Omrvinky: bratislavské rožky, zbytočné šumy okolo biopotravín a kreslenie na káve

Sága menom bratislavské rožky má konečne šťastný koniec. Možno… Ďalšia antikampaň proti biopotravinám a kávičkári budú znova kresliť. Nech sa páči, septembrové Omrvinky.

Bratislavské rožky ako lokálna špecialita

5 rokov sme sa doťahovali za prsty s EÚ, ale aj Rakúskom a Maďarskom, či nám uznajú ďalšiu lokálnu a chránenú špecialitu. Stalo sa, a tak je jasné, že tie v tvare podkovy sú makové a v tvare písmena C sú orechové. Všetko fajn, teší sa aj Cech pekárov, my im úprimne gratulujeme.

Ale keď príde na otázku, kde ich zohnať, nastane ticho. Mailová adresa Cechu nefunkčná, ich stránka neprezradí o nič viac. Do ticha sa ozve pár ľudí na Facebooku, že ich majú v rakúskej sieti pekární Nagelreiter. Teraz neviem, či mám byť na to pyšný, alebo sa mám iba cítiť trápne.

Mliekári skúšajú dať kravy na adopciu

Po kampani mliekarov, ktorá hrala na hejslovenské city, je tu nová kampaň zameraná na deti. Vraj si môžu adoptovať kravičku. Musia nazbierať kódy z desiatich slovenských výrobkov, a potom sa cez stránku registrovať. Dieťa si môže ísť raz do roka v určený deň svoju kravu aj pozrieť. Kto určí ten deň? A aké farmy sú do projektu zapojené? Stránka dáva veľa zdrobnenín, ale pomenej skutočných informácii. Za deti do 18 rokov možu registrovať len dospelí, takže stránka by nemala byť orientovaná len na lákanie detičiek.

Úprimne? Neviem, čo si mám o tejto kampani myslieť. Hladkať kravičku cez monitor mi príde príliš vzdialené realite aj zdravému rozumu. Takisto nejaká magnetka na chladničku. Vzťah k lokálnemu sa podľa mňa vybuduje len cez zážitok a skutočné veci. Nájdite si radšej malého farmára, dohodnite sa s ním na dodávke mlieka a mäsa, decká sa niečo naučia, niečo uvidia a kravky si budú môcť pohladkať aj bez adopcie.

Mimochodom, fakt ma bude zaujímať, koľko deciek si bude sledovať svoju kravu povedzme po roku od adoptovania…

Biopotraviny znova na muške

Znovu sa v médiách rozbehla kampaň proti biopotravinám. A opäť systémom povieme-len-polovicu. Dnešný článok v SME píše o tom, ako vedci zo Stanfordu prišli nato, že biopotraviny nie sú zdravšie. Keď sa mrknete do komentárov, zistíte, že článok vzbudil presne to čo mal. Trápne posmešky z biopotravín, kde normálne a triezvo uvažujúcich ľudí nazývajú sektou. Smiešne je to o to viac, že u nás je biopotravín ako šafránu, rovnako tak ľudí, ktorí to s bio preháňajú. Zvyšní ľudia, ktorý skrátka chcú iba normálnu kvalitu v tomto zasvinenom Slovensku, to potom schytajú paušálne.

Do rozbehnutého vagóna naskočil aj komentátor Roman Pataj so svojím článkom Biorozprávka. Rovnakým systémom argumentuje, že s biopotravinami by sme vraj zdochli od hladu. Vraj nie je dostatok pôdy na zasýtenie celej planéty. Ale no ták!

Nuž, biopotraviny možno neobsahujú viac vitamínov ako priemyselne vyrábané potraviny, ale oba články zabúdajú spomenúť kopu ďalších detailov. Že ľudia chcú zaplatiť konkrétnemu farmárovi. Že sa nemá zasierať pôda. Že zvieratá majú žiť v slušnejších podmienkach. A Pataj zabúda aj nato, koľko potravín naša úžasná západná civilizácia denne vyhodí do smetí.

Takže jediná podstatná otázka znie, kto platil túto štúdiu?

Doplnenie

Za prečítanie stojí tento článok, kde sa spomína, na čo všetko vedci zo Stanfordu akosi pozabudli… http://blogs.prevention.com/inspired-bites/2012/09/05/organic-food-vs-conventional-what-the-stanford-study-missed/

Kávičkári budú zasa kresliť

Našťastie je tu káva, ktorej popíjanie má ukľudňujúci účinok. Slovenská asociácia kávy bude opäť organizovať ligu Latte Art, čiže Latte Art Jam. Rozhodla sa odborným spôsobom zreštaurovať jeden starý obraz, ten vám napovie, kam sa na akciu môžete prísť pozrieť.

Latte Art Jam 2012

Nový slovenský foodblog

To najlepšie na koniec, natrafili sme na nový slovenský blog o jedle, Kuchynka u Mitošinkovie. Kopec lokálnych surovín, krásne fotky a vydarená úprava stránky. Páči sa nám.

Share on FacebookTweet about this on TwitterPin on PinterestEmail this to someonePrint this page

Komentáre (11)

  1. Bratislavske rozky mavali v pekarni Hurbanic na Mierovej, pobocky maju aj v Poluse a Eurovei, skus tam, boli celkom chutne.

    Odpovedať
  2. Skvelé Viktor,
    článok v Sme-čku je absolútne ničnehovoriaci, neúplný a zbytočný. No bohužiaľ, to je choroba písania na našom Slovensku – priniesť reportáž, čo by podala exaktné informácie s názormi viacerých strán a komplexnými informáciami, taký som u nás ešte nečítala (stále iba kusé nedostatočné info, nahryznutie témy a žiaden výsledok). Nevadí, že nevieme robiť žurnalistiku, o tom písať nechcem :-).
    Komentovať článok Romana Pataja sa mi veru ani nechce – nie je na našej „filozofickej vlne“ a zrejme mu na vlastnom zdraví a budúcnosti jeho detí až tak nezáleží. Môžem sa však mýliť, nič v zlom Roman. Stále vravím, každému to, čo mu patrí ;-)
    Cez blog, čo si odporučil som sa dozvedela, že konečne na Slovensko dorazili Bedínky. Veľmi dámam z Froufrou držím palce (rovnako aj skvelej kapele :-)), len som zvedavá, ako sa im bude dariť, keďže sú mimo najväčšej nákupnej sily (mimo BA). Idea je skvelá, želám čo najviac zákazníkov.

    Odpovedať
  3. čo sa týka frou-frou je vidieť, že sme žiaľ ešte v praveku, minimálne v porovnaní s čechmi, o západných susedoch napr.v rakúsku škoda vôbec hovoriť. Ponúkať výrobky farmy lúčny dvor, z ktorej si môžte objednať priamo mi pripadá zvláštne, farma má samozrejme nižšie ceny a navyše keď si mám k tomu ešte objednať bedničku za 22eur tak mi to pripadá zbytočné. rovnako tak aj cena vajec, za túto cenu si ich kúpim v bio kvalite v rakúsku. neviem nič o farme tapos asi pôjde o bývalé jrd. rád by som dožil toho, aby sa u nás dalo kúpiť mäso zo zvierat, ktoré majú výbeh a môžu sa cez rok voľne pohybovať.

    Odpovedať
  4. Karol, celkovo by som sa k bedničkovaniu vrátila. Ja považujem za skvelé, že niekto (frou-frou) aj na Slovensku prišiel s týmto nápadom. Ale, samozrejme, máte svoju pravdu ohľadom jednotlivých dodávateľov v bedničkách. Povedzme si však iné, pre koho sú „bedničky“ určené? Pre ľudí, ktorí nechcú a nemajú čas zháňať jednotlivé produkty na viacerých miestach. Ja tomu hovorím lenivosť, pre ostatných to je spôsob života nájsť všetko na jednom mieste (tak nás učí doba). Bedničky obsahujú aspoň lokálne suroviny vo vyššej kvalite. Snáď by ste babám z frou-frou neodopierali ich zámer predávať prekúpené suroviny za vyššiu cenu. Veď pre ne musia cestovať, doviezť ich, uskladniť, zabaliť, vyexpedovať + nejaký zisk mať musia, nie sú predsa treťosektorovka. Ja nie som cieľovka na bedničkovanie, ale bedničky nezatracujem. Verím, že si svojich zákazníkov nájdu.

    Odpovedať
  5. bratislavske rozky som vcera videla v Coffee and Co. v Poluse.

    Odpovedať
    1. A ako boli pomenovane?
      Zaujima ma, ci uz niekto uvadza, ze predava naozaj bratislavske rozky, podla presnej receptury.

      Odpovedať
      1. skarletka

        Ja som ich tam ochutnala už niekedy zjari, názov mali bratislavské rožky, ale s bratislavskými rožkami mali spoločný iba tvar a makovú a orechovú náplň, celkovo nič moc.
        Naposledy som jedla výborné bratislavské rožky, keď ešte bolo SOU potravinárske na Harmincovej, učni ich tam piekli a predávali.
        Celú kauzu okolo rožkov sledujem takpovediac v priamom prenose, pracujem v budove, kde má kancelárie aj firma chechmajstra cechu pekárov, starý pán je asi nedoslýchavý a keď telefonuje, celá chodba je v obraze, takže všetci presne vieme, ako sa s EU doťahovali a ako to dopadlo. Telefonuje veľa a rád sa pochváli, takže už asi začínam byť na tému rožkov alergická.

  6. emzo tučko

    Bratislavské rožky bežne dostať na Miletičke, videl som ich tam aj teraz cez týžden, pri bočnom vchode zo Záhradníckej stála babička a mala ich plné krabice, cenu neviem

    Odpovedať
  7. bratislavske rožky s abežne predávajú na trhu na miletičke, v coffe and co ich majú tiež a tiež ich predáva súkromná pekáreň na komárnickej v Ružinove. Samozrejme, že nikto nehovorí o nijakej presnej receptúre. V Bratislave sa tým podľa mňa na rozdiel od Bruselu nikto takto nezaoberá, pekávali sme ich aj doma a nikto z toho nerobí žiadnu vedu. Podstatné je aby v nich bolo dosť maku a orechov. Celkom slušnú stať im venoval nebohý Peter Ševčovič vo svojej skvelej Prešporskej kuchárke. Je to skrátka ľudový recept. Cesto na ne sa používa aj na makovník a orechovník a doma sme ho vždy volali bratislavské. Ešte k tým rožkom, originál by sme mali volať prešpurské pajgle.

    Odpovedať
    1. Ján Rendek

      V Naglreitri ich volajú Mohnpressburger odkaz na naglreiter.com. Pozor, nie sú to žiadne rožteky, ale riadne rožky plné maku, svinsky sýte.

      Odpovedať
  8. antipatlal

    pataj je patlak alebo pat a mat. proste sa nerozumie vobec tomu, o com pise. hanba mu. patlalovi jednemu.

    Odpovedať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *