Levandulové polia ukryté pri Váhu

Za levandulovými poliami sa chodí do Francúzska, na chorvátsky ostrov Hvar aj k Balatonu na Tihány. Veľký kus atmosféry týchto miest máme aj na Slovensku. Vďaka Tiborovi Petrovi, ktorý sa aj s manželkou venujú pestovaniu levandule takmer 40 rokov.

Ak by ma sem niekto poslepiačky zaviedol a rozviazal mi oči, poviem, že som v olivovom sade, niekde v južnej Európe.

Tesne pred tohtoročným zberom sme sa za nimi vybrali celá partia. Najprv sme sa zastavili v Šali, aby nám pani Petrová vysvetlila cestu za levandulou. Iba kúsok za mestom, za železničným prejazdom a družstvom sme odbočili doľava. Chvíľu šli po asfaltke, ktorá sa neskôr zmenila na poľnú cestu uprostred špenátového poľa. Vyšli sme na protipovodňový val, na ňom závora, malá chalúpka, ostrý pes na reťazi a nasrdený káčer. Otvorili sme si závoru, prehupli sa cez briežok a pred nami sa rozprestrela alej. Ak by ma sem niekto poslepiačky zaviedol a rozviazal mi oči, poviem, že som v olivovom sade, niekde v južnej Európe. Pokračovali sme sadom úzkou uličkou a v diaľke začala presvitať výrazná fialová farba.

Tibor PetroTak sme sa ocitli u Tibora Petra na jeho levandulovom poli. V ňom intenzívny bzukot čmeliakov a včiel. Zahliadol som aj motýle, ktoré som nevidel už roky, napríklad mladého vidlochvosta. Zašli sme ďalej, cez prevys vysokých stromov, tam malá stavba so sušiarňou na prízemí. Pred ňou lúčka, vedľa nej Váh, do ktorého sa na brehu oproti vlievala malá perej. A ďalšie políčko s levandulou. Všetko krásne upravené, pokosené a okopané. Pán Petro nás usadil na terase a začal rozprávať. O levandule, o starom Váhu, z ktorého voľakedy pili vodu, ale aj o feťákoch, ktorí mu ničia zariadenie.

Sušiareň„To voľakedy by sme takto nemohli vonku obsedieť. Hmyz by nás tu požral. Jak sa teraz hnojí a postrekuje, tak je to všetko preč. √öžasná produktivita teraz. Dnes na jedno pole stačia traja ľudia. Jeden na kombajne, pravda, ďalší to tam vzadu miništruje a tretí tam tiež niečo obsluhuje. Dnes zem nevidela takpovediac ľudskú ruku.“ Pán Petro si ešte pamätá časy, kedy robila celá dedina na poliach. Kedysi bol pán Petro najväčším pestovateľom levandule, jeho produkciu brala na tony Slovakofarma v Hlohovci. Dnes políčok ubudlo. Ako vraví: „…motám sa tu, s prepáčením, jak prd v gaťách. Ráno prídem, spravím jeden rad, sadnem si, dám si vínko, pravda, potom ďalší rad, dám si kávičku, poležím si, ešte jeden rad. A takto tu beží čas. Ale na konci dňa je za človekom aspoň vidno urobenú robotu.“

Levandula, ako je všeobecne známe, je liečivka, pôsobí hlavne ukľudňujúco. Mimo moľov odpudzuje aj iný dotieravý hmyz, naopak priťahuje včely a čmeliaky. Levandulový med je považovaný za niečo špeciálne. „No, tak kto pestoval levandulu dávno? Farári a lekárnici. Samozrejme, oni sa sami nehrabali v zemi, pravda, doktor niečo spravil pre ľudí a oni mu na oplátku obrobili levandulu,“ konštatuje pán Petro. Ako rastlina nie je náročná na pestovanie. Samozrejme, treba ju vyčistiť od buriny, ale keď narastie na hustý trs, nepustí medzi seba nič. So zavlažovaním si tiež netreba robiť starosti, v tomto prípade jej stačí vlhký vzduch od Váhu. Aj v sušenom stave sa zvykne niekedy zavesiť napríklad do kúpeľne, kde vďaka vyššej vlhkosti začne postupne uvoľnovať príjemnú vôňu. Rastlina samotná vydrží 10 až 15 rokov, pokým krík úplne zdrevnatie.

V sušiarni

Pán Petro nás zavedie dole do sušiarne, všetko je tu pripravené na zber. Tienisté a vzdušné miesto, naokolo porozkladané rámy so sitami. Na šnúrkach už visia prvé zväzky rastlín. Voľakedy skúšal pestovať aj echinaceu a ďalšie bylinky, ale vekom už na všetko nestačí, tak mu zostalo len jedno veľké pole „francúzskej“ levandule (Lavandula x intermedia) a jedno menšie hvarskej (Lavandula angustifolia). Majú rozdielnu farbu, aj sa inak rozmnožujú. Zamrzí nás, keď sa nám posťažuje na feťákov a vandalov. „V tomto svete je pánom zlodej. Vylámali mi búdu niekoľkokrát, raz ju aj podpálili. Toho narkomana aj chytili. Ale príslušník len povie, že nech na mieste nenechávam žiadne tyče, aby ma náhodou neovalili.“

Dievčatám dá malé kosáky, aby si šli trochu natrhať. Chvíľu ešte sedíme pri západe slnka a pomaly sa lúčime. Príjemné popoludnie vystrieda smútok, že v jeho práci nemá kto pokračovať…

Share on FacebookTweet about this on TwitterPin on PinterestEmail this to someonePrint this page

Komentáre (13)

  1. Marek Lorincz

    Nesmutte stafetu preberam ja, chce to len cas !

  2. Marek, iiideš, iiideš! ;-)

    este raz vdaka za tip na reportaz aj za fotos

  3. Juj krasne je to nase Slovensko, ani som netusila, ze aj my mame vonave fialove polia :D.Dakujem za super tip.

  4. Milí delikatesni, tak toto bola pre mna ozajstna lahodka….krasna foto-reportaz, po takejto reklame sa pan Petro nemusi obavat, ze nebude mat nasledovnikov…aj ja sa hlasim…..citila som tu levandulovu az do Martina

  5. eva bucková

    Je to nádhera,ja tiež už dávno túžim po takej záhrade plnej levandule,môžete mi poradiť ktorím smerom je tá nádhera pána Tibora?Smer na Vlčany,alebo Diakovce?Alebo Trnovec?Rada by som ho navštívila,ak máte na neho kontakt,prosím môžete mi ho poslať na môj mail?Ďakujem vopred.

  6. radi by sme vedeli nieco viac o pestovatelovi nejaky kontakt alebo spojenie. dakujeme.

  7. pan Petro uz ma svoj vek aj zdravotne problemy, nie som si isty, ci na neho mozem dat kontakt, ale mozem vam povedat, ze bude v Nitre na Argokomplexe vystavovat. Skuste si ho pohladat, pripadne ak budem mat info, tak napisem, kde presne vystavuje.

  8. wooooow…..ĎAKUJEM, že som si mohla prečítať tento článok…o to viac ma potesil, pretože som sa preniesla do tých čias keď som ako mladšia u pána PETRA brigadovala…bol to ozajstný zážitok….

  9. Daniela Halušková

    Jééj :) a ja som od malička snívala niečo také vybudovať na Slovensku a myslela som si, Že budem jediná :) Rozhodne by som to po ňom prebrala, keby nemal kto :) a už sa teším kedy si kúpim vlastné plantáže :) síce mám len 15, ale už som si aj zmapovala výhodné prostredie :D ak by ste niekto vedeli podať bližšie info o tom ako sa levanduľa pestuje a či ma tá levanduľová farma uživí (neviem totiž či vôbec na slovensku potrebujú levanduľu, či už čerstvú, alebo sušenú) boli by ste takí milí a poslali mi odpoveď na mail? dada.h.96@azet.sk

    1. Krasna reportaz.
      Ten pokoj a pohoda citit az sem.

      No a k Danielke.
      Nechcem byt zly, ale agropodnikanie je beh na dlhe trate.
      Velmi dlhe trate.
      Ci je zaujem?
      Samozrejme ze je, ale ako vsade, maximalnu kvalitu za co najnizsiu cenu.
      Najskor musis mat produkt v prvotriednej kvalite a potom mozes obiehat spolocnosti a ponukat tovar.
      Naopak to nefunguje.
      Ked natrafis na dobreho odberatela, mozes zistit, ze ta to neuzivi a musis rozsirit vysadenu plochu.
      Ci na to mas financie a miesto na rozmach uz nikoho nezaujima…
      Bez poriadnej agroekonomickej pripravy nemas sancu.
      Letne brigady na takychto poliach, by boli idealne.
      Hoci aj zadarmo, ziskane skusenosti su nezaplatitelne.
      Drzim ti palce, ale najvacsia cast ziskavania informacii je na tebe.
      Aj o pestovani, rozdieloch v druhoch, kvalite, odberateloch, vynosoch, ziskoch….
      Nastastie je tu internet, ale prax je prax.

  10. Peter Ševec

    Zdravím všetkých čo o pestovaní byliniek vo veľkom niečo vedia.
    Rád by som s tým začal a dal tak robotu ľuďom v jednej hladovej doline v strede Slovenska. No s prvovýrobou – pestovaním byliniek žiaľ nemám žiadne skúsenosti. Sušenie, balenie a predaj, tam som už doma to by som zvládol.
    Ak mi vie niekto v týchto začiatkoch pomôcť, a poučiť ma, rád sa s ním stretnem. Pred hodením kociek, je dobré to realisticky skalkulovať….

    S pozdravom

    Peter

  11. Odoberáme z tohto úžasného pola kytičky do našej levandulovej kaviarničky LAVENDER CAFFE-BAR už sa tešíme na novú úrodu a osobnú návštevu.
    DAKUJEME.

  12. skvelý nápad, veľa zdaru :-)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *