Firemné obedy inak

Stravovanie v práci je ošemetná záležitosť. Voľakedajšie závodné jedálne vystriedali gastráče a lacné menúčka v reštauráciách. Z kaluže do blata. Poznám však jednu firmu, ktorá vrátila jedlu jeho pôvodný význam.

Táto firma sa rozhodla nájsť vlastného kuchára a urobiť spoločné piatkové obedy. Samozrejme, že toto riešenie je o niečo drahšie ako preplácanie obedov, ale stále v ňom prevyšujú výhody. U mňa v prvom rade väčšia rozmanitosť aj čerstvosť jedál oproti dokola sa opakujúcim menúčkam. Úsporu času príliš nerátam, pretože menu má tri chody a obed je skôr kľudný. Potom je tu samozrejme bližší kontakt ľudí, ktorí inak nemajú veľa príležitostí komunikovať o inom ako o práci.

Cornelia

Firma má výhodu, že má na mieste kuchynku s malou jedálňou, takže jedlá sa dajú pripraviť na mieste. Vo výberovom konaní našla Corneliu, kuchárku z Rumunska. Vyučila sa doma, robila vo veľkých hoteloch (napr. Hilton a Novotel), neskôr na lodiach. Dnes je vydatá na Slovensku. Keď sme debatovali o firemných obedoch, téma odbočila aj k rumunskej kuchyni. Ale to bude na iný článok.

Jedlá na tento mesiacJedlá v zozname na mesiac vyberajú spoločne šéf firmy a Cornelia, mnohé z nich majú pôvod práve v Rumunsku. Jedol som od nej zaujímavú kombináciou pečenej polenty, červenej kapusty na kumine a niečoho, čo pripomínalo koložvársku kapustu. Posledný piatok som ochutnal krémovú hubovú polievku s krutónmi, teľacie ragú na rozmaríne a taliansku tortu s medom a mascarpone.

Hubová polievka s krutónmi

Polievka chutila, bola zo šampiňónov, akurát krémová a nie ťažká. Teľacie ragú sa rozpadávalo, bolo trochu viac pikantné, ale inak chutné. Dezert sa zviezol s narodeninami jedného so zamestnancov, preto sa z neho stala rovno torta. Bola orechová s medom a mascarpone, Taliani ju tuším volajú torta paradiso. Chuť si predstavte blízko k „marlenke“, ale všetky ostatné parametre násobne lepšie. Nelepila sa na zuby, bola jemná a nadýchaná, s vrstvou čerstvej šľahačky.

Teľacie ragú na rozmaríne

Talianska medová torta s mascarpone

Možno si poviete, či to stojí zato, mať takéto obedy len jeden deň v týždni. Určite áno. Popri lepšom jedle je to hlavne o zmene. Že jeden deň v týždni je iný a zaujímavejší. Navyše, Cornelia nemá problém komunikovať po slovensky aj anglicky. Z pohľadu kuchára má netradičnú situáciu, normálne jedlo vynáša niekto iný, tu ho servíruje ona sama.

Máte skúsenosť s inou obedovou alternatívou? Alebo si nosíte do práce vlastné jedlo? Napíšte do komentárov.

P.S.

Ako som povedal, s tým Rumunskom a Corneliou je to na iný článok. Dúfam, že bude čoskoro.

 

Share on FacebookTweet about this on TwitterPin on PinterestEmail this to someonePrint this page

Komentáre (20)

  1. Ja manželovi varím obedy do práce, väčšinou to zvládam tak 3-4 dni do týždňa a ostatné dni ide na menu niekam. Ja pracujem väčšinou z domu, takže nemám problém. Každopádne varenie počas týždňa odbíjam nejakými rýchlymi a overenými receptami, navyše musia spĺňať požiadavku, aby boli primerane dobré aj po zohriatí v práci v mikrovlnke, čo nie je vždy jednoduché. Čiže žiadne cestoviny a podobne – to mi vždy ofrflal. Robím hlavne rôzne soté s ryžou, prívarky s chlebom alebo zemiakmi, guláše, skrátka omáčkové veci, ktoré prežijú aj mikrovlnku alebo potom veci, ktoré sa dajú jesť aj na studeno. Iba cez víkend si varenie vychutnávam a experimentujem.

    1. Dakujem za komentar, ale neodpustim si: Veci, ktore preziju mikrovlnku, take hadam ani neexistuju ;-)

      1. Samozrejme, že to kvalitu jedla zhorší vždy, my doma mikrovlnku nemáme vôbec, ale čo v práci? Neviem, či tam v office building majú riadny sporák a hrnce, kde by si to mohol zohrievať, dosť výrazne o tom pochybujem. No ale rátam, že to domáce jedlo má aj po mikrovlnkovaní omnoho chutnejšie a zdravšie ako je väčšina menučiek v BA. Každopádne skúsenosti manžela hovoria, že omáčkové jedlá zvládajú mikrovlnku pomerne dobre.

  2. sofffos

    Nasa firma sa nedavno stahovala na ine miesto a riesili sme problem kam na obedy. Niektory kolegovia striedali restauracie, ale mne sa tie menu moc nepacia, obcas sa to da ale nie permanentne. Nakoniec chodim na dve miesta, obe jedalne, nie restauracie. Jedno je velka jedalen s velkymi stolmi, jedlo je v poriadku , vyber zo styroch, taka typicka zavodna jedalna, trocha luxusnejsia, druhe miesto je trocha ine jedna sa o skolsku kuchynu, ale jedla su pestrejsie ako pre ziakov, vyber zo siestich jedal, kde jedno je vzdy jedno vegetarianske, jedno mucne, a jedno studeny zeleninovy alebo ovocny salat, ale velmi chutne, a dost sa snazia si udrzat zakaznikov, len je tu jedna mala nevyhoda, provozuju to v malej miestosti so siestimi stolmi a obcas musi clovek cakat pokial sa uvolni stol. A s dovodu malich priestorov tu funguje obsluha ktora nosi jedlo a odnasa spinave taniere. Dokonca niektore jedla maju aj odfotene na stranke (najma salaty), a to bolo pre mna prekvapenie, ze to jedlo ktore som dostal vyzeralo presne ako na fotke. Cize je to trocha ina jedalen, taki mix medzi zavodnou jedalnou a restauraciou. A zda sa mi ze z oboch tipou zariadeni si vybera to lepsie. A inak je najlacnejsia zo vsetkych jedalni v okoli.

  3. My sme si v práci varili samy :-D kolegyňa varila a ja som pomáhala s prípravnými prácami. znie to dosť divne asi ,ale to výborný koncept. V kancelárii nás bolo 9, vždy sme sa dohodli ráno čo sa bude variť, ja som skočila na nákup a potom sa varilo :D ale k tomu je potreba dosť benevolentný šéf a chuť zúčastnených niečo robiť. za nákup sme sa skladali všetci a vždyto vyšlo lacnejšie a mali sme home cooked food. je to super vec!

  4. my sme dostali zakaz nosenia jedal do prace, aby sme „nesmrdeli“ klientom. a kedze potrebujem jedno teple jedlo denne (aj z dovodu udrzania linie sa snazim vecerat iba striedmo), som jednoducho odkazana na menucka :-(

    1. To je velmi smutny zakaz Zuzana.

      1. To je uplne bezny zakaz ked sedis v open space. A suhlasim lebo ked si tam 10 ludi donesie 10 inych jedal tak ten smrad je naozaj desny. Takze bud menu alebo teple jedlo doma vecer. Tiez to moj zaludok netesi ale co uz.

      2. Tiez sedim v open space. Ale jedlo si nosim so sebou. Len ho samozrejme nejem nad pocitacom, co by som nerobil, ani keby som mohol, lebo skratka najst sa chcem v klude a nie oziareny monitorom. Takze v kuchynke.

      3. Tak s open spacom to neviem, čo to má spoločné, veď v každej office budove je aj kuchynka a ak si to jedlo zje v kuchynke, napáchne určite menej ako v nejakej vývarovni, kde sa šíri monštrózny zápach z kuchyne – obzvlášť ak je v menu vysmážaná vec, čo je ako vieme, každý druhý deň. A rovnako by si predsa mohol objednať jedlo z donášky a jesť ho nad počítačom.
        Viktor a ty si ako v office zohrievaš jedlo?

  5. Naša firma sídli v lokalite, kde nie sú v podstate žiadne cenovo prijateľné možnosti každodenného stravovania – jedine že by sme začali chodiť na obedy do Parcafé a Albrechta k Jardovi ;) Žiadne reštiky s meničkami v okolí, čo je možno aj výhoda – sme nútení variť si doma a nosiť si poctivé domáce jedlo, resp. varíme si v práci. Indivindy, alebo aj hromadne. V poslednej dobe aspoň raz týždenne varíme spolu, resp. vždy niekto donesie z domu viac navareného. Jasné, že sa z toho nenajeme všetci, ale zdravé jadro firmy sa dokáže prestravovať spoločnými silami. Zvykom sa už stáva aj tradičná pondelková porada spojená s obedom, alebo mini hostinkou. Nuž, kolegovia oceňujú, že robia s foodblogerom :-) Všetko čo doma navarím a napečiem zvyčajne končí vo firme ;)

    1. Tak to pôsobíme v rovnakej lokalite. Čo viem je tam s menu obedmi reštaurácia Pohoda a Idyla 2. V Pohode dlhú dobu varili odporne, až tam postupne nikto nechodil :D, potom sa trošku zlepšili, ale aktuálna situácia neviem aká je, nebola som tam viac ako rok. V Idyle taká menučková klasika, ale počas obeda je tam tlačenka, takže možnosti stravovania sú naozaj slabé. No a celkom fajn je reštaurácia Ako doma, len tam nemajú denné menu. V Albrechte som mala zatiaľ len latte (prepálené mlieko s „penou do kúpeľa“) a čaj ( v pohode :D).

      1. Do Pohody sme vo fáze zlepšenia chodili asi polovicu minulého roka, celkom rýchlo a celkom jedlo. Len niekedy v lete tuším zrušili denné menu. Odvtedy sme tam neboli, takže neviem ako to tam vyzerá aktuálne. Idyla 2 je čo prosím? Marí sa mi, ale neviem zaradiť ;) – žeby v budove Aegon? Občas ešte skočíme do patrónskeho pivovaru alebo do tenisu, ale tam varia ako pre drevorubačov a obed je na dve tri hodky, takže len veľmi zriedka, skôr v rámci ulievania :-) A občas pizza z budkovej… ale vyhráva to domáce varenie ;)

  6. Ja som teraz u klienta, ktory ma vlastnu jedalen, ale na urovni restauracie – super dobre jedla, obsluha pri stoloch, a este nam aj uctuju zamestnanecku cenu. Ked som v nasom office, tak si bud nieco nosim z domu, a zohrievam v mikrovlnke (jedina moznost), alebo z casu na cas ideme do restauracie/kupit si falafel…
    Ale bola som uz aj u klienta, kde sa vlastne obedy zohrievat nedali, pretoze tam bola jedalen, ale ta bola dost hnusna, a este nam k cene pridavali pausal za externych. Tam som to riesila tak, ze som si nosila vlastny sendvic (nastastie to bolo len dva-tri dni v tyzdni) a jedla som ho vonku na lavicke.

  7. Normalne to je smutne citat, ze sme „vsetci“ na tom rovnako :( toto urcite nie je v poriadku ani menucka, ani mikrovlnka…
    A zakaz nosenia vlastneho jedla?!?! tak to uz ma dorazilo…

  8. Emzo Tučko

    v našej firme sa „varí“ takto: http://www.facebook.com/photo.php?fbid=407785009280022&set=pb.355914014467122.-2207520000.1362252303&type=3&theater

    aj keď v televíznej časti je to znesitelnejšie

  9. V našej škôlke sa nevarí, ani nemikrovlnkuje, kuchárku nemáme, ale jedlo sa prináša, resp. vozia nám ho z jednej „zdravej kuchyne“. Čiže jeme cícerové polievky, kurkumu, azuki čevabčiči, pohanku a podobné variácie. A keď sa mi ujde, tak sa s deťmi najem tiež a keď nie, tak doma. Ľudia sa ma často pýtajú, či to deťom chutí. Áno, jedia to. Niečo im chutí viac, niečo menej, ale jedia.
    A mne chutí tiež :)

  10. pri hladani novych priestorov sme mali aj podmienku vacsej miestnosti na jedenie, kedze pracujeme v lokalite kde je s jedenim problem. niezeby neboli blizko jedalne / restauracie, avsak kvalita jedla tam nie je bohvieco. tak sme si urobili kuchynsku linku, kupili poriadne hrnce a dost casto si kde kto uvari, alebo aj upecie v rure, salaty su v dennej ponuke. dokonca som uz piekol aj chlieb v praci.
    ohladne jedla mame aj my zakaz, ale tyka sa jedenia pri pocitaci … ze si niekto nemoze zohrievat jedlo povazujem za chore. ale ten kto takyto zakaz vydal iste jedava z donesenej polystyrenovej misky …

  11. v nasej firme zial chyba nielen mikrovlnka, ale aj priestor na kludny obed. Skoro stale jem nad pocitacom, do toho mi zazvoni telefon alebo pride kolega, ze nieco potrebuje. Ak si jedlo aj nahodou prinesiem, z nejakej tackarne, tak ho rychlo nahadzem v zasadacke /ak je volna – ak nie, tak cakam aj hodinu, dve kym sa uvolni/ do seba a musim poriadne vyvetrat, aby nebolo citit, ze tam niekto jedol. Sice robim v centre BA, ale ak nechcem jest cinske rezance a vyprazane rezne, musim si robit zeleninove salaty, co teraz v zime nie je to po com tuzim…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *