Čo sa jedlo v roku 1936

Môj dobrý kamarát, Marek Lörincz, zbiera staré jedálne lístky a naposledy sa mu podaril jeden pekný kúsok. Je z roku 1936 a vydala ho firma Julius Meinl v podstate ako svoj reklamný leták. Je určený na mesiac september a obsahuje dve hlavné jedlá na každý deň v mesiaci. Samozrejme, v lístku sa to len tak hmýri meinlovou čiernou kávou a meinlovým čajom – čiže už vtedy spájali potravinárske firmy reklamu s pridanou hodnotou pre čitateľa – v tomto prípade receptami a návodom, ako si naplánovať mesačné varenie.

Možno vás niektoré recepty budú inšpirovať, dajte nám vedieť, ktoré to boli.
Jedálny lístok Julius Meinl z roku 1936 (PDF, 0.7MB)

Share on FacebookTweet about this on TwitterPin on PinterestEmail this to someonePrint this page

Komentáre (16)

  1. mojimi favoritmi su jednoznacne:

    -majoneza z ryb a ryby nakyp – fakt zverina

    -teleci bochanky s risi-pisi – OMG. skvely nazov

    -kazdopadne vitazia ladvinky s mozockom – skolska jedalen pre pamatnikov

  2. Krasny ulovok :) Neskutocne ma fascinuje obdobie 30tych rokov. Podobne artefakty, ako aj skvele jedlo sa da daju zazit v prazskej restauracii Ztraty a nalezy na Vinohradskej tride.

  3. mna fascinuje napriklad to, ze v tychto casoch sa varilo paradoxne omnoho zdravsie, ako povedzme v rokoch 80tych a 90tych minuleho storocia. Je to podmienene asi aj technologicky, volakedy sa viac pieklo ako smazilo, navyse ludia kupovali jedlo na trhoviskach, mali k nemu blizsie, vazili si, aka robota je za nim, snazili sa vyuzit kazdu surovinu ucelne, nevyhadozovalo sa takmer nic.

  4. WOW nadherne. Taketo veco priam zboznujem. A este ked je na druhej strane atramentovou ceruzkou napisane nieco ako „Maso od Manciky – velmi dobre.“ a pod tym recept co si domaca pani zapisala ked nestihla najst cisty papier. Ja som na vnutornej strane prebalu jednej kucharskej knihy z antikvariatu nasiel recept na uzasnu pastetu.

  5. Viktor: ano a predovsetkym sa pouzivali tradicne technologie a naradie v kuchyni – med, hlinik, kamenina a kvalitne suroviny z obchodikov na korze, ci zo zahrad a vlastnych chovov :) Ziadne polotovary, masoxy, glutamany…

  6. nemyslel som hlinik, ale smalt :)

  7. Nestihla som si to prelistovať celé, ale vyzerá to zaujímavo. Vďaka za tip, niečo určite skúsim. 30-te roky sú samé o sebe zaujímavé, recepty teda treba skúsiť tiež. :)

  8. mato: a prezradim ti aj nieco ine – nielen naradie, ale hlavne ruky. Nepodcenovat kuchynske svaly, pozor. V stroji vymiesany kolac nebude nikdy taky chutny ako krasne rucne vymiesany. ;-)
    rdb: to len vdaka Marekovi, on je na taketo vecicky velmi, vzdy sa mu podari nieco niekde vynurat…

  9. no to je jasne :) asi do toho jedla prejde aj kus lasky, s akou to clovek pripravuje :)

  10. To mas pravdu, hoci som strasny lenivec nikdy ma este nenapadlo vymiesit kysnute cesto v stroji. Zda sa mi to nepatricne. :)

  11. Shira313

    Vo varení a pečení sa síce nepovažujem za lenivca a okolie by mi to snáď aj dosvedčilo :o)) ale dobrých pomocníkov v kuchyni využívam veľmi rada. Špečiálne kysnuté cesto miesi za mňa domáca pekárnička a veru by som chcela vidieť niekoho, kto by spoznal rozdiel. Snáď len moja záhradka, ktorej so počas miesenia akysnutia venujem :o))
    Za omnoho dôležitejšie považujem používanie kvalitných a čo najviac čerstvých surovín bez chemických „zlepšovákov“.

  12. wow,naozaj fantasticky ulovok! fascinujuca vecicka! je na predaj??? vyvolavacia cena??? dam 500sk!!!

  13. stastny majitel tohoto platku zrejme nepreda za ziadne peniaze, teda ako ho poznam… ;-)

  14. Nie, rucne uhnietenemu cestu (najma kysnutemu) sa nevyrovna nic. No doubt.

  15. Dobry.poprosim kontajt na p. lorinca

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *