás ešte niekoľko krát opýtala, či sú aj deti spokojné. Platiť som šiel k baru (aby sme sa nehádali s priateľmi o účet…) a čašníčka so mnou prebehla na monitore celú útratu. Časť jedla sme si brali so sebou, tak nezabudla upozorniť, že tých pár centov navyše je obal. Jednoducho, na slovenské pomery naozaj nevídaný personál. Nato, že mala hlavná čašníčka na rajóne plno, navrch dvoch učňov v zácviku a pár živých detí k tomu, situáciu zvládla majstrovsky. Všetka česť. A škoda slabšieho jedla.

Penzión MartInn
V. P. Tótha 1A
Martin
www.penzionmartinn.sk

Na lyžovačke na Roháčoch

Popri lyžovačke a sánkovačke sme sa občas zastavili najesť. Píšem iba zastavili, lebo tých zastávok bolo málo. Po väčšinu času sme žili na ovčom syre zo Zázrivej, k nemu sme si zobrali vlastný peceň kváskového chleba, fľašu cabernetu a elektrický moka kávovar. Búdky so syrom boli takmer všade, takže nám nič nechýbalo. Osobne by som takto prežil kľudne ešte pár dní navrch.

Štátna gazdinská škola vo Veličnej

Prechádzali sme aj cez Veličnú, v nej kaštieľ a na ňom nápis Štátna gazdinská škola. Milé pripomenutie, že byť gazdinou je svojím spôsobom remeslo a určite kopec práce. Dievčatá sa tu učili ako stolovať, konzervovať potraviny, chovať zvieratá, viesť domácnosť ale tiež šiť. Jednoducho, takzvaná dievčenská škola.

Posledný deň pred cestou domov sme sa zastavili v chate Šindlovec. Je to malý penzión spojený s infocentrom kúsok pod zjazdovkou v Spálenej. Reštaurácia je maličká, ale zato útulná. Horel tu krb, steny boli preplnené trofejami a lokálnymi dekoráciami. Ak človek lepšie zaostril, zbadal napríklad vypchatého zajaca s narazenými srnčími parôžkami a nasratým výrazom v tvári. Vtipné.

Jedlo slovensky kolibovské, ľudová keramika v úlohe tanierov a personál v krojoch. Objednali sme si vývar z kurčiat s rezancami (1,90 €), hubovú polievku (1,90 €), bryndzové halušky (3,90 €) a šúlance s makom (2,90 €) a nealko pivo (1,30 €). Špeciálnu pozornosť si zaslúžila polievka. Boli v nej kuriatka a drobná domáca mrvenička. Chuťovo vydarená. Šúlance boli makom nielen posypané, ale aj plnené, inak plávali v masle a zrejme boli z polotovaru.

Bryndzové halušky boli z múky, slanina navrchu bola akurát chrumkavá a jedlo bolo pekne dozdobené mladou cibuľkou. Len bryndze tam bolo maximálne za jednu lyžicu. Jedlo síce neurazilo, ale opäť tá istá bezpohlavnosť. Ak sa jedlo volá bryndzové čokoľvek, chcem tam skrátka tú bryndzu cítiť. A kľudne nech dvihnú ceny, boli na počudovanie nízke. Celá útrata stála 11,90 €

Penzión Šindlovec
Zverovka-Spálená
www.sindlovec.sk

Záver

Dá sa zhrnúť do jedinej vety. Prakticky všade veľmi milí ľudia a ochotná obsluha, škoda slabšieho a zakríknutého jedla. Napriek tomu radi vyskúšame v lete alebo mimo sezónu.

A vy? Boli ste nedávno na Orave? Kde vám chutilo?

Share on FacebookTweet about this on TwitterPin on PinterestEmail this to someonePrint this page

Komentáre (5)

  1. Suzaaan

    Koliba Terchova, v hoteli Diery, prvykrat po velmi dlhom case (roky a rozne, aj povestne lokaloty) dobre bryndzove pirohy – presne v duchu Tvojej poznamky o tom, ze cokolvek bryndzove by jej malo mat dost. Trochu hrubsie cesto, ale za poctivu bryndzovu chut sa oplati.

    Odpovedať
  2. Velmi pozitivna skusenost co sa tyka bryndzakov je z koliby Josu v Zuberci. Pri potulkach slovenskom sa tejto dobrote, resp.sklamaniu z halusiek vyhybam. Ale tie od Josu boli zemiakove, mali vela bryndze a tak akurat slaninky. A pozorny personal v obedovej spicke, jednoznacne odporucam:)

    Odpovedať
  3. kdesi

    Odpovedať
    1. Panecku, to sa mi ako podarilo. Dakujem, opravene.

      Odpovedať
  4. Martina

    Velmi radi s manzelom a priatelmi chodime do pizzerie u Adama v Terchovej. Nenajdete tam ale halusky a podobne tazke slovenske jedla. Obsluha by tiez mohla byt lepsia ale jedlo je kvalitne cerstve a vynikajuce a hlavne ine ako vo vsetkych ostatnych stravovacich zariadeniach na Orave :)

    Odpovedať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *