Žiadna cesta nie je bezcielna alebo ako sme našli schovaný salaš

Často sa zvykneme túlať po Slovensku. Vždy bez navigácie a vždy s chuťou odbočiť na vedľajšie cesty. Možno to vyzerá ako bezcielne potulovanie sa, ale veľmi často nás to dovedie na zaujímavé miesta. Presne takto sme našli jeden dobrý salaš.

Táto sobota sa rozhodne nezačala úmyslom ísť na výlet. Naopak, krpec bol chorý a takmer vôbec nespal. Ani v noci, ani cez deň. Takže sme ho nejakým spôsobom potrebovali dostať do hladiny alfa, nech sa z toho vystrábi. Vonku pod mrakom a fučalo, takže na kočík to moc nebolo. Tak reku vezmeme auto a vyberieme sa niekam smerom na Topoľčany.

Po piatich minútach jazdy malý konečne zaspal. Aby sme sa rozumeli, túto taktiku sme zatiaľ použili asi len 3 krát a vždy len v stave núdze. Späť na cestu, ubiehala pomaly, za ten čas sme sa aspoň mohli porozprávať. Keď sme prešli Lefantovce a ďalšie dediny, Peťa navrhla, nech sa ideme pozrieť na Salaš Kostrín, či ešte funguje. Prešli sme teda Bošany a pokračovali na Kostrín. Tabuľa s odbočkou už bola riadne ošarpaná, ale podnik stále beží. Už z diaľky bolo vidno, že majú nátresk, vonku plné parkovisko a zrejme svadobnú hostina.

Cesta nikdy poriadne nekončí, vždy sa dá pokračovať

Na kraji cesty som zbadal tabuľku Salaš Cibajky. Tak sme pokračovali okolo Kostrína ďalej. Prišli sme k lesnému závodu a cesta nemala konca. Po pár zákrutách sa vynorilo rozľahlé hospodárstvo a vedľa neho veľká lúka s bielym koňom uprostred. Ovce už mali ustajnené, tak sme sa opýtali valachov, kde sa dá kúpiť čerstvá bryndza. Nasmerovali nás ešte o kúsok ďalej k vedľajším budovám.

Salaš Cibajky

Za touto budovou je malé nádvorie s predajom syra a bryndze

Tam nás pozdravil erdžiaci kôň a poriadne načochraný páv s roztiahnutými perami. Domáci mali vonku na malom nádvorí rozloženú desiatu a v kúte bolo okno na predaj produktov. Privítal nás domáci. Bryndzu mal už poslednú, ale syra ešte dosť. Vraj mimo nich predávajú aj jahňacie. Pýtal som sa ho, či plánuje aj niečo viac, v zmysle ubytovanie a argoturistika. Trochu sa posťažoval na financie a v dobrom sme sa rozlúčili. Ešte sme sa prešli trochu po lúke riadne pohnojenej ovečkami a poďho domov. Cestou sme si uchmatli pár lístkov končiaceho medvedieho cesnaku a večera bola kompletná.

Syr a bryndza

Domáci chlieb, čerstvá bryndza, medvedí cesnak alebo voňavá pažítka zo záhrady. Nevedeli sme sa dojesť. Syr bol úplne jemný, naozaj dobrý. Na ďalší deň spravila babka zemiakové halušky, potom ich orestovala na cibuľke. Každý sme si na ne dali po riadnej lyžici bryndze a čudovali sa, ako môžu ľudia jednej krajinky dovoliť degradovať toto jedlo na hnusnú šedú machuľu na tanieri.

Čerstvá bryndza

Bryndzové halušky

Inak, za ½kg bryndze a 400g ovčieho syra sme platili 9€.

Salaš Cibajky
za obcou Klátova Nová Ves

View Salaše Slovenska in a larger map

Share on FacebookTweet about this on TwitterPin on PinterestEmail this to someonePrint this page

Komentáre (4)

  1. Jej, to poznam! Napriek tomu, ze som odtial 1200 km, vcera som jedla udeny ovci syr prave zo salasa Cibajky ;) Kostrin je tiez fajn, ale dva z troch krat, ked sa tam vyberieme, tak je bud zavrete, alebo maju akciu. Uz sa tesim na august, ked sa zase vyberiem do miestnych koncin.

  2. tak ja len pridám skúsenosť…. na Cibajkovej bryndze a žinčici žijeme celé léto a v zime sa tam chodíme prechádzať so psami. Musím ale priznať, milujeme čerstvý ovčí syr, ale ten z Cibajek nám bohužiaľ nechutí. Nechápem lebo bryndza aj žinčica to je pochúťka ale ozaj! Tak nech sa im darí :-)

  3. 12.4.2014-vynikajuci barani gulas a k tomu halusky s cibajskou bryndzou a domacou slaninkou no fantazia!!!!!!!!!!!!nahovoriac o perfektnej a milej obsluhe!!!!!!

  4. Bryndza z tade je naozaj neuveriteľná. Nielen že sme sa najedli celá rodina bryndzových halušiek ale ostalo aj na skvelú pomazánku. A to nehovorím o nádhernom prostredí plnom prastarých dubov, v ktorom sa salaš nachádza.
    http://www.salascibajky.sk

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *