Mlynské nivy ako nová gastrozóna?

Preč su tie časy, kedy sa gastronomický rozmach Bratislavy konal hlavne v centre s občasnými výpadmi na periférie. Centrum začína pomaly vyvažovať priestor okolo autobusovej stanice Nivy v Bratislave až po Dulovo námestie.

Dobré meno mu najprv začalo robiť dnes už neexistujúce detské kníhkupectvo s kaviarňou Bookies and Cookies. Neskôr sa pridali kaviareň Mono, bistro Žufaňa a W café. Potom pribudol pred autobusovou stanicou pojazdný stánok Orbis street food.  Úspešné prevádzky pokračovali v expanzii, a tak sa na Páričkovej ocitol Pán Králiček, ktorý sa sem presťahoval z kontajnera na Šafárikovom námestí.

Z bicykla do kaviarne

Zvonka čistý minimalizmus, prevádzku prezrádza len jemná potlač na okenných tabuliach a pár stoličiek pri parapeto-pultoch.

Minimalizmus v tom najlepšom slova zmysle

Vnútorný priestor je dobre presvetlený a okenné tabule sú jeho najväčšou devízou. Nielen na fotogenickejšie fotky jedla a kávy, ale hlavne na pozorovanie ruchu okolo stanice.

Jednoduchý a účelný interiér

Pán Králiček Priestor zostal verný svojmu pôvodu, podnik je čiastočne bez servisu – objednáva sa pri bare, ale objednané vám donesú ku stolu.

Espresso a plnený croissant s cviklou a kozím syrom

Dal som si espresso (1,70€) a croissant plnený kozým syrom s cviklou a polníčkom (3€). Káva bola Brazília, pražená Borisom z Kavala Coffee. Barista ma upozornil, že je „taká zemitejšia“. Neviem, čo tým myslel, pretože v skutočnosti som nemohol tej káve nič vytknúť. Práve naopak. Nástup klasicky čokoládový, ale dochuť svieža a mimoriadne chutná. Presný stred medzi sladkosťou a ovocnou kyslosťou.

Jedlo bolo dobré a ukázalo, ako si podniky pomáhajú reťazcami typu Ikea a Lidl. V tomto prípade bolo rozotierateľného kozieho syra poskromne, ale dochutenie balzamikovým octom akurátne.

Pán Králiček Priestor má výbornú polohu, jednoduchý a účelný interiér. Personál občas budí dojem rozbehanosti a podnik tak napĺňa svižnejšou atmosférou. Aj keď ju tu a tam pribrzdí niektorý z hostí pracujúci hodiny za notebookom. Ponuka je jednoduchá a v káve si tu može človek vybrať medzi klasikou aj alternatívami.

Káva mi tak chutila, že som sa na ďalší deň vybral na Poštovú, aby som ju porovnal s tou istou, len z bicykla (1,50€). Bola od Drobca a chutila inak ako v Priestore, viac do ovocna. Iste, iný stroj, iná vlhkosť. Vrátil som sa teda späť do kaviarne a vyskúšal espresso dotretice. Tentoraz chutilo takmer rovnako ako na Poštovej. Toto je zrejme najzásadnejší rozdiel medzi veľkými talianskymi či rakúskymi značkami a malými pražiarmi. Kým tí prví vám dajú predpísane rovnakú chuť, malé pražiarne sú dobrodružstvo na každý deň. To nie je nutne negatívum, každý ide po niečom inom. Len vám to občas pripomenie prchavosť momentu, ktorý sa už možno nemusí zopakovať.

A čo ďalej?

Priľahlé a novovznikajúce Twin City tvorí ďalšiu časť tejto oblasti. Otvorila tu napríklad „autobusová zastávka“. Bistro The Bus Stop je hneď za zastávkou MHD. Interiér je zariadený ako americké bistrá, vo svojom vnútri však ukrýva starý zrekonštruovaný Ikarus. Fór, ktorý už poznáme zo samotnej autobusovej stanice Nivy. Ponuka je zameraná na bagety, koláče a šejky. Káva s cenou pod euro poteší, chuťou však neohúri.

Je tu aj fast casual podnik menom Kitchinn. Zdravšie alternatívy svojich jedál po novom rozváža aj cyklokuriérom Švihaj Šuhaj. Historické bratislavské meno si zasa požičal podnik Kablo. Opäť podnik s prepracovaným interiérom, na stenách sú veľkoformátové dobové fotografie (rovnaký majiteľ ako The Bus Stop), káva je tu Julius Meinl.

V každom prípade je celá táto oblasť zrelá na ďalšie a ďalšie prírastky a som zvedavý, ako sa budú časom meniť a ktoré z nich sa udržia. Nateraz sú pre mňa najlepšie stálice Mono, Žufaňa a Králiček.

 

 

 

Share on FacebookTweet about this on TwitterPin on PinterestEmail this to someonePrint this page

Komentáre (7)

  1. Dali by sa spomenúť v tejto malej zóne aj: Grin Grín, Kaša, Bistro Polievočka, Krasty Tasty, Basilico. Burger Bar. Vegan Bar, Uličník.

    1. Áno, ďakujem. Dalo by sa toho spomenúť ešte viac, napríklad aj cukráreň Wagner v Gaudiho dome. Na Basilico som dostal už toľko krát tip, že to ani nespočítam, takže ich mám v merku. Písal som v zásade len o tom, čo som prekoštoval a som rád, že ten zoznam dopĺňate. Na FB nástenke pridal Radko este viac zaujimavých informácii z tejto oblasti, takže toto je zrejme len prvý diel väčšej mozajky a určite bude mať pokračovanie.

  2. Cukráreň Wagner má výborné zákusky, len škoda, že na preso si musím vždy nechať zájsť chuť. Jednoducho nepitné. Ale tá lokalita má svoj genius loci – malý parčík, tiché uličky so staršou zástavbou, a originálny Gaudího dom, čerešnička na torte. Jedna z mála vydarených novších stavieb v BA. Celkom rada by som si prečítala recenziu na Wagnera a porovnala si dojmy. Ak niekedy budete mať čas a chuť…:)

    1. Wagnerove zákusky su cista neprirodzenost chutovo i vyzorom.

      1. Naozaj? Musím priznať, že Váš názor ma prekvapuje. Doteraz som vo svojom okolí počula len samé kladné ohlasy. Celkom by ma zaujímalo, čo Vám na tých zákuskoch vadí.

  3. prosím Vás, ktorým smerom je Mono od Králička? Chalani z Králička mi povedali, že v okolí práve Mono považujú za svoju jedinú ozajstnú konkurenciu, čo sa týka kávy.

    1. Keď stojím čelom pred Králičkom, tak sa pustím zľava vedľa neho popri dome smerom do vnútroblokov a ďalej pokračujem v tej ceste až prídem k Mono. Úplne priama cesta, oba podniky sú takmer na jednej osi.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *