Dostať sa do Hearth v newyorskej East Village nie je úplne jednoduché, ale nie je to nemožné. Rezervácia sa oplatí, inak vám hosteska oznámi, že čakacia doba na stôl je hodina a pol až dve hodiny. Ale – ak vám to nevadí, majú pár vysunutých miest pri kuchyni, tie by sa mali uvoľniť už o 40 minút.
Vysunuté miesta na barových stoličkách sa ukážu ako dar od boha. Sedíme ako sliepky na pántiku, vidiac priamo do kuchyne. Popri popíjaní vína a čakaní na jedlo pozorujeme pri práci troch vysoko-sústredených šéfkuchárov a hlavného šéfa, dozerača. Rovno pod naším nosom je rybné pracovisko. Mladý kuchárik sa so zvrašteným čelom venuje každému kúsku ryby a chobotnici akoby bola jeho prvorodená. Solí a korení ich všetky rýchlo, ale s láskou, dôkladne. ≈§ap-ťap, poplieska každú a hodí ju na panvicu, na ktorej sa roztápa hruda masla a bylinkami alebo korením. O kúsok ďalej pracuje dievča, ktoré vaľká a varí pastu, chlápätko vedľa nej sa stará o mäso. Jahňacie kotlety hádže aj s prílohou v rýchlom tempe hlavnému šéfovi, ktorý skontroluje, doplní kondimenty a vyčistí tanier. Fofry, ktoré v kuchyni panujú, svedčia o špičkovej úrovni. Všetko sa robí od základu, všetko je čerstvé, kuchári kmitajú, spotení, s vytreštenými očami, aby im hlavný šéf po dôkladnej kontrole nevrátil taniere naspäť. Celé sa to deje viac-menej bez slova, nie je čas ‚Äûpokecať si.”
Jedlá sú často veľmi jednoduché, no kvalita surovín a nečakané finty im dodávajú punc výnimočnosti.
Hearth má korene v modernej americkej kuchyni s talianskym vplyvom a so všetkým čo k talianskej cuisine patrí. Jedlá sú často veľmi jednoduché, no kvalita surovín a nečakané finty im dodávajú punc výnimočnosti. Menu ponúka aj ‚Äûcucinu poveru” (skromné varenie), jednoduché talianske jedlá, ktoré sú lacnejšie ako zvyšok jedálnička. Má ale zmysel dávať si v podniku s hviezdičkou od Michelina chudobnú kuchyňu?
Tak si dávame butternut squash soup, oranžovo-tekvicovú polievku, ktorej prirodzene sladká chuť je vyvážená rybou (bass) naloženou v citruse, fenyklom, niečím nakladaným na kyslo, a bylinkami. Ďalšie predjedlo je šalát: rukola s jablkami, zrelým pekorinom, mletým čiernym korením a jednoduchou vinegretou z jablčného octu.
Nasleduje grilovaná španielska makrela s hrozienkami, čiernou reďkovkou (svieža, trochu horká chuť) a šalátom frisée. Hlavné jedlo je roasted skate s celerovou remuládou, fenyklom, citrusom a petržlenom. ‚ÄûRajnok” (podľa slovníka) je najprv sprudka opečený na panvici, potom pečený v rúre. Delicious!
Zakončíme to čokoládovo-banánovým ‚Äûbread pudingom” so sorbetom z čokolády a passion fruit (netuším ako sa to prekladá). Výber dezertných vín a syrov je už nad naše možnosti, ale nabudúce…
Ešte jeden tip: keď vás nechajú čakať na stôl, nesmúťte a strmhlav sa vrhnite na bar. V duchu newyorskej tradície je barmanka trochu šaman – trochu mixológ a nebude vám núkať žiadne Cosmpolitany. Drinky nadväzujú na ‚Äûstaré časy” a ‚Äûdrsných a chlapcov.” A ak nemáte chuť na desaťročnú tequilu, začnite spakruky ochutnávať rozľahlú ponuku vín.
Hearth (po slovensky krb, ohnisko), 1. Avenue pri 12. ulici, NYC, NY, www.restauranthearth.com, menu sa obmieňa denne, s výraznejšími sezónnymi zmenami. Tasting menu stojí 76 dolárov na osobu, Cucina povera 35 dolárov, plus 15 dolárov aj s wine pairing (ku každému jedlu iné víno, zvolené podľa chuti).
foto: David Vorhees, http://restauranthearth.com/diningrooms.html
passion fruit je maracuja, jestli se nepletu
asi mas zly slovnik.:))
“rajnok” neexistuje. mozno raja?
no a bass moze byt cokolvek aspon vzdialene pripominajuce ostrieza.
Passion fruit je múčnatka.
:-), pardon, slovenský názov je pre passion fruit je múčenka.
bez dlzna. Mučenka. Inak sa pouziva aj nazov maracuja, ako je spomenute vyssie. Mucenka sa pouziva skor na kvetinu, pestovanu ako interierova rastlina s krasnymi kvetmi. Maracuja ako nazov plodu.
Bass je podle mého slovníku okoun a skate je opravdu rejnok.
Díky za chutný report spoza mláky, hneď by som si tam zašla. Bratislavský výber skoro najedno kopyto mi lezie hore krkom :o\
O varení z poctivých a čerstvých surovín sa nám môže iba ak snívať.
neboj, vsetko pride… podobne ako sem http://www.nytimes.com/2009/02/25/dining/25brooklyn.html ;-)