Keď šéfkuchár vyberá jedlo za vás alebo jedna noc v Afrodite

afrodita

Začalo sa to ako síce nevinná, ale zato špeciálna piatková večera. S milovanou sme sa tam vybrali osláviť výročie našej svadby. Ten víkend nás navyše čakala definitívna sťahovačka, tak sme si povedali, že by sme si predtým mali oddýchnuť (mimochodom zlý nápad, vysvetlím neskôr…). Tak sa pôvodná večera zmenila na prespatie a nakoniec sa z toho stal degustátorský večer v réžii šéfkuchára a majiteľa Mariána Fila.

Túto reštauráciu si pamätám, keď bola ešte v Partizánskom, v spoločnom dvore s pneuservisom. Tam už dávno nesídli, namiesto toho je v malom zámočku v Čereňanoch, medzi Partizánskym a Prievidzou. Boli sme tu už niekoľko krát, vždy na obed a jedli podľa vlastného výberu. Táto reštaurácia nie je neznáma, recenzii na Afroditu je na internete spústa. Od Trendu až po kulinársky klub na kyberia.sk. Tiež povyhrávala niekoľko gastronomických cien.

Už počas cesty tam som špekuloval, na čo mám vlastne chuť, či na rybu alebo hydinu. Pozrel som si predtým na ich internetovej stránke jedálny lístok, tak som si premietal niektoré z jedál. Spomenul som si aj na pečeného holuba.

Cesta ubehla rýchlo a personál nás privítal rovno sektom. V duchu som rozmýšľal, či som im spomenul naše výročie alebo nie. Ako prvé sme si odložili veci do izby, dostali sme na výber medzi dvoma podobnými. Keď sme zišli dole, privítal nás známy čašník/someliér, ktorého sme naposledy stretli v Bojnickom vínnom dome. Vraj, starý holuby sa vracajú… Milé stretnúť známu tvár. Usadili nás za stôl, prisunuli stoličky a podali jedálne lístky. Medzi rečou sa objavil náš známy čašník a ponúkol nás malou pozornosťou – čílskym sektom Fresita – s malou infúziou z patagónskych jahôd, spolu s ním sa na stole objavili aj čerstvé jahody. Ako sme tak vyberali z jedálneho lístka, prišiel k nášmu stolu šéfkuchár Filo a zdvorilo nám navrhol, či si chceme vybrať jedlo sami a mať súkromný večer alebo ho necháme pripraviť nám degustačné menu. Tým, že sme v Afrodite boli aj ubytovaní, prišiel nám tento návrh trochu lišiacky, ale na druhej strane samozrejmý. Prečo nie.

Na degustačných menu je dobré práve to objavovanie nových vnemov. Toto je presne o tom, čo nám celé detstvo rodičia zakazovali – hrať sa s jedlom.

Vybrali sme si menu. Šéfkuchár na nás nastúpil s plameňom. Nebol by to Filo, keby niečo občas pred ľuďmi nepodpálil. V tomto prípade to boli krevety, ktoré prišli spolu s údeným lososom a avokádovou penou. Flambovanie nie je celkom moja šálka kávy, ale beriem ho ako súčasť show a príjemného večera. Výsledok flambovania – teda kombinácia studeného predjedla a horúcich kreviet mi však chutila. Na degustačných menu je dobré práve to objavovanie nových vnemov. Toto je presne o tom, čo nám celé detstvo rodičia zakazovali – hrať sa s jedlom.

Ako ďalší chod nasledovalo prekladané morčacie s bylinkovým maslom. Navrchu bol uložený plátok husacej pečienky, mäso doplnené dusenou ryžou a „platničkou“ zo strúhaného parmezánu a plátkami hľuzovky.

Možno si si všimol, že na zozname menu chýbajú nápoje. Samozrejme, k jedlu bolo servírované víno, vždy s ľahkým výkladom od someliéra. Víno vyslovene nie je mojou doménou, pamätám si však na Rulandské a Chardonnay, oboje zo slovenskej produkcie.

Použitý riad postupne zmizol zo stola a nahradili ho dva nové druhý príborov. Prvý bol na rybu, druhý na stejky. Práve keď som sa začal tešiť na ďalšie chody, prišiel Filo a pozval nás, aby sme šli s ním na malú pauzu. Pred troma ďalšími chodmi mi to prišlo ako celkom prezieravý nápad a zároveň dobrá ochrana pred obžerstvom. V predsieni nám ponúkli teplé deky a vybrali sme sa dolu do pivnice. Časť reštaurácie je aj tam, no v ponuke sú skôr „živočíšnejšie“ veci – divina, kacice, husy, šunky. Ako príbor holé ruky… V ostatných komnatách sú uskladnené vína. Už spomínaný Mrva&Stanko má vlastný abtajlung, je tu aj zmeska z celého sveta, ako spomienka nás potešili niektoré z austrálskych Penfolds. Domáci sa pochválil aj niekoľkými fľaškami francúzskeho, ktoré sa dnes už zrejme vyslovene ťažko hľadajú. Navyše každá fľaša zhruba v cene mojho auta.
Priamo v pivnici sme dostali okoštovať aj Chardonnay, tuším ročník 2006 od Mrvu, to si neskôr vzali aj hore k jedlu. V kľude pivnice prišla reč aj na „špecifiká“ slovenskej gastronómie a vecí okolo. Pri víne zasa Filo spomenul, že slovenské červené, ak to ale klimatické zmeny dovolia, sa možno raz dostane na úroveň južanských zemí. Pretrávenie dokončila príjemne vychladená a hladučká pálenka. Ideme späť na ďalšie chody, začínam sa tešiť na rybu…

Na stôl prichádza pečený losos. Doplnený je zemiakovou kašou s makom, sú tu aj krevetky. Ako ďalší chod zasa mierne flambované malé stejky z hovädzieho a bravčového, zabalené v slaninke, plus gratinovaný zemiak. Ako prvé chutnám hovädzie. Vo vnútri krásne ružové, pripravené tak akurát, mäso mäkkučké. Bez výhrady lahodné. O to viac som sklamaný z bravčového, ktoré za hovädzím citelne zaostáva a je húževnatejšie. Rovnako to cítila aj moja polovička, aj keď obe mäsá chutnala v opačnom poradí. Čo sa jedla týka, toto bola jediná vec, ktorá nesadla, no celkový dojem nakoniec nepokazil ani dezert. Bol to vlastne výber z rôznych dezertov. Na veľkom tanieri sme objavili malú kôpku mousse au chocolat, bol tu aj čokoládový závitok preložený vanilkovou zmrzlinou a v striebornej mištičke na stopke porcia tiramisú. Ponuku na dezertné víno sme zdvorilo odmietli, predsalen, chodov a vín bolo ten večer neúrekom.

Po večeri sa nás opýtali, na koľkú si ráno želáme raňajky a na čo by sme presne mali chuť. Milovaná sa cestou na izbu dušovala, že ona ráno do seba už nedá nič, maximálne kávu. Aké bolo na druhý deň jej prekvapenie, keď sme aj napriek lukulským hodom dokázali raňajky zvládnuť bez problémov a spucovali naše bežné víkendové porcie. Aj to bol dôkaz, že predošlá večera napriek piatim chodom, bola vrátane malej pivničnej prestávky a prekladania vínom dobre odstupňovaná.

K izbám len na okraj – čisté a útulné izby, zariadené dobovo, v štýle kaštiela. Nebyť pochmúrneho konca zimy z roztápajúcim sa snehom, bol by aj nádherný výhľad do priľahlého parku. Všetko spolu: starostlivosť o zákazníka na úrovni, jedlo top, šéfkuchár správne vycítil chute aj našu náladu. Na Slovensku nie je veľa podnikov, kde je ich majiteľ zároveň šéfkuchárom a venuje sa osobne hosťom. Práve toto robí pre nás osobne z Afrodity niečo o trochu špeciálnejšie. Niečo osobné, čomu človek aj rád odpustí menšie prehrešky. Aj keď sa hľadajú ťažko.

P.S. ako malé odporúčanie majiteľovi – hudba. Pieseň pre Elišku je v podstate pekná skladba, raz začas si ju radi vypočujeme, ale keď už, tak nie 3krát za sebou. A tobôž nie aj na druhý deň ráno…

Ja sa zasa ospravedlňujem za absenciu fotiek, ale ťahať foťák na výročie svadby sa mi zdalo nemiestne. Dúfam, že písomný opis to aspoň čiastočne vynahradil.

Ceny:
5-chodové menu pre dve osoby vrátane vína 91€ (2.740 Sk)
Ubytovanie v dvojposteľovej izbe s raňajkami“ 113.60€ (3.422 Sk)
Koho zobrať: svoju najmilšiu/svojho najmilšieho, nie však pred sťahovačkou ;-)
Naše hodnotenie: 4pol

Adresa:
Afrodita
Prievidzká 25
Čereňany
www.restauraciaafrodita.sk

Share on FacebookTweet about this on TwitterPin on PinterestEmail this to someonePrint this page

Komentáre (14)

  1. dobry napad tiez ma caka 10 vyrocie svatby o par mesiacov

    Odpovedať
  2. pozrela som jedálny lístok – konečne sa niekto nehrá na 30 variant jedného jedla. Vyzerá to byť celkom slušné, takže zaraďujem do rubriky: Ideme otestovať :) Ďakujem za tip.

    Odpovedať
  3. krasny clanok (ako obvykle) … oslintal som si cele pracovisko :D …
    ..tiez tento podnik radim do kolonky „vyskusat!“ :}

    .. btw.. vsetko naj v vyrociu :)

    Odpovedať
  4. dakujeme za gratulaciu, uprimne aj som na to zabudol, ze Delikatesy sme vlastne spustili v marci, takto pred rokom…

    Odpovedať
  5. Shira313

    Kto by mohol nenápadne podsunúť tento výborný tip mojmu milému?

    Odpovedať
  6. Ahojte

    mam sice tip uplne od temy :) ale celkom zaujimavy:

    Pan Cuketka na odkaz na cuketka.cz pise o „bedynkach“. Neviete, ci nahodou nieco take funguje aj na Slovensku?

    Odpovedať
  7. Vyzerá to naozaj skvele. Ďakujem za inšpiráciu.

    Odpovedať
  8. Mozem tiez len odporucit, je to taky maly necakany zazrak na Slovensku. Ked som tam bola prvykrat, tak som sa len priblblo usmievala a bola unesena nevidanou starostlivostou a samozrejme chutnym jedlom. Jednoducho ma to atmosferu…

    Odpovedať
  9. mattijah

    Pekny den.nebol to freixenet,ale FRESITA /chilsky sekt s patagonskymi jahodami / tak este raz vcsetko dobre k vyrociu
    PS:znama tvar :-) inak paradna stranka

    Odpovedať
  10. mattijah: vdaka za upresnenie aj za pochvalu

    Odpovedať
  11. Moja oblubena restauracia aj s priatelkou, skvele jedlo, skvela obsluha, skvele prostredie…

    Odpovedať
  12. Valentaj

    prosim vas o postup ako flambovat zmrzlinu

    Odpovedať
  13. Tak po osmych rokoch to iste ubytovanie pre dve osoby s ranajkami 140€… len pre info

    Odpovedať
    1. vdaka za echo

      Odpovedať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *