Bakchus

Reštaurácia, o ktorej dnes píšem, je tak trochu moja srdcovka. Strávila som v nej približnej rovnaký časový objem ako na vyučovacích hodinách gymnázia, ktoré som absolvovala niekedy pred asi milión rokmi. Tu sme s personálom tvrdo bojovali o hranolky s tatárkou (no a čo keď je to len príloha!!!), tu sme exovali svoje prvé fernety a namáčali si rožky do kapustnice s farbou aj teplotou čerstvej magmy. Tu tie kapustové slíže vystrekovali cez nos späť do taniera pri záchvatoch smiechu, aké už po dvadsiatke nikdy nezažijete.
Tiež som tu prežívala mocné chvenia, keď sa vo dverách oproti svetlu zjavila tmavá silueta istého mladého muža. A útešne chladivá kamenná podlaha na záchodoch poskytla úľavu vystrašenému telu pri ochotníckej aplikácii mojej prvej náušnice do pupka.
Čo vám budem hovoriť, Bakchus je kultová krčma.

Že nás tu nemali veľmi radi, je myslím dosť jasné. Horda vyhádzaných adolescentov, čo platia v dvojkorunáčkach, sedia osem hodín pri ovocnom čaji a koncept tringeltu im ešte nie je známy. Občas nás vyhodili, zväčša len zazerali a niektorí s nami nehanebne koketovali, lebo sme mali šestnásť a bolo nám vidieť podväzky.

Bývalý spolužiak (volajme ho pracovne Roman K.) ma vytiahol do Bakchusu v rámci stareckého spomínania na dávno zašlé dobré časy. Trochu som zaváhala, lebo si pamätám to jedlo, nemusíte byť génius, aby ste si dali dve a dve dohromady: Bakchus veru nefiguruje v turistických sprievodcoch po kulinárskych pokladoch Bratislavy. Nuž tak sme šli.

Prvé zistenie ma dojalo: v Bakchuse sa evidentne zastavil čas. Interiér úplne identický ako kedysi, vrátane plastikových ikebaniek a neuveriteľne zaprášených dekoračných demižónov. Drevené boxy na sedenie sú ale hrozne príjemné, izolujú skupinku (ôsmich chudých alebo piatich tučných) návštevníkov v intímnom posedení okolo zamastených stolov, ohladených našimi vášnivými pubertálnymi prackami do leskla. Staff sa premenil z nepriateľských starých chlapov (čo bonzujú riaditeľovi, že pijeme cez prestávku džintoniky) na príjemných, ochotných mladých mužov. Ten, čo nás obsluhoval, bol ústretový, rýchly, spoľahlivý. Taký ten milý chlapec, čo ho kľudne predstavíte v nedeľu mamičke. Dokonca si občas urobil výlet smerom k nám len tak, či niečo nepotrebujeme – prax v slovenských krčmách frekventovaná asi ako jednorožec.
Vedenie reštaurácie Bakchus sa rozhodlo vsadiť na jedálny lístok typu výcvikový tábor francúzskej légie. Odvšadiaľ sa valia proteíny, tuky, mohutné gramáže; miliardy kilojoulov na posilnenie pred zabitím nepriateľa. Presne ten typ menu, ktorý je rozosiaty ako mor na celom území Slovenska po diaľničných motorestoch a dedinských krčmách. Veľa mäsa, palacinky, šunková rolka. Presne ten typ menu, pri čítaní ktorého si v duchu hovoríte ‚ÄûDo riti, do riti…“ a úporne sa snažíte nájsť niečo s minimálnym potenciálom škodlivosti. Roman K., dobráčisko jeden, nemihol brvou a objednal si nejaký hrozivý hovädzí pokrm (roštenka Bakchus – signature dish podniku, 205 Sk). Ja som skúsila tuniakový šalát a pre istotu syrový tanier; na syre sa snáď nedá nič pokaziť. √ödajné indické špeciality som zbabelo neriskla.

Tuniakový šalát bol zďaleka to najdesivejšie jedlo, aké som jedla za posledných desať rokov. Tretinu objemu tvorila cibuľa. Potom niečo ako kapustová čalamáda. A rajčiny od výrobcu mikroténových sáčkov, ružové a tvrdé a s chuťou octom navlhčeného polystyrénu. Mám spomínať hnedošedého, na kašičku pomletého tuniaka z konzervy, čo chutí ako keď dosť dlho žujete papierovú guličku? Celý bizár pokrm rozmarne ozdobený vetvičkami petržlenovej vňaťky. Mdlý syrový tanier (s lyrickým názvom ‚ÄûŠtyri ročné obdobia“) to nezachránil. Hmlisté chuťové rozdiely medzi jednotlivými typmi syra by možno zaznamenal cvičený policajný pes.
Najviac ma sere, že na fotkách to vyzerá v podstate znesiteľne.
√ì, a tá roštenka. Roman K.: ‚ÄûJe to fakt strašne, strašne dobré. Daj si kúsok.“

Mala by som zakončiť nejakým ponaučením typu ‚Äûnevstúpiš dvakrát do tej istej rieky“ alebo že pokusy o návraty do minulosti sú vždy sklamaním a že neradno pošpiniť pekné spomienky – ale to nemôžem. Bakchus navždy ostane miestom, kde som s pekelnou tachykardiou pozorovala na svojom stehne ruku Toho, čo mi zlomil srdce. Srať na tuniaka.

Vináreň Bakchus
Hlboká cesta 5
Bratislava

Ceny: Cestoviny od 124 to 145, hovädzie od 177 (napríklad viedenská roštenka) až po 350 (stejk s volským okom). Také normálne, motorestové.
Odporúčané jedlo: Mäso. Naozaj.
Poklesky: Nepožívateľnosť.
Koho vziať: Vrelo odporúčam úplne každému, lebo keď idete náhodou okolo a je hic, v chladných pivničných priestoroch Bakchusu je strašne dobre. (To bez irónie.) Len nechoďte hladní! (To tiež bez irónie.)
Hviezdičky: Dve. Ale trhá mi pritom srdce!

foto: Lenka Jíleková

Share on FacebookTweet about this on TwitterPin on PinterestEmail this to someonePrint this page

Komentáre (15)

  1. Bakchus existuje na svojom mieste od revolucie, co sa samozrejme odrazilo aj na interieri. Ak chce ist niekto studovat smer „Postsocialisticky realizmus v gastronomickych interieroch na Slovensku“, Bakchus je idealny ako studovna. Spaja krasne klenby starych vinnych pivnic, ktore existuju pod celou Prazskou, tradicne prvky masivnej drevotriesky ako aj nadcasove prvky slovenskeho folkloru, typu koleso z furmanky a pod. Na vinaren ako vysite.

    Po revolucii plnil Bakchus funkciu meeting pointu pre sudruhov vo fialovych oblekoch z okolitych institucii statnej spravy a SAV, co sa mozno do dnes podpisuje na kvalite pokrmov.

    Apropo vinaren – maju uzasny vyber sudoveho vina! A to hned biele a cervene! Myslim, ze podobne kulinarske skvosty moze ponuknut aj Funus hore na papierovej tacke. Ak sa chcete vyhnut faux pas a neviaze vas s touto restauraciou nostalgia, odporucam vyhnut sa tymto priestorom minimalne spodkom po Sancovej.

  2. mr.tallarica

    …lenockaaaa. nerob mi to. prosim ta uz prestan.
    …ty si to sice mala pri gymnaziu, ale ja rovno pri dome. bol to nas hlavny stan, kde okrem skaredych a tlstych casnikov pracovala aj jedna casnicka… myslim, ze sa volala marcelka a bola to nasa prva bohyna sexu. sme si predstavovali straaasne vela a ked nas raz volali s kamaratkou na byt, tak sme zbabelo usli. hehehe. no a viac dobreho tam teda nic nebolo. uz iba to, ze po maturite moj kamarat marcelke dokazal aky je kanec a vsetko to tam poriadne ogrcal.

    p.s.: a jedlo tam teraz dobre byt nemusi, robkovci vysmerovani si lepsie nezasluzia

  3. aaa, Bakchus.
    najlepsie mi prisiel vhod, ked som bol vo vedlajsej nemocnici na operacii, to som tu sedel cely den a prijimal tu navstevy. problem bol len prest tych par metrov…
    dik za spomienky, ktore vzbudila tato beznadejna recenzia na beznadejny podnik

  4. no ja som tam svojho casu chodil na denne menu ktore bolo OK za tu cenu v danej lokalite + po praci na pivo/vino tiez s OK cenami, nemozem povedat ze by som videl Bakchus tak zle ako autorka, prostredie fajn, ceny OK a nebyva to tam prepchate ako inde

  5. miliardy kilojoulov na posilnenie pred zabitím nepriateľa :-)

  6. dobra poznamka Dano ;-) To potom ten nepriatel musi byt minimalne integalakticka obluda, hehe

  7. pre Aan:

    vravis: „nebyva to tam prepchate ako inde“
    … no ved! ta tvoja veta hovori skoro tolko, ako lenkin clanok :-)
    ktovie, preco to tam nebyva prepchate?

  8. zeby kvoli polohe? predsa len ked chce ist niekto vecer pit tak sa nebude trepat do bakchusu ked v starom meste na/v okoli obchodnej ma na vyber az az podnikov, pre mna to byvalo pred par rokmi OK prostredie na posedenie u vina/piva, lepsie nez natrieskane puby v centre

  9. lenka j.

    funus je narvany od poobedia do neskoreho vecera a to je len o par metrov dalej od bakchusu. takze poloha to nie je… ale skusajme dalej:-)

  10. ozaj este ma napada, ze tam mali take tie voskove prisernosti, zastrcili sviecku do flase od vina a opakovali, kym to nemalo niekolko kil.

  11. lenka j.

    :-))) stale maju… to mam ale rada, ja som v tomto strasny soctalgik:-)

  12. ja uplne suhlasim s celkovym hodnotenim, ale zaroven musim udelit bakchusu malicky kladny bod za to, ze minuly rok v decembri sme tam dostali k obednemu menu cokoladku. :D

    (ah, vlastne to bola „cukrovinka s cokoladovou prichutou“, co sa zvykne vesat na stromcek, a boli sme tam 4 a cokoladky sme dostali len 3.. tak asi len pol malickeho boda to bude..)

  13. Mato: ano, velmi teraz tlacia na zlepsenie imidzu…

  14. je to tam teraz lepsie, krasne interiery, vyborne jedlo…bola som milo prekvapena

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *