Giamo Restaurant v Rozadole, Bratislave

Pred sviatkami som šiel odovzdať cenu víťazovi súťaže a dohodli sme sa, že by sme skočili niekam na obed. Martin navrhol Rozadol, keďže je tam viacero reštaurácii a je z čoho vyberať. Bol som na mieste trochu skor, tak som sa porozhliadal a nakoniec vybral reštauráciu Giamo.

Bol čas obeda a bolo plno, chytili sme predposledný stôl. Už pri usadení ma prekvapilo, ako dobre im funguje vzduchotechnika. Neovieval ma žiaden prudký vetrík no napriek tomu cigarety nebolo cítiť, aj keď sa pri niekoľkých stoloch fajčilo a priestor reštaurácie nebol až taký veľký.
Prišla čašníčka, podala nám jedálne lístky a nechala nás vybrať si. Moj spolustolovník prízvukoval extra chladenú minerálku, navyše s ľadom, ja som klasicky malé presso, bez mlieka, bez cukru. Ako jedlo sme si objednali losové penne a gnocchi s napolitana a parmezánom.
Nápoje prišli rýchlo, minerálke chýbal ľad a moja káva bola tak ako som si objednal, bez toho „bordelu okolo“. Crema hustá, aj po zamiešaní zostala na mieste, káva značky Frank. Žial jednoznačne zhorená, odhadujem, že v stroji. Čakáme na jedlo. V podniku rušná vrava, celkom príjemné prostredie.
Stále čakáme na jedlo. Viem, bol čas obeda a my sme si nedali „menúčko“, tak som ani nečakal, že budeme mať na stole do desiatich minút. Čašník namiesto toho, aby nám priebežne oznámil, že to bude kuchárovi trvať ešte trochu dlhšie, vyrukoval so sebavedomím vyhlásením, že na dobré sa čaká. Jedlo som ešte neochutnal, tak by som od neho očakával trochu opatrnejší prístup. Na jeho šťastie jedlo, ktoré nám priniesli, bolo bez jedinej chybičky. Gnocchi (podľa jedálneho lístka zemiakové) boli skutočne zemiakové a nato, že boli kupované a nie pripravené priamo kuchárom, to boli najlepšie kupované gnocchi, aké som po dlhšom čase jedol. Príjemne nadýchané, napolitana ani príliš sladká, ani príliš kyslá, primeraná porcia parmezánu navrchu, čerstvé lollo biondo a petržlenová vňať ako ozdoba. Z Martinovho som neochutnal, ale povedali mi, že aj jeho jedlo bolo v poriadku.
Čašník sa raz pristavil, aby sa opýtal, či je všetko v poriadku a či nám chutí. Čas ubehol vcelku príjemne, chceli sme platiť a ohlásili to čašníčke. Nato ďalšie čakanie. Znovu sme sa ohlásili, nastole sa zjavil účet a čašník opäť nadlho zmizol. To už Martin nevydržal a po ďalšom čakaní zaniesol peniaze priamo k baru a rozlúčili sme sa.

Reštaurácii dokážem prepáčiť veľa vecí, ale jedlo a obsluha musia skrátka sedieť. Chápem aj to, že sme prišli v čase najväčšieho zhonu, a že jedlá majú svoj stanovený čas prípravy. V tomto prípade jedlu nemôžem vytknúť nič, ale obsluhe stačilo naozaj málo nato, aby oznámila, že to bude trvať dlhšie. Navyše, ak už raz nastal problém s dlhým čakaním a ako hosť som na neho poukázal, nemal sa zopakovať ešte dva krát pri platení. Keby som navštívil danú reštauráciu povedzme okolo piatej, možno by moja skúsenosť bola opačná. Ľudí by bolo menej, čašníci by mali spústu času a odchádzal by som absolútne spokojný. Dobrá reštaurácia je ale o tom, ako dokáže zvládnuť nápor obedujúcich, vtedy sa ukáže, či naozaj všetko funguje ako má. Navyše každý problém, pokiaľ nie je závažný, sa dá uhrať k spokojnosti zákazníka, nie je vylúčené, že nakoniec aj so sprepitným.

http://www.giamorestaurant.sk/

~~~

Neviem, či je to len moja paranoja, ale niekedy mám pocit, že nie som správna cieľová skupina danej reštaurácie, ak niečo také obludné vôbec existuje. Podobný pocit som mal pri poslednej návšteve Prašnej bašty. Všetky ostatné stoly boli obsadené cudzincami a vonkoncom nevyzerali, že by na rozdiel od nás neboli spokojní. Potom mi to príde, že keď si v takom podniku dám „len“ polievku alebo kávu, už nie som dostatočne vážený hosť, lebo som u nich neminul dostatočne veľa peňazí. Je to o to trápnejšie, ak to robia podniky nižších cenových skupín. Neviem, či to bol aj tento prípad, ale ako vravím, bol to len pocit.

Na chvíľu si dávam pauzu s kritizovaním podnikov a rozhodne musím povedať, že situácia sa začala konečne zlepšovať a k sťažujúcemu zákazníkovi sa prestávajú majitelia a čašníci chovať ako k škodnej. Aj nedávna debata okolo Antica Toscana na tejto stránke ukázala, že majiteľ má záujem o dialóg, objavilo sa aj slovíčko „mrzí ma“. Teší ma to o to viac, že podobné reakcie nezažívam len v Bratislave, ale aj inde na Slovensku. Majitelia si asi začínajú pomaly uvedomovať, že z podobného rozhovoru s hosťom môžu len a len profitovať. Samozrejme, rovnaká komunikačná slušnosť sa vyžaduje aj od hosťa. Ak je nespokojný, mal by sa to daný podnik dozvedieť hneď, priamo a rozumnou formou.

Share on FacebookTweet about this on TwitterPin on PinterestEmail this to someonePrint this page

Komentáre (8)

  1. ak kriticky clanok vyvolali zdravy zaujem a zamyslenie majitela a nie len emocie, je to fajn:-) aj od toho by mali kulinarske stranky byt, upozornit na chyby, hanit nepoctivost a lenivost ale na druhej strane okrem kritiky vzbudit aj zaujem ludi co si myslia,ze v restauraciach budu vzdy tahat za kratsi koniec lana.
    co sa tyka tvojej paranoje, bola by som pokojna. Sice som ta „v akcii“ nikdy nevidela,ale velmi cerstva skusenost mi hovori, ze ludia mozu pochadzat aj z velmi bohatych zapadoueropskych krajin s bohatou kulinarskou tradiciou,ale na dovolenke napr.v Taliansku sa aj tak natrepu pekne do prvej restauracie s vyhladom na miestnu pametihodnost, stvorcekovymi obrusmi v ziarivych farbach, zrozumitelnym menickom v aj/nj,fotkami jedal a najlepsie s ponukou“menu turistico“
    Hlavne,ze casnici s nimi komunikuju im znamou recou,terasa je plna krajanov a objednane jedlo predvidatelne…
    Preto sa cloveku stane, ze ked si objedna pri bare kavu v reci miestnych barista sa ho pre istotu spyta ci mysli espresso alebo „americano“:-)

    Odpovedať
  2. „kastovanie“ v niektorych podnikoch bezpecne funguje. Ci uz na urovni personalu, ale niekedy aj na urovni majitelov, ze si osobne nepraju isty typ klientov (a teraz nemam na mysli napriklad anglickych turistov).
    Navstevnik taha za kratsi koniec? Odkedy? Su to moje peniaze a aj urcim, komu ich dam, alebo naopak nie. Myslim si, ze sme na spolocnej lodi a sily su vyrovnane.

    Odpovedať
  3. OK, „kastovanie“, je priznavam, pre mna tenky lad a vzhladom na to,ze v poslednych rokoch som sa v BA vyskytovala sporadicky, v naozaj nobl podniku sme tam asi ani neboli. Neviem aky je teda vysnivany typ zakaznika:-) zeby namet na clanok?
    tym „kratsim koncom „som myslela asi toto: ak by sa vsetci navstevnici restauracii na SVK spravali uvedomelo ako ty, vela z tych miest by uz muselo skrachovat. Preco je stale akceptovatelne,ze v krcmach a restauraciach sa fajci? Preco ludia piju vodnatu kavu a jedla z polotovarov z Makra? preco sa k jedlam dava bezne katastrofa v podobe „zeleninovej oblohy? „

    Odpovedať
  4. ja neviem. Mozno preto, ze nemaju s cim inym porovnat ;-)

    Sak aj 10 rokov dozadu poznali ludia len cervene alebo biele, dnes uz vedia hadam odlisit aj sortu… podobne to bude so vsetkym… ono to pride.

    Odpovedať
  5. Ono podla mna velmi velku ulohu na dojme z restauracie uhra obsluha. Ak ide skutocne o zdvorileho casnika, s ktorym sa da vykonzultovat nahrada / neuhrada nepodareneho jedla a ktory vsetko riesi s usmevom, profesionalne a dava do toho kus „svojho stylu“ myslim, ze clovek odchadza s inym pocitom aj ked sa povedzme velmi nenajedol. Maloktora obsluha si uvedomuje, ze to nie je len o roznasani ale predovsetkym o starostlivosti o hosti.

    Odpovedať
  6. Prave som sa vratila z odeda v tomto „zariadeni“ kedze inak sa to nazvat neda.
    Dlhe cakanie pocas obeda, by clovek prepacil, keby restauracia bola plna, co nebola.
    Ale spravanie obsluhy bolo „neuveritelne“ – arogancia s akou som sa este nikde nestretla.
    Restauracia moze byt akokolvek dobra, ale ak je personal neschpny a neprijemny, ludia tam chodit prsote nebudu.

    Po oznameni casnikovi, ze si zelame ucet, sme cakali 25 minut. Nakoniec sme isli zaplatit osobne k baru. Casnik na nasu ziadost o zaplatenie reagoval „UŽ?“.

    Odpovedať
  7. Nuz, ak som tvrdil, ze veci sa zacali zlepsovat, tak sa bohuzial musim poopravit. Naopak.

    Ale na druhej strane, zacinam vidat po meste v restauraciach vylepene take biele papiere s napismi Prenajmem alebo Odstupim. Takze selekcia uz zacala. Nic lahsie, ako pri podobnych neprijemnych zazitkoch „rozmyslat nohami“. A samozrejme nezabudnut danemu lokalu vysvetlit, preco odchadzam.
    Hadam zostane fakt len to dobre.

    Odpovedať
  8. Dnes večer sme navštívili tuto reštauráciu prvý a posledný krát. Obsluha si nás vôbec nevśímala asi pol hodinu až kým si kamarát sám nezobral lístok. Nik sa nám ani neospravedlnil že sme tam sedeli 4ja vyše pól hodiny. Jedlo bolo slabšie a ceny vysoké. Pri 6 eurovom šaláte by som čakal aspoň dopečené a ochutné mäso. Keby si dal kuchár námahu s dochucovaním ako s čačkami jedlo by bolo asi veľmi dobré.
    Nikdy som sa na žiaden podnik nesťažoval ani som neprišiel domov rozčúlený. Ale ako sa hovorí… všetko je raz poprvé…

    Odpovedať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *