Pražský festival kávy 2013 (+fotogaléria)

Na Prahu mám veľa spomienok, ale teraz som sa na ňu tešil hlavne kvôli káve. Minulý víkend sa tu konal ďalší ročník festivalu, boli sme sa pozrieť a ochutnať.

Lístok som si kúpil v predpredaji cez internet, stál 150 korún. Priamo na mieste 250. Bolo to týždeň pred festivalom a zaškrtol som doručenie lístka poštou. Nakoniec sme to s organizátorom rýchlo vykomunikovali, že to nestihnú doručiť, tak mi stačí prísť na miesto len s vlastnou tvárou a menom. Zároveň mi okamžite vrátili už uhradené poštovné. Radosť komunikovať.

Vchod do Novomestskej radnice

Ukážka etiópskeho kávového obraduFestival sa konal takmer oproti kaviarni organizátora akcie mamacoffee, v Novomestskej radnici. Na nádvorí bol od rána rozložený stánok, kde pani z Etiópie predvádzala ich tradičný kávový obrad. Vrátane praženia, mletia v mažiari aj nalievania do šálok. K ochutnávke som sa nedostal, ale počul som, že takto pripravená káva nie je príliš chutná. Napriek tomu bolo zaujímavé pozorovať tento spôsob prípravy.

Pri vchode som nafasoval prúžok na ruku, program a fľašu nesýtenej matonky. Priestor radnice bol celkom rozľahlý, ale všade boli navigačné tabuľe, tak sa dalo rýchlo zorientovať. V prvej veľkej sále bol bar s alternatívnymi prípravami kávy. Ochutnal som Keňu aj Costa Ricu. Prvá zaujímavá, druhá už menej.

Zaujímavý cupping

Na akcii som bol spolu so Števom Vargočkom a jeho milou. Števo bol medzi pražiarmi, ktorí poslali svoju kávu do cuppingu. Boli sme zvedaví, ako dopadne v priamom porovnaní s českým Doubleshotom, mamacoffee, našou Green Plantation aj známymi značkami Has Bean alebo Coffee Collective.

Zoznam pražiarní na cuppingu

Na cupping bol nátresk. Podľa programu ich bolo za celý deň konania festivalu 20, vždy ste si mohli vybrať, či pôjdete napríklad na africké, americké alebo iné kávy. Dostal som sa na Strednú Ameriku vs. Afriku.

Po krátkom výklade a ovoniavaní sme šli koštovať. Stredná Amerika bola plná prekvapení. Costa Rica ma príliš neoslovila, ale Panama Elida bola zvláštna. Cítiť v káve litchi je zaujímavá skúsenosť a aj keď ma neoslovila tak ako Etiópie, jej chuť som si zapamätal nadlho.

Musím spomenúť jedno. Na akcii prednášal aj Arnoldo Picota, farmár z Panamy. Arnoldo je zrejme človek, ktorý možno ani netuší o pomeroch na tunajšej kávovej scéne. Aj preto boli jeho postrehy zaujímavé. Po cuppingu napríklad prehlásil Štefanovu Elidu za najlepšiu Panamu na celom festivale.

Podobne dobre dopadol Števo so svojou Etiópiou Nekisse, počul som na ňu pochvaly. Peťo Ondrejka z Green Plantation si tiež nespravil hanbu. Osobne ale na festival neprišiel, lebo robil workshopy na brnenskej akcii Týden kávy. Potešilo ma, že aj keď naši pražiari nechodia osobne po plantážach, vedia spraviť rovnako dobrú kávu ako najlepšie české pražiarne. Super!

Ďalší program

Čerstvo vykoštovaný z cuppingu som musel zabrúsiť ku stolíkom s jedlom. Boli tu muffiny, koláče aj slané quiche. Dal som si citrónový chlebík. Vyzeral podobne ako banánový chlieb, ktorý robievame doma. Bol príjemne vlhký aj statočne citrónový. Ochutnal som aj jablkovo-tekvicové muffiny, tiež veľmi vydarený mls. Bolo z čoho vyberať, ale trochu mi chýbalo hutnejšie občerstvenie. Predsa len, príliš veľa kávy v príliš krátkom čase nie je sranda pre žalúdok. Alebo už stárnem.

Vybrali sme sa vedľa, do hlavnej sály festivalu. Po krajoch miestnosti boli rozložené stoly s jednotlivými kaviarňami, priebežne sa striedali. Kde-tu bol aj doplnkový tovar, napríklad víno alebo cider. Stánok tu malo napríklad aj Indonézske veľvyslanectvo.

Hario drip

Bolo načase ochutnať espresso. Pretože do tohoto momentu som ochutnával prakticky len alternatívy. Celkovo to bolo s kávou na festivale asi pol-na-pol, alternatívy voči espressu. Ochutnal som v stánku organizátora festivalu, u mamacoffee. Dievčatá za barom strúhali aj cappuccina s obrázkami, šlo im to celkom od ruky. Espresso bolo ovocné, prvá chuť nič extra, ale neskôr prišiel príjemný dozvuk.

Hneď vedľa bola rozložená poriadna tlupa chalanov zo Starbucks. Ponúkali kávu z frenchpressu. O stôl vedľa pobehovala okolo kávy čata ľudí v laboratórnych plášťoch, niektorí dokonca s ochrannými okuliarmi. Espressobar EMA a ich pokus o recesiu.

V tom momente som mal ale kávy dosť a bol čas odísť. Práve sa začal sprievodný program, módna prehliadka. Prišla mi trochu odveci. Cestou von som ešte stihol zobrať malý leták s návodom na prípravu alternatívnych metód. Najprv ma potešil, ale keď som v ňom našiel dva dosť podstatné nezmysly pri moke (studená voda) a džezve (3x prevariť), radosť ma prešla.

Záver

Ako hodnotím festival? Bohužial ako sklamanie. Neviem, či je to zbytočnou skromnosťou alebo príliš veľkým očakávaním. Páčil sa mi cupping, aj že ho bolo tak veľa. Páčil sa mi etiópsky kávový obrad, aj že dotiahli farmára z Panamy. Rovnako dobrá bola samotná organizácia, fungujúce informácie, muzika, šatne, záchody aj voda.

Inak sa festival zúžil v podstate len na ochutnávanie káv. Ak ste degustačný frajer, zapamätáte si niekoľko výrazných chutí. Ale s pribúdajúcimi šálkami sa to zlieva do jednej hnedej machule. Chýbali mi napríklad workshopy. Teda miesto, kde by ľudia mohli na vlastnej koži skúšať.

Bežný návštevník to možno nepostrehol, ale človek z fachu áno. Nebol to celkom „pražský festival“, ale skôr festival jednej kaviarne. Mamacoffee bolo úplne všade. Ešte aj stánok s porcelánom a jedlom bol ich. Možno aj preto sa pre mňa festival zúžil na veľmi úzky výrez českej kávovej scény, čo je podľa mňa škoda.

Fotogaléria

Share on FacebookTweet about this on TwitterPin on PinterestEmail this to someonePrint this page

Komentáre (4)

  1. zaujimave, podla clanku som cakal, ze v zavere pride kladne hodnotenie festivalu

    Odpovedať
  2. hm, takze lutujes ucast? nelutujes? co by si ty spravil inak? :)

    Odpovedať
    1. Ucast nelutujem z viacerych dovodov. Napriklad preto, ze som mohol na jednom mieste vykostovat rozne kavy od roznych praziarov a porovnat kto je na tom ako. Dobra skusenost.
      Druhy dovod je ten, ze aj tento rok spoluorganizujem nas slovensky Coffee Fest a tu som sa mohol zucastnit ako radovy navstevnik. Teda pocitit na vlastnej kozi, co je fajn a co nie. Ked akciu organizujes, automaticky sa na nu divas svojou optikou a nikdy sa celkom nevzijes do koze navstevnika, ani pri najvacsej snahe.

      Co by som spravil lepsie som prakticky napisal v clanku a viac to rozvadzat netreba, treba to len lepsie zorganizovat u nas na buduci rok ;-)

      Odpovedať
      1. ak mozem, pomozem:)))

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *