St. John, London

Takýto feši v St. John varil. Sledujte taniere.

Varia tam anglické jedlo, povedal Neil. Och, pomyslela som si. Nevadí, aspoň uvidím, prečo sa o britskej kuchyni medzi príslušníkmi gastronomicky podkutých národov tak zlomyseľne vtipkuje. Jasným dôkazom je minimálny počet reštaurácií s britským jedlom po zvyšných krajinách sveta. Thajské, talianske, francúzske a mexické podniky sa epidemicky rozliezajú z miest pôvodu, hromadia sa, zalievajú zemeguľu spredu aj zozadu, expandujú svoje gazpacho aj Tom Yum Gung. Ale pre Yorkshirský puding aby ste si mimo Kráľovstva nohy po kolená zodrali.

Asi to má historické pozadie. Aspoň tak si to predstavujem.
Sergio a Giovanni po párhodinovej šichte v tridsaťstupňových horúčavách sadnú napoludnie na starý moped a frčia domov. Zalezú pod bránu a z dlhej chvíle režú šunku na tenké pásiky. Kým sa bude dať opäť vyliezť, majú času, že až. Nad hlavami im visia ťažké strapce hrozna, ktoré si len tak zadara (spolu s figami a broskyňami) na stromoch zreje. Kokos, Sergio, a čo keby sme napchali tie olivy mandľami? Isabella nám k tomu citlivo vyrobí pancettu…
Henry s Rudolphom sa nevyvaľujú, musia makať. Na biele nohy si nastoknú gumáky. Keby sme nechali tie krumple v zemi, do jedného pohnijú. Večer ich hodíme do hrnca s mäsom a bude. A komu sa chce byť cez víkend v kuchyni s tou mrzkou tučnou ženskou s tvarohovou tvárou?

Pojedači bravčového. Čo som to povedala ‚Äì čierne vešiaky na stenách?!

St. John už niekoľko rokov figuruje v ostro sledovanom S. Pellegrino zozname päťdesiatich najlepších reštaurácií sveta. Tento rok sa ocitol na príjemnom 16. mieste; ako bonus je zrazu aj ‚Äûnajvyšším šplhačom“. Recenzenti slzia od dojatia, pravidelní stravníci sa pred večerou chvejú ako vyhádzaný adolescent pred prvým rande.
A pritom náhodná návšteva (to len čisto hypoteticky, keďže dostať rezerváciu na najbližšie týždne je oriešok aj pre zbehlých ukecávačov) môže vyvolať stiesnený dojem výsluchu na ústredí ŠtB. Desaťročia tu prebývala udiareň slaniny, potom prázdne haly obsadili squateri, čínsky obchod s pivom, občasné rave parties. Neskôr som sa dozvedela, že horné miestnosti slúžili v šesťdesiatych rokoch ako centrála časopisu ‚ÄûMarxism Today“, takže tým sa to pre mňa vysvetľuje. História miesta stále vibruje v tehlových múroch.
Kým Angláni veselo štebotali nad prasačími stehienkami s kapustou, ja som sa nemohla zbaviť mrazenia v chrbte a občas som sa paranoidne zadívala do prázdnych očí našej sošnej servírky s prísnymi, krvavočervenými perami. Keď mi spadne vidlička, zožerieš ma?

Kačacie nožičky

St. John je bizarné miesto, s atmosférou Švankmajerovho sekaného filmu lomeno Kafkovho temného románu. To nemachrujem artistnou rozhľadenosťou, to len sucho popisujem. Prázdne biele steny s čiernymi vešiakmi, ostré holé svetlo, v ktorom sa oči chrípkovo lesknú, obsluha v preškrobených neforemných oblečkoch. Všetci pojedači neznámo prečo v čiernych sakách. Nikdy som nejedla v tak desivom priestore, snáď okrem jedálne v jasličkách, len som sa tíško posadila a mlčala ako pena. √özkostne som sa hrala s kovovou lyžičkou a pozorovala, čo vynášajú spoza mäsiarskeho kovového pultu.
Sýtozelená, trávičková hrachová polievka ma po prvej lyžičke vcucla do krásneho, sladkého, melancholického sveta, z ktorého by ste sa najradšej nechali už len vyniesť. Cinkot pohárov a škrabot nožov na porceláne zmizol v tichom šume môjho krvotoku. Utešená, s jemnými hrčkami, cesnaková. Božská. Anjeli spievali aj nad nátierkou k tmavému, voňavému chlebu. Prasa obložené redkvičkami som trochu závidela, smutný to údel rybotariána, Neil ale tvrdil, že je ‚Äûskvelé“. Kačacie stehno so šošovicou Milovaný sk≈ïmil bleskom. Asi bol hladný – niekto mu totiž zožral polievku. Moja ryba bola okej, aj keď v Rusovciach u uja Miškoviča som mala už aj lepšiu, možno to ale bolo tou hrachovou záležitosťou. Domácu majonézu som vylízala z mištičky do poslednej bodky.

V kratučkom, podľa sezónnej dostupnosti jemne obmieňanom menu ponúkajú jedlá prevažne mäsožrútske. Čisté, jednoduché, chuťovo bohaté a krásne.

St. John otvorili v roku 1994 páni Fergus Henderson a Trevor Gulliver. V kratučkom, podľa sezónnej dostupnosti jemne obmieňanom menu ponúkajú jedlá prevažne mäsožrútske. Čisté, jednoduché, chuťovo bohaté a krásne. Symbolom reštaurácie je obrázok nebohého prasaťa; a to v rôznych úpravách tvorí aj nosnú časť jedálneho lístka. Nájde sa však aj kačka, divina, ryby, morské potvory. Prisahá sa na absolútne dokonalé, čerstvé, šťavnaté ingrediencie. Pečú tiež chlieb, ktorý predávajú okrem vlastných priestorov aj na miestnom trhu. Fergus Henderson je v Británii a zvyšnom kulinárskom svete známa postavička; je pionierskym zástancom neplytvania a svojou knihou ‚ÄûNose to Tail Eating“ (Jedenie od nosa k chvostu, 1999) získal okrem uslintaného nadšenia publika aj ocenenie Andre Simon Award. √ödajne zrevolucionalizoval anglickú kuchyňu. Ts! U nás sa prasa jedlo celé odjakživa. Vyhodili sa len chlpy a nechty. Paprčky, mozog, kožky, šľachy, hlava, chvost! Zajedali sme chlebom.
Boj dobra (zelenina) so zlom (mäso): prasa s redkvičkami, omastený špenát, zemiaky.

Podivná jedáleň St. John stojí za samostatnú návštevu Londýna. Starters dostanete od štyroch libier vyššie, hlavné jedlá začínajú niekde na pätnástich. Pre rezervácie volajte každý deň okrem nedele od 10 do 11 doobeda. V nedeľu je reštaurácia zavretá. Počítajú sa peňáze.
Keď vidíte obrovské misy s dovysoka trčiacimi prasačími kosťami (podáva sa aj špik!), pekní britskí sedemdesiatnici v kovových okuliaroch šťastne noria tváre medzi kačacie prsia obložené kapustou (iné prsia už ich dávno nezaujímajú), je to ako v kreslenej rozprávke – mäsiar Krkovička, Jája a Pája, a my traja.
Dosť sme sa nasmiali.

Ceny: Na hlavu asi od 40 libier vyššie, ak chcete aj dezert a predjedlo. Ak máte chuť aj na víno (majitelia produkujú vlastný label a sú vinári – fajnšmekri), tak viac.
Odporúčané jedlo: Prasomilci, preštudujte menu! A tá hrachová polievka…
Poklesky: Desivá neútulnosť. Dosť bolo väzenských ciel!!!
Koho vziať: Mäsožrúta. Starých rodičov, pána profesora, pána farára (klasická škola). A chlapíka čerstvo prepusteného z basy.

St. JOHN
Bar & Restaurant
26 St John Street, London
http://www.stjohnrestaurant.com/

foto: Lenka Jíleková

Share on FacebookTweet about this on TwitterPin on PinterestEmail this to someonePrint this page

Komentáre (9)

  1. Marcel, mohol by si napisat, ci poznas tento podnik, ak ano, tvoj pohlad na neho… bude viac nazorov…

  2. ulicnik24

    v Londyne treba skusat daco tradicne http://www.viewlondon.co.uk/pubsandbars/anchor-bankside-info-10315.html
    http://www.viewlondon.co.uk/pubsandbars/old-thameside-inn-review-12635.html
    bohaty veber piva, strava beznych anglanov, pecene a dusene hovadzie, bravcove, jahnacie podavane s varenymi (pecenymi) zemiakmi a dusenou zeleninou a gravy a tradicnym anglickym pivom maleho rodinneho pivovaru.
    http://www.fullers.co.uk/
    Ale bohaty vyber roznych chuti a krasna atmosfera sedenia pri Regents Canal a pozorovani roznych typkov sa da zazit len v Camden Town http://www.camdenlock.net/camdenlock/main/main.html

  3. ulicnik24

    bozemoj, toto je akoze cenzura?

  4. vysvetloval som to v kratkej poznamke, nejde o cenzuru, ale o upravu sposobu pridavania komentarov. Je to o ochrane pred spamom, nie cenzure. Zatial jedine komentare, ktore som vymazal, boli reklamy na online kasina ;-) ale tie zachytil nastastie filter…

    Prvy komentar je vzdy moderovany, po schvaleni tohoto prveho sa ti ostatne budu zobrazovat okamzite, bez prihlasovanie, hesiel a podobne. Tusim ty sam si mal prave s prihlasovanim a zmenou hesla problem ;-)

  5. ulicnik24

    to berie email, alebo si to pamata IP adresu? no ja som bol prihlaseny tak ma to ani nenapadlo ze zase budem dako presetrovany.

  6. ospravedlnujem sa vsetkym, ktori uz v minulosti presli registraciou a teraz musia prejst procesom jednej moderacie ako novi navstevnici. V buducnosti vyuzijeme registraciu napriklad na moznost zasielania pravidelneho newslettru – samozrejme v pripade suhlasu kazdeho registrovaneho. na druhej strane, ulahcilo sa pridavanie komentarov pre ludi, ktori sa nechcu registrovat.
    Sleduje myslim IP aj cookies.

    Ale spat k teme UK Food, dakujem za linky na ine tradicne miesta, som zvedavy kto este co prihodi

  7. Presne takto vnímam anglickú kuchyňu, jednoduchá, čistá a pritom bohatá chuť. Schytil som takú malú inšpiráciu.

  8. lenka j.

    haha, prave som nasla video, kde je dobre vidiet aka je miestnost – ale mrchy tocili to za denneho svetla, takze to vyzera skoro priatelsky!!!
    http://www.youtube.com/watch?v=ejuhCZLxYM4
    :-)

  9. Ako milovnik bar&lounge podnikov sa v kazdom meste snazim nejaky ten navstivit. V Londyne odporucam ,,nievelminobl“ vyzerajuci bar 1802 a ich curry. Vsetci vieme ze curry je velmi ošemetná záležitosť ale toto ich stoji za hriech :) Ako predjedlo grilovana cuketa a focaccia, curry a nejaky lahky cocktail ci quark&raspberry soufflé. Najete sa za uzasnych 30 libier :)

    1802 bar,lounge&dining
    West India Quay
    Hertsmere Road
    London

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *