Hawajedz

K tomuto slovu som sa nedopátral sám, ale ono si našlo mňa. Jeden deň som debatoval v jednej internetovej diskusii na www.sme.sk, kde ma oslovil človek s prezývkou pjotr. Písal niečo v tom zmysle, že zaregistroval moje blogy aj moje nadšenie pre kávu a arabskú kuchyňu. Opýtal sa ma teda, či poznám hawajedz. Musel som priznať, počul som to slovo prvý krát v živote. Hádal som jedlo, ale dozvedel som sa, že ide o tradičnú jemenskú zmes korenia, ktorá sa v dvoch rôznych variáciách používa do kávy a do polievok. Navyše aj jednotlivé regióny majú vlastné variácie.

hawajedz shel marakZvykne sa písať rôzne (chawajedz, hawajedz, hawaij, hebrejsky `◊ó◊ï◊ê◊ô◊• ). Verzia do kávy, hawajedz shel koffi, je jemnejšia a obsahuje zázvor, škoricu, biele a čierne korenie, klinčeky, koriander, kardamóm. Jemenskí židia pridávajú aj mierne halucinogénne lístky gatu. Silnejší hawajedz shel marak sa používa na polievky a mäso. Obsahuje väčšinou čierne korenie, tumeric (peknú žlť vidno aj fotke), rascu, kardamóm, klinčeky, niekedy papriku, koriander alebo šafrán. Stačí ho pridať naozaj štipku, chuť je koncentrovaná.

Ďalej sme teda s pjotrom debatovali o arabskej kulinárii, až sa ma opýtal na moju adresu, reku, že mi to korenie pošle. Priznám sa, nebral som to celkom vážne, resp. neveril som, že úplne cudzí človek mi len tak z Izraela čokoľvek pošle. Adresu som mu nakoniec dal a život išiel ďalej.

Asi dva týždne nato som dostal do schránky oznámenie o uloženej zásielke. Pozerám na žltý lístok, na ňom podacia pošta Izrael. V tej chvíli som nemal ani páru, kto mi môže posielať balík, navyše z tejto krajiny. Naraz mi to došlo, pjotr

Šiel som teda na poštu vyzdvihnúť zásielku. Bola to malá obálka a v nej tri sáčky s korením ešte v originálnom balení z obchodu, tak ako ich pjotr kúpil na trhu v arabskej štvrti. Dva druhy hawajedz a jeden zaatar, moje obľúbená koreniaca zmes. Aj som sa čudoval, že mi namiesto poštového oznámenia neprišlo predvolanie na výsluch za čudný hnedý prášok.
Polievkový hawajedz som hneď vyskúšal v harire, čo je síce tradičná marocká cícerová polievka, ale môžem povedať, že sa tam hodilo. Verziu do kávy som ešte neskúšal, ale nechám si ju na ďalší článok o káve, tentoraz z džezviku.

P.S.: Ďakujem, pjotr, za príjemné prekvapenie, nové informácie aj samotné korenie.

Share on FacebookTweet about this on TwitterPin on PinterestEmail this to someonePrint this page

Komentáre (19)

  1. ulicnik24

    No a recept na tu polievku? :-)

  2. ked tak nastojis, tak ho mas uz nalinkovany ;-)

  3. ulicnik24

    Dakujem, tak to ma byt, skusal som to hladat na nete podla nazvu ale nebol som uspesny. Takto ma clovek lepsi prehlad o tom ake je prakticke vyuzitie ked vidi ako sa to vlastne naozaj pouzije

  4. problem v arabskych nazvoch je, ze jedna vec sa moze volat aj piatimi roznymi menami, to sa tyka nielen hawajedzu ale rovnako tak dalsich jedal, nakolko v celom stredozemi sa robia tie iste veci v roznych variaciach, taky hummous (cicerovu pomazanku) poznaju aj v Grecku, aj v Libanone, Egypte ale aj Maroku. Je to vsetko poprepajane ;-)

  5. ulicnik24

    Korenie som enskumal, zaujimal ma ta polievka ako prakticka aplikacia. Koreniny by si zasluzili dost priestoru mozno aj samostatnu rubriku, chodim denne okolo jedneho trhu kde su kvanta roznych exotickych korenin najroznejsich druhov a povacsinou vobec netusim co by som si s nimi pocal ;-)

  6. nie je problem, ak sa nazbiera dost materialov, moze vzniknut nova rubrika, vsetko otvorene – je tu este dost roboty ;-)

  7. kamarat jemencan mi doniesol nejake tradicne korenie co robila jeho mama, neviem na co ho pouzit, lebo som sa nespytala :) ale je dost mozne ze ide o hawajedz. dala som si doniest aj zaatar, z libanonu, a ten po ceste zhabali colnici. dik za dobre tipy.

  8. zaatar si spravis predsa aj sama, navod je v texte tu: http://www.delikatesy.sk/recepty/pita-so-zaatarom/ aj ked pripustam, v origos obale s arabskym napisom to mozno chuti psychologicky lepsie ;-)
    To s colnikmi ma mrzi, mohol som aj ja tak dopadnut a nebol by clanok o hawajedz

  9. to by sa mohlo hodit do kopi luwak!

  10. tak to uz by bolo moc silne porno, urobit arabsku kavu z kopi luwak a dat do toho este aj hawajedz…

  11. ..hawadzej neznamena koreniny ale znamena to „to co potrebujes“…;-)
    ..bharat su koreniny…:)
    ..a do za’tar si namel na sucho na panvici opecenu psenicu, citron/pomaranc.korku susenu a kusok suseneho kopru popripade koprove semienka-bude ovela chutnejsi..;-)

  12. bavime sa o konkretnom koreni, ktore sa v jednej verzii pouziva do polievky a v druhej do kavy, nie o vseobecnom koreni…

  13. Viktor, hej hej..sak sa bavim o konkretnom koreni…myslene tym ze to nie je nazov korenia ako sa domnievas …je to vseobecne pomenovanie dacoho co potrebujeme ku dacomu…ono ked zabludis do dakeho obchodiku v danej oblasti a pytas hwadzet ti kludne mozu predat aj hwadzet simne/ghee alebo daco uplne od veci a nie na varenie dacoho konkretneho co mas na mysli ty…. preto ma to napadlo pisnut a trosku objasnit..salam a pekny den.. ;)

  14. Beruška : Dobrý den :-) Je to tak, že Ha Wa dzej ? ( To co třeba?) Jak jsem koukal, v Evropě se tenhle výraz díky jemenským židům skutečně používá hlavně pro směs koření velmi podobnému bharat. Ostatně kdybychom přeložili bharat, nebo ras al hanut, sotva pochopíme že jde o směs koření, že? :-)) Jak se vede? Ach ta arabština – měl bych studovat, ale času se mi nedostává. Kde se potulujete vy? Dlouho jsme se…nečetli:-)

  15. ako si teda vypytas presne to, co som popisoval v clanku? Ked si vypytam „hawajedz shel koffi“, tak mi predaju uplnu blbost? Alebo ide skor o to, ze treba vediet, od koho to kupit. Ze ked to kupis od Jemencana, tak ti preda nieco ine ako napriklad Marocan? Len sa pytam, po arabsky viem akurat tak „kusemek“ ;-) (v arabskej kuchyni zrejme najcastejsie slovicko…)

  16. Rachade, tak tak..;))…
    ..bharat – korenie, bharat kabseh..bharat dacoho je uz konkretne urcene.. tvoj oblubeny ras al hanut je v preklade Hlava mlynceka..da sa povedat ze to ludia v severnej afrike beru ako „kralovske’ alebo to naj korenie co sa da umliet ..;-)
    ..sa potulujem dom a pracujem ako o dusu-sice som sa mala potulovat a pracovat dakde kde som sa ohromne tesila ale clovek mieni a panboh meni (v mojom pripade letecka spolocnost a ja)…jemensky zidia maju jednoduchu fajnovu kuchynu ach jaj…vela pozdravov a nech sa ti co naj dari v tej nasej Blave..krasny den..:))

  17. 15: Jak na Středním východě by ti řekla Beruška, já vím že když řekneš v Maghribu „co je to“? spisovnou arabštinou ( ma hadza?) nikdo ti nerozumí. ≈òíkají „šenú?“ Jako “ co je“? šebík? Nebo „kdo je to?“škún houa“? ≈òekni tohle v Jemenu a budeš vypadat jako blázen :-)) Já myslím, že srozumitelné univerzálně ja bharát, to znají asi všude a je to obecně dost podobné ( chuťově ). Ale pokud si to koření koupil pod značkou z Izraele, tak si s arabštinou asi nemusíš lámat hlavu. Mrkni na Google nebo Wiki, tam je toho pod termínem „hawaij“ plno a je to všechno to tvoje koření.

  18. Si to vystihol Rachade..;-)…len by som dolozila: konkretizovat ked dakde ideme a chceme kupit hawaje/bharat „coho“…taky egyptan (potvory to su) moze cloveku predat aj suchu boju na topanky-nadnesene-ale stalo sa..o)) ;-)
    ..senu/ sebik sa hovori aj na blizkom vychode hovoro „starou arabcinou“–stari ludia zvacsa.. teraz sa uz pomaly ale isto vytraca..;)
    …no a co je „kusemek“ nemam ani sajnu-bud to je zle napisane (zvacsa to robi preklad) alebo neviem arabsky ;))…alebo teraz ma to napadlo/doslo..no TEeda Viktor…furt si hovorim ze neda ani smajlik usmievavy taky vazny to priam delikatny mlady muz a takeee daco..(tu pride ten smajlik udiveny preguljuc okale )..

  19. ;-)
    aj mi to divne bolo, ze nepoznas toto univerzalne hebrew/arab slovicko… Zidia ma ho naucili vyslovovat ako K’s-ammach (vysloveny doraz na mm). Toto slovicko je skratka integralna sucast ich jazyka, ak si to spojis so stresom a hlukom v rusnej kuchyni, mas to tam… Ale vazne, nie je to to jedine, co ma naucili. Hakol Beseder B’Eli Haseder!

    A ano, tiez som sa stretol s tym, ze stari hovoria inak ako mladi, ale to len z pocutia, co mi kuchari vo Feze povedali. Ale zasa, aj u nas, ked si das gulas od dvoch roznych ludi, nebude to nikdy to iste… no nie?

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *